Kotvičník zemný
(Tribulus terrestris L.);
česky: kotvičník zemní;
anglicky: Puncture vine;
nemecky: Burzeldorne;
rusky: Якорцы стелющиеся
Opis: jednoročná bylina, vysoká 0,05 – 0,10 m. Podzemok je smotanovo bielej farby. Stonka je poliehavá, rozkonárená, 0,6 – 1,5 m dlhá. Listy sú protistojné, nepárno perovito zložené, 5 až 8-jarmové. Lístky sú vajcovité až obráteno kopijovité, na líci tmavozelené, na spodnej strane sivozelené. Kvety rastú jednotlivo z pazúch listov, sú žlté, päťpočetné, krátko stopkaté. Kališné lístky sú úzko vajcovité, 2,5 – 3 mm dlhé, chlpaté. Korunné lupienky sú úzko obráteno vajcovité, 4 – 5 mm dlhé, žlté. Kvitnú v máji až septembri. Plod je guľatý, v čase zrelosti (jún – júl) sa rozpadá na päť trojbokých ostnatých tvrdých bradavičnatých plôdikov, na bokoch s 2 ostňami. Na jednej rastline býva až 400 plodov. Semená sú svetlohnedé a vajcovité. Na Slovensku rastie kotvičník zemný východný (Tribulus terrestris subsp. orientale).
Rozšírenie a výskyt: pochádza zo saharskej oblasti Afriky, odkiaľ sa rozšíril do Mediteránskej oblasti a na Blízky Východ. Typickým prostredím sú prímorske piesky, suché miesta, stepi a pod. Na Slovensku patrí k silne ohrozeným druhom a je zákonom chránený; rastie na piesočnatých i hlinitých, zásaditých, vápenatých, výhrevných, vysychavých i hlbokých pôdach v oblasti Záhorskej nížiny, v Podunajskej nížine a na Východoslovenskej nížine (Šalamon et al., 2007). Je rozšírený na vápenatých viatych pieskoch, suchších úhoroch a okrajoch polí, na piesočnatých pasienkoch a vinohradoch, druhotne na železniciach. V Českej republike sa prakticky nevyskytuje, iba prechodne zavlečený na železničné stanice.
Možnosti získania: z dôvodu silného ohrozenia prírodných populácií zber z prírody nepripadá do úvahy. Droga sa môže získavať dovozom, prípadne v budúcnosti regulovaním pestovaním.
Droga: usušený plod – Tribuli fructus. Extrakty sa pripravujú z celej rastliny.
Obsahové látky: steroidné saponíny, tzv. furostánové saponíny, ktorých koncentrácia je v slovenských populáciách kotvičníka variabilná (Habánová et al., 2002; Šalamon et al., 2007): semená (0,5 – 0,9 %), koreň (1,04 – 1,25 %), vňať (2,77 – 3,71 %). Medzi hlavné steroidy patria diosgenín, deoxydiosgenín, chlorogenín, gitogenín, ruskogenín a i. Droga tiež obsahuje flavonoidy, steroly, triesloviny, vitamín C (do 160 mg %). V plodoch a semenách sú alkaloidy harmán a harmín, olej (3,5 – 5 %).
Liečivé vlastnosti a účinnosť: furostánové saponíny zvyšujú prirodzeným spôsobom hladinu testosterónu v organizme, za spolupôsobenia ďalších účinných látok zvyšujú libido (afrodiziakum). Extrakt z rastliny je účinný ako nehormonálny, rastlinný biostimulátor podporujúci vylučovanie žalúdočných štiav (metabolikum) a žlče (cholagogum), zníženie hladiny cholesterolu v krvi a tlmenie rozvoja arteriosklerózy (antisklerotikum).
Použitie: vo forme fytoterapeutík a výživových doplnkov, ktoré sa užívajú pri poruchách sexuality a spermatogenézy u mužov. Pri klinických štúdiách sa zistil nárast sily, vytrvalosti a schopnosti svalovej regenerácie, čo v súčasnosti stále viac využívajú športovci ako účinnú nerizikovú náhradu nelegálnych podporných prostriedkov, napr. anabolických steroidov. Testovanie ukázalo pozitívny vplyv na fyzickú i psychickú regeneráciu. Potvrdil sa výrazný účinok na zvýšenie hladiny folikulostimulačného hormónu (FSH) estradiolu, nárastu libida a na zmiernenie negatívnych klimakterických príznakov u žien. V ľudovom liečiteľstve sa používa ako tonizujúca a močopudná rastlina (diuretikum).
Toxicita: prípravky z kotvičníka zemného sú nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy, deti do 15 rokov. Neodporúčajú sa tiež mužom s vážnym ochorením prostaty. V prípade indikácie je nutná konzultácia s urológom. Plody pôsobia abortívne.
Text a foto: Ing. Miroslav Habán, PhD.
