Už viac ako 10 000 rokov si postupne vyberáme vhodné hospodárske rastliny, selekciou a neskôr i šľachtením sme postupne vyselektovali tie, ktoré mali najvyššie výnosy, najlepšiu chuť, farbu, či vzhľad. Počas tohto procesu sme však svojou nevedomosťou ukradli týmto rastlinám časť ich ja - časť ich mikrobiómu. Ako sa to následne (negatívne) prejavuje na ich vlastnostiach a ako vieme túto mikrobiálnu genocídu dnes napraviť?
Prvú domestikáciu neuskutočnili farmári, ale lovci a zberači ešte počas poslednej doby ľadovej. Predpokladalo sa, že k nej došlo na euroázijskom kontinente, možno aj na viacerých miestach súčasne. Predpokladá sa, že mali nadbytok chudého mäsa, ktoré je ideálne pre psovité šelmy, čím ich zjavne prilákali. Stopy prvých domestikovaných psov sa hľadajú veľmi ťažko, lebo najmä spočiatku sa od vlkov líšili anatomicky len veľmi málo. Geneticky sa začali od nich líšiť už pred 40 000 rokmi, no nájsť najstaršie dôkazy o ich prítomnosti po boku človeka sa podarilo až v roku 2021. Americkí vedci dokázali, že domáce pso-vlky žili s človekom už pred 23 000 rokmi na Sibíri a postupne sa s ním presťahovali aj na americký kontinent. Toto zistenie sa podarilo na základe genetickej zhody psov z rôznych nálezísk a genómov ľudí, čo ich chovali a spoločne sa presúvali kontinentom. Mapovanie zdomácnenia psov ukázalo, aké výpovedné sú dnes techniky sekvenovania DNA, čo všetko sa vieme dozvedieť skúmaním dôležitých génov, či chromozómov. Genómové analýzy dnes výrazne pomáhajú aj v mapovaní domestikácie kultúrnych rastlín. Tie sa udiali na početných miestach sveta potom, čo sa človek usadil a začal svoj farmársky život....
Pšenica
Pšenica bola podľa všetkého prvou domestikovanou plodinou - približne pred 12 000 rokmi na Blízkom Východe. Postupným spontánnym krížením a následnou polyploidizáciou vznikla z divej, diploidnej jednozrnky (Triticum monococum), tetraploidná divá dvojzrnka (T. turgidum ssp. dicoccoides). Tá zdomácnela a neskôr sa z nej vyvinula tvrdá pšenica (T. turgidum ssp. durum), z ktorej sa dnes vyrábajú cestoviny, bulgur či kuskus.
Jačmeň
Približne o 2000 rokov neskôr pribudol na tom istom území k pšenici aj domestikovaný jačmeň, hoci jeho zrná boli súčasťou ľudskej stravy už 8000 rokov pred tým. Pred pár rokmi sa zistilo, že korene pôvodných príbuzných jačmeňa sú prednostne kolonizované baktériami patriacimi do skupiny Bacteriodetes...
Kukurica
Pred 9000 rokmi vznikla selekciou a vzájomným krížením na území dnešného juhozápadného Mexika dnešná kukurica (Zea mays ssp. mays). Má až 10-násobne väčšie semená ako jej pôvodní predkovia (teosinty). Dnešná pestovaná kukurica pochádza z divých tráv - teosintov, pričom Zea mays ssp. parviglumis je jej priamym predchodcom...
Slnečnica
Pri hľadaní pôvodných druhov a skúmaní dôsledkov domestikácie si vedecký tím z coloradskej univerzity v Boulder vybral 33 odrôd slnečnice s rôznym stupňom domestikácie. Zistili, že v semenách jednotlivých odrôd boli veľmi odlišné komunity húb, do klíčencov sa však prenášali len minimálne (endofytické baktérie týchto semien nesledovali)...
Strukoviny
Rastliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae) sa vyznačujú svojou schopnosťou symbiotickej koexistencie s rizóbiami - proteobaktériami, ktoré sa podieľajú na tvorbe koreňových hľúzok a na fixácii vzdušného dusíka. Jednotlivé kmene rizóbií sa výrazne líšia vo svojej schopnosti spolupracovať s hostiteľom - od výrazne prospešných kmeňov až po také, ktoré sú neúčinné pri fixácii dusíka...
Doc. RNDr. M. Mikuš, CSc.
