Opis: dvojdomý strom, mrazuvzdorný, vysoký 35 – 40 m. Kmeň stromu sivý, hrubý, koruna rozložitá, široká. Listy sú svetlo zelené, opadavé, 60 – 80 mm veľké, vejárovité, dvojlaločne zúžené do listovej stopky, vyrastajú z krátkych brachyblastov. Listová čepeľ je plochá, na spodnej strane s vejárovitou žilnatinou. Samčie kvety sú usporiadané v jahňadovitom klase, samičie kvety jednotlivé v pazuchách šupinovitých listeňov na dlhých stopkách. Kvitnú v júni. Plod je semenná kôstkovica. Semená majú dužinaté osemenie.

Rozšírenie a výskyt: druh pôvodný vo východnej Ázii, rozšírený v Číne, Japonsku a Kórei. V súčasnosti sa pestuje prakticky po celom svete ako vzácny archeofyt, vývojovo patriaci k najstarším rastlinným druhom. Do Európy bol dovezený v roku 1727, vysádzaný ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Vyznačuje sa mimoriadnou odolnosťou voči klimatickým zmenám.

Možnosti získania: zberom listov zo záhrad a plantáží. Na území Slovenska sa pestuje zväčša v parkoch, kde je pomerne vzácny a vyžaduje si ochranu. Ako chránené solitéry s významnou vedeckou, biologickou a estetickou hodnotou rastie v Abramovej, Mednom, Bratislave, Lučenci, Košiciach, Humennom, Novej Bani, Nitre a i.

Droga: usušený list ginka dvojlaločného – Ginkgonis folium. Pomer zosušenia je 4 : 1. Predmetom zberu v ľudovom liečiteľstve býva aj plod, zberaný v botanickej zrelosti.

Obsahové látky: list obsahuje flavonoidy (0,3 – 1,0 %), terpénové laktóny, polyfenoly, organické kyseliny. V semenách sú glyceridy, steroly a ich estery.

Liečivé vlastnosti a účinnosť: flavonoidy a terpenoidy zabraňujú nedokrveniu periférnych ciev (antiischemikum), komplex účinných látok rozširuje cievy a pôsobia preventívne proti náhlym mozgovým príhodám (profylaktikum). Extrakty z ginka zlepšujú prekrvenie mozgu, priaznivo pôsobia pri poruchách cirkulácie krvi v periférnych cievach, pri cerebrálnej insuficiencii (vazodilatancium).

Použitie: listov do bylinných čajovinových zmesí, vo forme záparov a odvarov. Cielený účinok sa dosiahne pri užívaní štandardizovaných extraktov v rôznych liekových formách, kapsule, kvapky a pod. Závery rôznych výskumných tímov poukazujú na preventívne užívanie prípravkov proti demencii, na zlepšenie funkcie pamäti, činnosti srdca (antiarytmikum). Tradičná čínska medicína používa ginko ako všeliek na ošetrenie omrznutých častí tela, pri pľúcnych chorobách, pri ochoreniach močových ciest, ako doplnok výživy na zlepšenie mentálnych a duševných schopností. Čínska medicína používa aj varené plody na liečenie astmy, hlienovitého kašľa a problémov s častým močením.

Toxicita: Zaznamenali sa silné alergické reakcie po konzumácii osemenia. Surové plody obsahujú látku, ktorá odbúrava vitamín B6 v tele, preto sa neodporúča jesť ich vo väčšom množstve. U citlivejších ľudí sa môžu na začiatku užívania prípravkov z listov ginka vyskytnúť bolesti hlavy. V prípade, že bolesti do dvoch dní neustúpia, je vhodnejšie liečbu prerušiť.