Takmer do konca 20. storočia rutinne aplikovaná dlhodobá hormonálna liečba obdobie prechodu sprevádzajúcich problémov u žien syntetickými prípravkami, prinášala v nejednom prípade nie zanedbateľné problémy a bola tak odborníkmi v celosvetovom meradle prijímaná s väčšími či menšími výhradami. Zaznamenal sa totiž počas nej nápadný nárast porúch srdcovo-cievneho systému (vzostup krvného tlaku, zvýšené riziko infarktu myokardu a trombóz, nádorov maternice a prsníka atď.). Uvedené dôvody preto v ostatných desaťročiach podnietili záujem o alternatívne možnosti, a to predovšetkým o rastliny či obsahové látky z nich. Rastlinou, ktorá sa v tomto smere presadila azda najviac a získala takmer suverénne postavenie je ploštičník strapcovitý/Cimicifuga racemosa). Druh pochádza zo Severnej Ameriky, kde v ľudovej medicíne Indiánov mal podzemok po stáročia veľmi široké využitie. Chemicky sa v ňom doteraz identifikovali viaceré biologicky aktívne látky. Najvýznamnejšie sú triterpénové glykozidy, fenolové kyseliny, izoflavonoid formononetín atď.
Ploštičník sa uvádza už v 18. storočí aj v odbornej literatúre a od začiatku 19.storočia sa objavujú správy o jeho aplikácii v gynekologických indikáciách. V liekopise USA figuroval v období rokov 1820-1936, avšak po takmer polstoročnej obľube upadol skoro do zabudnutia. Do európskej medicíny sa podobne ako iné pôvodom severoamerické rastliny /echinacea, serenoa/ dostal až v druhej polovici 19. storočia. Spočiatku ako homeopatikum, neskôr – najmä v Nemecku – ho ženskí lekári predpisovali pri menštruačných poruchách, zápaloch vaječníkov a maternice i v klimaktériu. V roku 1956 sa objavil prvý liek s obsahom poštičníka pod obchodným názvom Remifemin. Po určitom ústupe sa záujem oň opäť oživil a dnes je v USA i v Európe najviac používaným fytofarmakom.
Doteraz bolo s ploštičníkom uskutočnených množstvo experimentálnych prác. Mechanizmus účinku však ešte nie je detailnejšie objasnený a vyžaduje si ďalšie štúdium. Podľa doteraz získaných poznatkov síce rastlina nemá schopnosť upraviť znížené hladiny pohlavných hormónov na pôvodnú úroveň pred menopauzou, do istej miery však dochádza ku kompenzácii z týchto dôvodov vzniknutých porúch. Humánne štúdie referujú o jednoznačne pozitívnych výsledkoch. V porovnaní s doteraz používanými klasickými liečebnými postupmi sa ploštičník z hľadiska redukcie výskytu či závažnosti nežiaducich účinkov, alebo hodnotenia pomeru prínos/riziko, javil v oveľa priaznivejšom svetle. Za osobitne pozoruhodnú sa považuje skutočnosť, že táto liečba podľa všetkého nepredstavuje riziko vzniku rakoviny prsníka a maternice. Z posledných rokov sú k dispozícii viaceré správy o veľmi dobrých výsledkoch v kombinácii s ľubovníkom – Hypericum, L./HVL Remifemin Plus/ pri symptomatickej liečbe návalov tepla, nervovej predráždenosti, porúch spánku, depresívnych stavov a pod. Priaznivé sú aj výsledky štúdií vplyvu ploštičníka na v prechode často rýchlo progredujúcu osteroporózu, úbytok kostnej hmoty sa podstatne spomalil, čím sa do značnej miery znížilo riziko zlomenín.
Správy o nežiaducich účinkoch sú pomerne zriedkavé, zväčša udávajú potenciálne riziko poškodenia pečene. Na základe nich síce expertný tím výboru európskej agentúry pre rastlinné lieky v r.2 006 nenašiel jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi podávaním prípravkov z ploštičníka a prejavmi poškodenia pečene, odporúča však všetkým členským krajinám ich ďalšie dôsledné monitorovanie. Prípadné prejavy intolerancie sa najčastejšie manifestujú miernymi tráviacimi ťažkosťami, prípadne bolesťami hlavy, pri dlhodobejšom podávaní sa udáva určitý nárast telesnej hmotnosti. Iné údaje o výraznejšej toxicite nie sú známe.
Väčšina v zahraničí používaných štandardizovaných prípravkov sa odporúča na dlhodobú liečbu neurovegetatívnych porúch. Liečebný efekt sa zvyčajne dosahuje až po niekoľko týždňovej aplikácii. Podávanie dlhšie ako pol roka si vyžaduje odbornú konzultáciu a priebežný dohľad.
PharmDr Ľ. Farkaš
Gyógyszerészet 51,4,214-220,2008
