Trváca bylina s holou alebo páperisto, hore rozkonárenou do 150 cm vysokou stonkou. Listy má striedavé, stopkové s čepeľou dlaňovito 5 – 7dielne strihané s dvojito strihanými zúbkami alebo segmentami. Koncové strapce sú jednoduché alebo rozkonárené. Kvety sú obojpohlavné, súmerné, voľnolupienkové a päťpočetné. Kalichy majú modré s prilbovitým vrchným lístkom. Koruna je tvarovaná na stopkové nektáriá. Tyčiniek je viac, semenníky sú vrchné. Plody majú tri mechúriky. Dekoračná rastlina sa pestuje v záhradkách a parkoch, ale rastie aj divo v horskom a subalpínskom pásme. Je chránená. V staroveku a stredoveku sa rešpektovala ako jedovatá rastlina, preto sa nepoužívala na liečenie. V Číne ju ordinovali v kombinácii s inými rastlinami.

Patrí medzi najjedovatejšie rastliny; nebezpečná je aj manipulácia s ňou. Ohrozené sú najmä deti, ktorých zaujme táto nápadná krásna rastlina.

Drogu predstavuje koreň – Aconiti radix (syn. Aconiti napelli radix, Aconiti tuber).V podstate toxické diterpénové alkaloidy esterového typu – akonitíny sa nachádzajú v celej rastline a v rôznom zastúpení vo všetkých druhoch prilbice. Droga obsahuje 1 – 2 % alkaloidov. Popri najzastúpenejšom akonitíne a napelíne obsahuje aj stopy efedrínu a sparteínu. Okrem ďalších látok je najviac zastúpený škrob. Triesloviny sú hojnejšie v liste.

Po profesionálnom galenickom zriedení podáva sa proti bolesti – analgetikum a proti vysokým horúčkam – antipyretikum.

Hlavné farmakologické pôsobenie určuje predovšetkým akonitín. Má celkovo anestézujúci, analgetizujúci účinok. Tíši predovšetkým bolesti nervového pôvodu. Znižuje aj telesnú teplotu. Parasympatikomimetický účinok na srdcovú činnosť rezultuje z posilňujúceho vplyvu na vágové nervstvo. Neuralgické bolesti utlmuje pri perorálnom užívaní, ale aj pri miestnej aplikácii. Známa je akonitínová ionoforéza pri neuralgii trojklaného nervu; treba však dbať na to, aby sa roztok nedostal do oka...

MUDr. K. Mika