ARTIČOKA ZELENINOVÁ
latinsky: Cynara scolymus L.
česky: artyčok zeleninový;
anglicky: Artichoke
nemecky: Artischocke;
rusky: Артишок колючий, Артишок посевной
Astrovité
Z histórie: artičoka zeleninová bola obľúbenou rastlinou starých Grékov a Rimanov. Plínius ju opisuje v diele Naturalis historia. Galenos odporúčal pitie vínneho odvaru. Do Európy priviezli artičoku Arabi a v 15. storočí sa cez Portugalsko a Španielsko dostala a udomácnila v strednej Európe.
Opis: trváca bylina s mohutným, rozkonáreným koreňom. Byľ je holá, dorastá do výšky 1,0 – 2,0 m. Prízemné listy rastú v ružici, môžu byť 0,8 m dlhé a 0,4 m široké. Byľové listy sú striedavé, široko vajcovité, perovito zárezové, na líci lysé, na rube sivo plstnaté. Úkrojky listov sú vajcovité, bez ostňov. Dolné listy sú krátkostopkaté, horné sediace. Úbory sú jednotlivé, zákrovy guľaté s dužinatými zákrovnými listeňmi. Lôžko úboru je výrazne mäsité, hrubé, štetinovito plievkaté. Kvety sú fi alovobelasé, kvitnú v júni až auguste. Plod je lesklá, hnedo škvrnitá nažka, dlhá 6 až 8 mm, široká 3 – 4 mm s páperistým chocholcom. Terapeuticky význam má aj artičoka kardová (Cynara cardunculus L.), ktorej úbory (obrázok vľavo) sú výrazne menšie ako pri artičoke zeleninovej (obrázok vpravo).
Rozšírenie a výskyt: rastlina pochádza z oblasti Stredozemného mora, kde sa pestuje a používa ako vynikajúca lahôdková zelenina (nedozreté úbory).
Možnosti získania: zberom z pestovateľských plôch.
Droga: usušený list artičoky zeleninovej – Cynarae folium a koreň – Cynarae radix, prípadne list artičoky kardovej – Cynarae cardunculi folium. Pomer zosušenia je 6:1.
Obsahové látky: glykozidová horčina cynarín (derivát kyseliny kavoylchinovej), seskviterpénové laktóny (cynaropikrín), flavonoidy, triesloviny, vitamíny (A, B), inulín, sliz
Liečivé vlastnosti a účinnosť: obsah cynarínu a fl avonoidov podporuje tvorbu žlče v pečeni a jej vylučovanie do dvanástnika (cholagogum, choleretikum). Inulín znižuje hladinu cukru v krvi a droga sa odporúča diabetikom (hypoglykemikum). Obsah vitamínov, slizu a trieslovín priaznivo vplýva na trávenie a látkovú premenu (metabolikum), fl avonoidy zvyšujú vylučovanie odpadových látok (mierne diuretikum).
Použitie: terapeutická jednotlivá dávka je 1 až 2 g, prípadne priemerná denná dávka 6 g (cca 900 mg suchého extraktu). V terapii sa listy artičoky odporúčajú pri žalúdočno-črevných ťažkostiach spôsobených poruchami pečene a žlčníka, tiež ako podporný prostriedok na zníženie hladiny cholesterolu v krvi (o 10 – 15 %) a detoxikáciu pečene. Extrakt z listov pôsobí preventívne proti recidíve žlčových kameňov. Čerstvé listy, resp. šťava z nich, podporujú činnosť tráviacich enzýmov, odporúča sa užívať pri nechutenstve a rannom štádiu arteriosklerózy. V terapii sa uprednostňuje užívanie hotových fytofarmaceutík, najmä vo forme kapsúl, dražé, alkoholových extraktov (tinktúr), kvapiek a pod. Na výrobu homeopatík sa používajú čerstvé listy, korene a úbory. Na kulinárske účely sa ako lahôdková zelenina používajú čerstvé nerozvinuté úbory (artičoka zeleninová) alebo dužinaté stopky etiolovaných listov (artičoka kardová).
Toxicita: neodporúča sa používať pri alergii na astrovité rastliny, tiež pri riziku upchatia žlčových ciest a pri ťažkých obličkových ochoreniach . Pri dodržaní terapeutických dávok nie sú známe vedľajšie účinky.
