Podbeľ sa už v antike používal v ľudovom liečiteľstve proti kašľu a zachrípnutiu, čo môžeme vidieť aj na latinskej podobe rodového mena tussilago, ktorá v sebe ukrýva substantívum tussis – kašeľ a koncovku ago; tú nájdeme napr. aj v názve zlatobyle, solidago, či skorocelu – plantago. Druhové meno farfara, z latinského farfugium či farfarum so starším variantom farferum, sa používalo ako synonymum pre podbeľ.

Etymológia tohto pomenovania je neistá, ale pravdepodobne súvisí s tmavou farbou listov rastliny. V takom prípade by sa dalo uvažovať o substantíve far, špalda a s ňou súvisiaca farba, a sufi xom fer, nosný, zo slovesa ferre – niesť. Môže však ísť aj sabínsku výpožičku rovnako ako v prípade názvu riečky Farfa rus, dnes talianska Farfa v provinci Rieti.

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.