Šafran bol v antických časoch v oblasti Stredomoria dobre známy jednak ako korenie a liečivá rastlina, jednak ako farbivo. Všetky tieto použitia rešpektuje aj latinské substantívum crocus, ktoré sa niekedy vyskytuje aj v tvare neutra crocum.

Do latinčiny sa dostalo z gréckeho krokos [krokos], ktoré opäť zodpovedalo rastline, ako aj koreniu a farbivu vyrábanému z jej blizien. Jeho pôvod jazykovedci predpokladajú v semitských jazykoch, čo dokladajú príbuzné slová v akkadčine – kurkanu, arabčine – kurkum, alebo hebrejčine – karkom. Latinské druhové meno je minulým príčastím slovesa serere – siať, rozsievať, sadiť, a tak slovenský variant presne zodpovedá jeho prekladu „siaty“.

Používa sa pri druhoch, ktoré boli kultivované veľmi skoro.

PhDr. T. Hamar, PhD., Mgr. I. Lábaj, PhD.