PODBEĽ LIEČIVÝ
latinsky: Tussilago farfara L.
česky: podběl lékařský;
anglicky: Coltsfoot
nemecky: Gemeiner Hufl attich;
rusky: Мать-и-мачеха обыкновенная
Astrovité
Z histórie: latinský názov je odvodený od slov tussis – kašeľ a ago – vyháňať, čo znamená „vyháňač kašľa”. Už Dioskorides odporúčal v diele De materia medica vdychovať pri suchom kašli dym horiacich podbeľových listov.
Opis: trváca bylina so skorými, jarnými, jednoduchými, 0,1 – 0,2 m vysokými pavučinato vlnatými stonkami, ktoré nesú žltohnedé až červenkasté šupinaté fylómy a na vrchole sú zakončené úborom. Podzemok je dlhý, výhonkatý, šupinatý. Listy rastú v prízemnej ružici a vyvíjajú sa až po odkvitnutí. Listová stop ka je dlhá, čepeľ srdcovito okrúhla, plytko dlaňovito laločnatá, na okraji hrubo vykrajovaná, pílkovitá; v priemere 0,2 – 0,3 m veľká. Úbory sú vrcholové, jednotlivé, v priemere 10 – 15 mm veľké, po odkvitnutí ovisnuté. Zákrov je jednoradový, zložený z čiarkovitých, 10 mm dlhých, tupých, zelených, často červenkastých listeňov. Lôžko úboru je vypuklé, holé, bez plievok. Terčové kvety sú tmavožlté, samčie, rúrkovité; okrajové sú zlatožlté, početné, samičie, úzko jazykovité, viacradové. Kvitnú od marca do mája. Plod je podlhovasto vajcovitá, 3 mm dlhá nažka s bielym lesklým chocholcom.
Rozšírenie a výskyt: hemikryptofyt, rozšírený v mediteránnej až boreálnej a oceánickej oblasti Európy a Ázie. Rastie na vlhkých, zásaditých až neutrálnych, hlinitých pôdach; od nížin až do horského stupňa, hlavne na úhoroch a ruderálnych stanovištiach.
Možnosti získania: zberom z prírody.
Droga: usušené kvetné úbory – Farfarae ? os (syn.: Farfarae anthodium) a usušený zelený list – Farfarae folium (syn.: Tussilaginis farfarae folium). Pomer zosušenia je 5 – 6:1.
Obsahové látky: kvety obsahujú sliz, glykozidové horčiny, triesloviny, ? avonoidy, žlté farbivá (xantofyl), silicu. List obsahuje sliz (do 10 %), katechínové triesloviny (asi 5 %), organické kyseliny (galová, jabĺčna, vínna, citrónová), inulín, triterpény, steroly, minerálne látky (draslík, zinok). Podľa miesta pôvodu sa môžu v podbeľových kvetoch a listoch nachádzať pyrolidizínové alkaloidy (senkirkín, tusilagín) – ktoré majú hepatotoxické alebo karcinogénne účinky. ? Liečivé vlastnosti a účinnosť: sliz obsiahnutý v kvetoch i listoch ma protektívny účinok na zapálené sliznice (mucilaginózum). Droga sa odporúča pri zápaloch slizníc horných dýchacích ciest s tvorbou hustých sekrétov, hlavne pri výraznom spastickom napätí hladkého svalstva priedušiek; tiež na zmiernenie a potlačenie suchého kašľa (antitusikum). Triesloviny pôsobia protizápalovo a sťahujúco (adstringens). Silica a ? avonoidy, ktoré sú prítomné hlavne v kvetoch, pôsobia dezinfekčne u uvoľňujú kŕče hladkého svalstva (spazmolytikum).
Použitie: terapeutická jednotlivá dávka je 1,5 g drogy (1 kávová lyžička) na 200 ml záparu, priemerná denná dávka 4 – 6 g. Podbeľové listy sa používajú pri kataroch ústnej dutiny a nosohltana, najčastejšie pri suchom kašli, na uľahčenie vykašliavania, uvoľnenie spazmov v dýchacích cestách. Pozitívne účinkuje aj na podráždené sliznice žalúdka a čriev. Terapeutické použitie podmieňuje obsah pyrolidizínových alkaloidov, ktorých množstvo v droge klesá počas skladovania. Z tohto dôvodu je vhodnejšie, ak sa droga nepodáva úplne čerstvá. Interne sa užíva kvet aj list vo forme záparu, macerátu, prípadne homeopatických tinktúr. Zvonka sa používa odvar z listov vo forme obkladov (10 – 15 g na 400 ml) pri podráždenej pokožke, vyrážkach, zápaloch a zvýšenej tvorbe mazu; prípadne sa lisuje z čerstvých listov šťava.
Toxicita: neodporúča sa používať pri alergii na astrovité rastliny, taktiež počas tehotenstva a dojčenia. Napriek veľmi nízkemu obsahu toxicky a karcinogénne pôsobiacich pyrolizidínových alkaloidov sa nesmie droga dlhodobo užívať (4 – 6 týždňov).
