Wiliam Turner bol lekár, prírodovedec a duchovný, ktorý sa profiloval a presláviI najmä v botanike a v ornitológii. Svoj život delil medzi liečenie pacientov, písanie, kázanie a dlhé prechádzky v prírode, na ktorých študoval rastliny a správanie vtákov.
Ešte ako tridsaťročný v roku 1538 napísal a vydal spis Libellus de Re Herbana Novus, v ktorom opísal hlavne rastliny Anglicka. Toto jeho dielo vyšlo v latinčine a kráľ Henrich III. ho dal na index a zakázal. Turner odišiel do exilu. Zákaz po ňom predĺžila i Mária Tudorova I. Povolila ho až kráľovná Victoria a až potom mohlo byť vydané v angličtine.
V roku 1544 napísal a vydal dielo Avium Praecipuarum, quarum apud Plinius et Aristotem mentio est, brevis succinta historia, v ktorom opísal takmer všetky vtáky, ktoré žili vtedy v Anglicku. Bola to úplne prvá monografia o vtákoch, ktorá položila základy ornitológii (vedy o vtákoch).
O tom, že Turner bol veľmi všestranným prírodovedcom, svedčí aj jeho dielo Záchrana líšky Romishe, ktoré vyšlo v roku 1545.
Di elo The names of Herbes, ktoré naplánoval do troch zväzkov, z ktorých prvý vyšiel v roku 1548, bolo inventárom názvov rastlín. V roku 1551 vyšiel prvý zväzok jeho trojzväzkového diela A new Herball, v ktorom podal systematicky prehľad anglických rastlín s nádhernými drevorytmi. Bola to prvá anglická kniha o liečivých bylinách. Toto dielo doslova zľudovelo a stalo sa v širokej verejnosti veľmi obľúbeným. Vyšlo v niekoľkých vydaniach aj po smrti autora.
O Turnerovi bolo známe, že mal rád šalviu lekársku, o ktorej tvrdil a napísal, že dodáva telu energiu, posilňuje pamäť a pozdvihuje myseľ. Obdivoval mandragoru, ktorú rád sám používal pre jej účinky. Turner ako nekonformný duchovný prijal teóriu o transformácii druhov, významný historik vedy Ch. E. Raven o ňom neskôr napísal, že Turner je bystrý pozorovateľ a vynikajúci botanik, ktorý akceptoval transformáciu ako bežnú udalosť.
Wiliama Turnera (1508 – 1568) ešte počas jeho života označili historici za otca anglickej botaniky.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
