Kozinec (Astragalus mongholicus, syn. Astragalus membranaceus Bunge) je viacročnou rastlinou, botanicky patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Prirodzene sa vyskytuje na veľkej časti ázijského kontinentu: vo východných oblastiach Ruska  (Zabajkalsko, región Primorska a Chabarovska), severnej Číne, Mongolsku, Kórei, Japonsku, Vietname, Iráne a v Sýrii. Je typicky svetlomilnou rastlinou, rastie na úbočiach hôr, v údoliach riek, v dubových lesoch a krovinách.

Fytoterapeuticky najpoužívanejšou časťou je koreň. Hlavnými obsahovými látkami sú triterpénové saponíny (astragalozidy I-VIII, sójový saponín), flavonoidy (kvercetín, astragalín, ramnocitrín), izoflavóny (calycozín, formononetín), polysacharidy (alfa-astragalány I-III a alfa-astraglukány I-III), betaín, kyseliny gama-aminomaslová, linolová a cholín. Z minerálov selén, zinok, železo. Liekopisnou drogou je od jari do jesene zberaný a usušený koreň – Astragali radix - s minimálnym obsahom 0,4 % astragalozidu IV.

Kozinec sa v tradičnej čínskej medicíne používa už niekoľko tisícročí ako liečivá rastlina mimoriadneho významu.Verí sa, že posilňuje „obrannú energiu“ (wej čchi), podporuje tvorbu svalovej hmoty, zlepšuje činnosť nadobličiek. Zaraďujú ho medzi tzv. energetické toniká či adaptogény napomáhajúce lepšie zvládnutie fyzického, mentálneho a psychického stresu. Ordinuje sa pri celkovej slabosti a vyčerpanosti ako tonikum samostatne, prípadne v kombinácii so ženšenom (Panax ginseng). Pri oslabenej imunite sa často používa ako profylaktikum respiračných infekcií bakteriálneho i vírusového pôvodu (nádcha, bronchitídy, sínusitídy, chrípka), ďalej pri hypertenzii, cukrovke, chudokrvnosti, poruchách pečene a obličiek, na podporu močenia pri opuchoch, nechutenstve, hnačkách. Vďaka vysokému obsahu antioxidantov má veľký potenciál chrániť organizmus pred škodlivým pôsobením voľných radikálov, podľa súčasných poznatkov do veľkej miery zodpovedných za už takmer masový výskyt tzv. civilizačných ochorení (srdcovo-cievne, cukrovka, rakovina).

PharmDr. Ľ. Farkaš

(ukážka)