Hlaváčik jarný, Adonis vernalis L., hlaváčekjarní, Ranunculaceae (iskerníkovité, pryskyřníkovité), Syn.: Adonanthe vernalis (L.) Spach; Chrysocyathus vernalis (L.) Holub
Popis: Ttrváca trsovitá bylina, vysoká 20 – 40 cm. Stonka priama, nerozkonárená alebo málo rozkonárená, za mlada aj s listami roztrúsene chlpatá, neskoršie lysá, na báze s načervenalými šupinami. Listy má iba stonkové, s pošvou, sediace, 2 – 3-krát nepárno perovito strihané, segmenty úzko čiarkovité, tmavozelenej farby. Kvety sú veľké, s priemerom 4 – 8 cm, zlatožlté až citrónovo žlté, vyrastajúce na vrcholoch stoniek. Kališné lístky sú široko vajcovité, pritisnuté ku korune, zvonka jemne chlpaté, siahajúce do polovice korunných lupienkov. Korunu tvoria mnohé (12 – 20) až 2 cm dlhé korunné lupienky, úzko obrátene kopijovité až úzko obrátene vajcovité, celistvookrajové alebo na konci zubaté. Tyčinky žlté. Plody sú 3,5 mm dlhé, tvrdé, sieťkované, chlpaté, poduškovito vypuklé nažky s bočným háčkovitým zobáčikom. Kvitne od marca do apríla (mája).
Zámeny: Druh má natoľko charakteristický vzhľad, že sa nedá zameniť s iným druhom.
Ohrozenie a ochrana: V oboch republikách je chránený, v SR je stupeň ohrozenia VU (zraniteľný), v ČR: EN (ohrozený). Spoločenská hodnota podľa vyhlášky MŽP SR č.579/2008 je 49,79 EUR.
Rastlina je ohrozená najmä zarastaním a poškodzovaním prirodzených stanovíšť, ale tiež trhaním a presadzovaním do záhrad.
Celkové rozšírenie: Ponticko-sarmatský až kontinentálny druh, pochádzajúci z kontinentálnych a stredoázijských stepí. Rastie takmer v celej Európe, najmä v jej južnej a juhovýchodnej časti a v priľahlej sibírskej časti Ázie.
Rastlina rastie v nížinách a pahorkatinách, vzácne v podhorskom stupni, na suchých výslnných stráňach a pasienkoch, kamenistých stepiach, v svetlých dubinách, kriačinách, vo viniciach, na okrajoch lesov aj v porastoch agátu, predovšetkým na vápenatých pôdach a na andezitoch, najmä keď sú pokryté sprašou..
Rozšírenie a význam v SR a ČR: V SR je druh obmedzený skoro výlučne na panónsku oblasť. Najhojnejší je v Podunajskej nížine, ďalej sa nachádza v Ipeľsko-rimavskej brázde, v Slovenskom krase, v Zemplínskych vrchoch. Vzácne sa vyskytuje v karpatskej oblasti, veľmi izolovaná je lokalita v okolí Popradu. V ČR sa vyskytuje v Českom krase, Českom stredohorí, v Povltaví, Polabí, na Bělohorskej, Slánskej, Žateckej plošine a na južnej a strednej Morave.
Hlaváčik jarný je u nás známou liečivou rastlinou. Je jedovatý.
Niektoré druhy hlaváčika boli známe už v antike a boli opradené mýtmi. Botanicky sa dlho zamieňali s čemericami a v ľudovom liečiteľstve sa používali pri poruchách močenia. Podobne ako pri čemericiach, aj vedecký prieskum hlaváčika viedol koncom 19. storočia k jeho používaniu pri ochoreniach srdca. Zistilo sa, že má podobný účinok ako náprstník (Digitalis) pre obsah kardioglykozidov.
Pre farmaceutické účely sa zbiera kvitnúca vňať hlaváčika jarného bez spodných bezlistových častí v apríli až máji. Suší sa oddelene (pretože je jedovatá) najprv asi pol hodinu pri teplote okolo 60 °C (aby sa zamedzilo rozkladu kardioglykozidov), potom sa pri opatrnom obracaní dosuší v tieni. Droga Adonidis herba sa skladuje najviac 2 roky v dobre uzavretých nádobách v tme.
Hlaváčiková vňať († Adonidis herba) obsahuje 0,2 – 0,8 % kardioglykozidov kardenolidovej skupiny (hlavne adonitoxín a cymarín), ďalej flavonoidy - luteolínové deriváty, tiež flavónové C-glykozidy a 2,6-dimetoxybenzochinón s bakteriostatickým účinkom. Obsahové látky hlaváčika nie sú ešte dostatočne preskúmané.
Prípravky z drogy Adonidis herba majú pozitívne inotropný účinok. Prítomné kardioglykozidy sú strofantínového typu, relatívne zle sa rezorbujú a rýchlo sa odbúravajú, preto sa nemôžu kumulovať. Ich účinok nastupuje rýchlo a je krátky. Droga, ale najmä štandardizované extrakty z nej sa používajú ako kardiostimulanciá pri ľahkých a stredne ťažkých dekompenzáciách a funkčných srdcových poruchách (Da Costov syndróm), pri srdcových ťažkostiach v klimaktériu. Droga pôsobí silne močopudne a používa sa aj ako sedatívum. Jej použitie je však zriedkavé.
Pre vysokú toxicitu sa droga a prípravky z nej môžu užívať len s odporúčaním lekára.
D. Tekeľová
