Ako sme uviedli v predchádzajúcich častiach cyklu (Liečivé rastliny 5/2011 a 6/2011), v kozmetológii je zloženie prírodných lipidov zásadnou otázkou. Cenné sú predovšetkým tie, ktoré obsahovými mastnými kyselinami (MK) a sprievodnými látkami sú blízke lipidickým zložkám povrchového filmu alebo  interbunkovej hmoty pokožky človeka.

Medzi kozmeticky najvzácnejšie patria rastlinné oleje bohaté na určité polynenasýtené MK. Z biochemického hľadiska existujú dve podskupiny polynenasýtených MK: omega-3 (?-3) a omega-6 (?-6). Omega* referencia informuje o polohe prvej dvojitej väzby počítanej od metylovej skupiny MK. Teda nie je od karboxylovej skupiny, ako je to zvyčajné. Takéto označenie má význam pri hodnotení metabolickej konverzie MK, ktorá pri  oboch podskupinách prebieha rozdielne a je zodpovedná za iné funkcie v organizme človeka.

Omega-3 MK by mali tvoriť  0,5 – 2 % denného energetického príjmu. Z troch hlavných MK tejto skupiny je v potrave rastlinného pôvodu prítomná len kyselina alfa-linolénová (ALA) C18:3. Olej tučných rýb je zdrojom kyselín eikozapentaénovej (EPA) C20:5 a dokozahexaénovej (DHA) C22:6 (bližšie o omega-3 kyselinách  – v časopise Liečivé rastliny 3/2012).

Omega-6 kyseliny

Omega-6 MK by mali tvoriť 5 – 10 % denného energetického príjmu. Najdôležitejšími sú kyseliny linolová (LA) C18:2, gama-linolénová (GLA) C18:3 a arachidónová (AA) C20:4.

Kyselina linolová (LA) je nevyhnutná pri rôznych procesoch látkovej premeny. Keďže organizmus človeka ju nie je schopný syntetizovať, musí ju prijať potravou – LA je preto esenciálna MK. Bohato zastúpená je v  hroznovom, slnečnicovom, svetlicovom, sójovom,  tekvicovom, klíčkovom kukuričnom a pšeničnom oleji (bližšie v budúcej časti cyklu), ale aj v pupalkovom a ríbezľovom oleji. Väčšina Európanov s pestrou výživou prijíma dostatočné množstvo LA.

Za normálnych okolností sa LA z potravy zložitým procesom v pečeni metabolizuje na ďalšiu omega-6 MK: kyselinu gama-linolénovú (GLA). Konverziu LA na GLA katalyzuje enzým ?-6-desaturáza, pričom táto fáza je rýchlosť limitujúcim metabolickým krokom. GLA sa následne transformuje na tromboxány a prostaglandíny série 1, so širokým spektrom biochemického účinku. GLA tak predstavuje prvý a najdôležitejší metabolit LA. Jej význam podčiarkuje prítomnosť v lipidoch materského mlieka (0,35 – 1 %).

Schematické zobrazenie kyseliny gama-linolénovej (?-6 mastná kyselina)

Kyselina arachidónová (AA) je tretia omega-6 MK, nevyhnutná pre zdravé fungovanie organizmu. V bežnej strave sa vyskytuje iba zriedkavo; nachádza sa len v živočíšnych zdrojoch, najmä v pečeni. U zdravého človeka sa AA syntetizuje z GLA, ktorá sa predtým vytvorila z LA prijatej výživou. Zložitými biochemickými procesmi z nej vznikajú dôležité signálne a hormónom podobné látky: tromboxány a prostaglandíny série 2, ako aj leukotriény a lipoxíny série 4. Avšak ako bude uvedené ďalej, ak je tvorba GLA nedostatočná, AA a jej dôležité metabolity chýbajú.

Nedostatok gama-linolénovej kyseliny v organizme

Napriek dostatočnému zastúpeniu LA v diéte, asi 10 – 20 % dospelej populácie trpí nedostatkom GLA. Aktivitu enzýmu ?-6-desaturáza a následne konverziu LA na GLA totiž ovplyvňuje viacero faktorov. Rizikovými sú: vysoký príjem nasýtených MK a cholesterolu, nedostatočná hladina inzulínu, zinku, horčíka, vitamínov C, B3, B6, nadmerný príjem alkoholu, opakované stresy, fajčenie, starnutie organizmu a niektoré vírusové ochorenia. Nedostatok GLA spôsobuje nedostatok jej biochemických metabolitov, čo sa prejaví vnútornými problémami: oslabením imunitného systému, zníženou schopnosťou reprodukcie, zlým krvným obehom a tvorbou krvných zrazenín, a i. Skôr či neskôr sa prejavia i vonkajšie problémy kozmetické a dermatologické: suchá koža so sklonom ku zápalom, suché a lámavé vlasy, vypadávanie vlasov, krehké nechty, resp. i atopické ekzémy, kožné alergie, zlé hojenie rán.

Fortifikácia organizmu gama-linolénovou kyselinou

Pri nedostatočnej syntéze GLA v organizme, žiaduci je jej príjem z vonkajších zdrojov. Problémom je, že v bežnej strave sa GLA nenachádza, s výnimkou minoritného obsahu v lipidoch jačmenných a ovsených vločiek (asi 1%). Významnejšie množstvo GLA obsahujú len tzv. raritné oleje: borákový, pupalkový a ríbezľový. Považujú sa za dietetické oleje, ktoré je vhodné konzumovať po konzultácii s lekárom. Podľa indikovaných prípadov sa odporúča denný príjem 0,2 – 3 g čistej GLA vo forme kapslí, resp. 1 až 3 x kávovú lyžičku GLA oleja. Popri zdravotných benefitoch, fortifikácia diéty GLA po čase prináša aj dermatologické benefity: zlepší sa stav presušenej kože, vlasov a lámavých nechtov, ale aj atopického ekzému a svrbivej ichtyózy.

Ešte lepšie výsledky sa dosiahnu, ak sa vnútorná fortifikácia kombinuje s aplikáciou kozmetických prípravkov. Regeneračné krémy, masti, oleje a séra s obsahom GLA sa osvedčili pre dehydratovanú, suchú a citlivú pleť so sklonom k  svrbivým kožným prejavom, pre zrelú pleť s prejavmi vrások, na zmäkčenie rohoviny na pätách, lakťoch či dlaniach, na pokožku poškodenú poveternostnými vplyvmi a inými škodlivinami. Keďže GLA sa viaže priamo do medzibunkových lipidov rohovinovej vrstvy, zlepšuje bariérové schopnosti pokožky. Niektoré štúdie indikujú, že kozmetika s GLA olejmi a beta-karoténom zvyšuje prah poškodenia kože slnečným žiarením. Očakávame veľký progres kozmetiky s obsahom GLA.

Olej boráka lekárskeho (INCI**: Borago Officinalis Seed Oil)

Jednoročná bylina boráka lekárskeho (Borago officinalis) vysoká 50 – 80 cm, s drsnými chlpmi na stonke a listoch, pochádza z oblasti Stredomoria a južnej Európy. Čerstvé šťavy jeho vňate majú príjemnú chuť príbuznú uhorke, šťavy z blankytne modrých kvietkov v korunách chutia po mede. Keďže kvietky pripomínajú hviezdicu, borák sa nazýva aj „hviezdny kvet“ (angl. Starflower). Borákovú šťavu využívali už starí Kelti ako antidepresívny prostriedok a  neskôr Francúzi po zmiešaní s vínom Bordeaux ako bylinné víno proti zlej nálade. Účinky boráka pri horúčkach a zvonka k obkladom na rany či vredy opísal aj starorímsky polyhistor Gaius Plínius. Okolo 16. storočia bol cenený ako prostriedok „pre regeneráciu krvi“. Pestoval sa tak často, že sa vžilo úslovie „záhrada bez boráka je ako srdce bez chrabrosti“. Neskôr sa na neho zabudlo, v súčasnosti prežíva znovuzrodenie. Darí sa mu aj u nás. Rastie na vlhkých a poréznych pôdach, nevyužitých lúkach, v okolí ciest; pestuje sa v záhradách pre ozdobu.

V poslednom čase sa borák cení najmä pre olej (30 – 38 %) získavaný z jeho svetlohnedých oválnych semienok. Triacylglyceroly (98 %) borákového oleja sú najbohatším zdrojom GLA (18 – 25 %, tabuľka). Sprievodné látky (2 %) tvoria fytosteroly (najmä beta-sitosterol a kampesterol), triterpénové alkoholy, karotenoidy (najmä beta-karotén), vitamíny D, E a K₁. Odporúča sa ako výživový doplnok a všade tam, kde ostatné GLA oleje. Borákový olej patrí k najdrahším a v kozmetike menej používaným.

Olej pupalky dvojročnej (INCI: Oenothera Biennis Oil)

Najčastejším zdrojom GLA pre výživu a kozmetiku sú semienka pupalky dvojročnej (Oenothera biennis). Červeno-škvrnitá mäkká stonka tejto dvojročnej byliny dosahuje 1,5 m. Z botanického hľadiska je pozoruhodné, že jej svetložlté kvety rozkvitajú okolo 18-tej hodiny a do druhého dňa sa zatvoria resp. vyschnú. Pretože voňajú najmä v noci a opeľujú ich nočné motýle, pupalka sa nazýva aj „večerná prvosienka“ (angl. Evening Primrose). Pochádza z teplých prérií severnej Ameriky, kde olej jej semienok Indiáni používali na potieranie kožných rán a defektov, vnútorne pri astme a nachladnutí. Do Európy pupalku priniesli misionári začiatkom 17. storočia. Pestovali ju v kláštorných záhradách pre jej jedlý koreň. Používali ho ako výživnú zeleninu pre ľudí a ako krmivo pre dobytok. V roku 1911 sa vyjadril botanik Wilhelm, že „jedna libra pupalky dá telu viac sily ako 200 libier hovädzieho“. Väčšej pozornosti sa pupalke dostalo v roku 1919, keď v oleji jej semienok objavili GLA. U nás sa vyskytuje ako burina na piesočných dunách, násypoch, lomoch, na brehoch riek a okrajoch ciest. Osieva sa tiež ako vzácna plodina.

V trúbkovitom kalichu žltého kvietku sú uložené chlpaté, valcové kapsule, z ktorých každá obsahuje asi sto malých olejnatých semienok. Asi 25 % podielu v nich predstavuje žltý pupalkový olej, ktorý sa získava lisovaním semienok „za studena“. Zhruba 98 % oleja tvoria triacylglyceroly, ktoré popri 8 – 12 % GLA, obsahujú okolo 70 % LA (tabuľka). Fosfolipidy sú zastúpené len nepatrne (0,05 %). Nezmydelniteľný podiel (asi 1,5 – 2 %) tvoria saponíny, steroly (najmä beta-sitosterol, kampesterol,  stigmasterol, stopy cholesterolu), 4-metylsteroly, triterpénové alkoholy, kyselina betulinová a vitamín E. Pupalkový olej sa uplatňuje všade tam, kde ostatné GLA oleje. Mimoriadne prospešný je však na zmiernenie prejavov psoriázy a atopického ekzému, na popraskané pery a suchú rohovinu na pätách a lakťoch, do regeneračných prípravkov na krepovité vlasy a krehké nechty.

Olej ríbezle čiernej (INCI: Ribes Nigrum Oil)

Ako už bolo uvedené v našom časopise (Czigle – Tóth, Liečivé rastliny 2/2010, s. 84), ríbezľa čierna (Ribes nigrum) je už dlhodobo farmaceuticky cenená pre plody a mladé listy. O semienka uložené v drobných plodoch sa odborníci začali zaujímať len nedávno. Potvrdilo sa, že okrem vzácnych polysacharidov (galaktany), fenolových zlúčenín (najmä derivátov kyseliny p-kumarovej a ďaších zložiek, obsahujú asi 20 % tmavého oleja. Oproti oleju borákovému a pupalkovému je olej ríbezle čiernej unikátny tým, že popri dvoch omega-6 kyselinách (GLA a LA, tabuľka), obsahuje aj významné množstvo vzácnej omega-3 kyseliny ALA (8 – 20 %). Vďaka tejto kombinácii MK je mimoriadne prospešný pre suchú, ekzematickú a psoriatickú pokožku všetkých vekových skupín, vrátane novorodencov a malých detí. Zvláštne je, že olej je vhodný aj pre mastnú pokožku – zmierňuje akné. Kozmeticky cenné sú aj jeho sprievodné látky: fytosteroly (0,4 %, najmä  sitosterol, kampesterol, avenasterol, stigmasterol), 4-metylsteroly (0,15 %), triterpénové alkoholy (0,25 %), uhľovodík skvalén (0,1 %) a vitamín E (0,2 %). Olej ríbezle čiernej považujeme za stále nedocenený vo výžive i prírodnej kozmetike.

Hlavné mastné kyseliny olejov bohatých na kyselinu gama-linolénovú (GLA)

Legenda: Pomer počtu uhlíkov a nenasýtených väzieb v MK

Poznámka*: V odbornej literatúre sa namiesto referencie omega MK, používa referencia n, napr. n-6 MK.

Poznámka**: INCI: International Nomenclature of Cosmetic Ingredients – medzinárodné názvoslovie kozmetických zložiek. Súpis a nomenklatúra používaná v EÚ a ďalších krajinách sveta, ktorá slúži na jednotné označovanie zložiek na obale kozmetického výrobku pre ich identifikáciu spotrebiteľmi a dermatológmi.

Doc. Ing. J. Hojerová, PhD. – Mgr. M. Lucová