Otec európskych atlasov liečivých rastlín, grécky a rímsky lekár Pedanios Dioskorides (roku 40 – 90) pochádzal z Malej Ázie z mestečka Anazarby, ktoré sa nachádza v Kilíkii na území dnešného Turecka. Väčšinu svojho aktívneho života prežil vo funkcii lekára rímskych légií, kde sa popri liečení vojakov intenzívne venoval botanike, zbieraniu liečivých rastlín a štúdiu ich účinkov na živé organizmy. Postupne ovládol celé vtedajšie ľudové liečiteľstvo, ku ktorému sa staval kriticky a snažil sa jeho výsledky posunúť z oblasti empirickej do racionálneho štádia. Jeho vzorom, na ktorý nadväzoval, bol grécky botanik Theophrastus (372 – 285 p.n.l.), ktorého diela ovládal do najmenších detailov.
Na vojenských výpravách a vojnách počas panovania cisárov Nerona a Vespasiana prešiel postupne väčšinu Európy a územia dnešného stredného východu. Na nich preštudoval veľkú väčšinu dostupných liečivých rastlín, zhromaždil veľa receptov, naštudoval mnoho liečivých metód a postupov. Z ich opisu vzniklo jeho monumentálne dielo Peri hiules iatrikes, ktoré v latinskom jazyku vyšlo pod názvom De materia medica. Toto dielo má 5 zväzkov a vzniklo okolo roku 78.
V prvom zväzku, ktorý mal 187 kapitol, sa venoval popisu aromatických vôd, olejov, mastí, liečivých drevín a výťažkov z nich, živíc zo stromov a ovocia. V druhom zväzku opísal v 217 kapitolách liečivá pochádzajúce zo živočíšnej ríše, potravinárske produkty, ako mlieko, med, maslo, obilie, alebo aj jarabina. Tretí zväzok obsahuje v 166 kapitolách popis korenín a extraktov z nich. V štvrtom zväzku popísal v 192 kapitolách ďalšie koreniny, huby a hríby. V piatom zväzku zakončil v 182 kapitolách celú vtedajšiu matériu mediku popisom liečivých octov, vín a minerálov.
U liečivých rastlín založil v tomto diele jednotnú formu ich opisu tým, že po ich zobrazení, ďalej v názve oficiálnom a miestnom, popísal rastlinu ako celok, jej najdôležitejšie časti z botanického a farmakognostického aspektu, miesto výskytu, čas zberu a základné liečivé účinky. Tento systém sa osvedčil a s malými doplnkami sa používa prakticky dodnes.
Analýza významu tohto diela ukazuje, že svojim obsahom ovplyvnilo vývoj v botanike a vo farmakognózii na celých ďalších 1500 rokov, pretože sa stalo základom a predlohou komplexného opisu prvých 800 liečivých rastlín. Z jeho obsahu cítiť, že medzi jeho najobľúbenejšie a najpoužívanejšie rastliny patrila rebarbora, mak siaty, tymian, majoránka, kôpor, škorica, rumanček, aníz alebo aloe.
Originál tohto diela sa rozmnožoval opisom v kláštoroch a v manufaktúrach a tlačou vo forme knižného diela bol vytlačený a vydaný až po roku 1450. Dioskoridesove dielo patrí svojím významom medzi základné diela nielen farmakognózie, ale i ostatných farmaceutických vied.
Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
