Vňať karbincov sa zberá v čase kvitnutia (v júli až v septembri). Vyžaduje rýchle sušenie, prípadne aj umelým teplom do 35 °C.

Na karbince sa vonkajšími znakmi podobá srdcovník obyčajný – Leonurus cardiaca L. a jablčník obyčajný – Marrubium vulgare L. Z minulých písomností jestvuje doklad o liečbe karbincom od Dodonaea zo 16. stor. O dve storočia ho pod názvom heraclia, sidenirich zelina, uvádza  Juraj Fándli v knihe Zelinkár. Rastlina sa v našich oblastiach často predpisovala; obľubovali ju najmä nemeckí lekári. Vtedy nemali ešte súčasné poznatky o rastline a ordinovali ju zväčša proti horúčke a na zastavenie krvácania.

Terapeuticky sa využíva vňať – Lycopi (europaei) herba. Obsahové látky reprezentujú flavonoidné glykozidy z nich lykopín sa označuje aj ako živicová horčina a ďalšie flavonoidy, diterpenické látky (pimaránového typu). Z ostatných je asi 10 % trieslovín, organické kyseliny (napr. kávová, chlorogénová, ursolová, rozmarínová, litospermová, elagová a i.), rôzne skúmané fenolické látky, ako aj kumaríny, saponíny, steroly, mastné kyseliny, cukry, aminokyseliny, niečo silice a minerálne látky. Zistili sa tiež estrogénne pôsobiace substancie (xenoestrogény).

MUDr. K. Mika