v nase liečivé rastliny ORGÁN ÚSTREDNEJ KOMISIE PRI MINISTERSTVE ZDRAVOTNÍCTVA PRE PESTOVANIE A ZBER LIEČIVÝCH RASTLÍN Číslo 3 Cena Kčs 3,-
ASE LIEČIVÉ RASTLINY dáva Ústredná komisia pri Ministerstve avotníctva pre pestovanie a zber liečich rastlín v n. p. Obzor, vydavateIstvo íh a časopisov, Bratislava. Tlač: TlačiarSNP, n. p., Martin. Rozširuje Poštová vinová služba, objednávky a predplatné jíma PNS - Ostredná expedícia tlače, atislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Vydza 4-krát ročne. Císla po Kčs 3,-, ročné predplatné Kčs 12,-. V-15*51363 NAŠE LIEČIVÉ RASTLINY ROK 1965 Č.3 OBSAH Úvodník - 65 PhMr. L. Nátherová, PhMr . A. Bučková : J esenný 'zber 66 K. Urminský: O maku a makoviciach 72 Pplk. PhMr. J. Procházka: Zkušenosti se sberem prázdných makovic 77 Major PhMr. Z. Spáča: Význam sberu makovic jako dliležité farmaceutické suroviny 78 B. N.: CO vieme o vrese - 80 EN + Ka: O jedné plantáži 81 M. Jurkovič: Slovenská botanička Izabela Textorisová 82 Zo sveta liečivých rastlín 83 Odpovedáme na Vaše listy 89 T . Lindauerová, promo farm.: Konvalinka voňavá a jej použitie v zdravotníctve 90 PhMr. F. Perényi: Státne hospodárstvo pre pestovanie liečivých a aromatických rast lín Daránypuszta (MĽR) 92 Z komisií 94
1965 * LIEČIVÉ RASTLINY * 3 CASOPISU ŽELAME SŤASTNÚ CESTU Casopis Naše liečivé rastliny ako orgán Ústrednej komisie pri Ministerstve zdravotníctva konečne vyšiel. Skoda však, že tak neskoro, lebo iste by bol za dvadsať rokov existencie socialistického zriadenia veľa vykonal pre dobro našej spoločnej veci. Možno povedať, že všetci, ktorí máme vzťah k liečivej flóre, sme časopis túžobne očakávali. Ďalšia škoda, že časopis nevychádza mesačne, ale iba raz za štvrť roka, takže nemôže celkom pružne zabezpečovať úlohy, včas informovať záujemcov o zbere a pestovaní liečivých rastlín podľa jednotlivých zberových fáz, ako aj o iných potrebných záležitostiach. Je totiž veľa čo povedať a veľa je aj čo doháňať na tomto poli najmä preto, aby sme dobre obstáli na náročných svetových trhoch čo do produkcie, kvality a propagácie našich rastlinných drog. Redakčná rada si iste ochotne vzala na seba túto zodpovednú úlohu dohoniť všetko zameškané. Volám preto všetkých milovníkov flóry, aby zo všetkých kútov našej krásnej vlasti písali redakcii o tom, čo robia a čo treba, aby sme dosiahli v zbere a pestovaní želateľné úspechy. Súčasne treba podávať informácie o flóre z jednotlivých krajových oblastí. Iste takýto materiál redakcii umožní zostavovať veľmi pohotový, zaujímavý a poučný časopis s bohatými informáciami. Je to nutné, lebo vo svojej praktickej činnosti budeme sa stále viac a viac oň opierať, ako aj o rady našich popredných vedeckých pracovníkov, ktorí sú iste ochotní dať svoje sily pre obnovenie našej tradičnej bylinárskej slávy, keď našu vlasť v tomto smere poznali ďaleko za hranicami. Stefan Sedláček K ÚVODNÍKU Konečne vyšel! Ano, ale není to první pokus. Bylo jich více, a prece se nedočkaly delšího trvání. Casopis muže existovat pouze tehdy, když má velký okruh dopisovatelu. Práli bychom si, aby tento pokus neskončil jako ostatní. Je velmi obtížné vydávat jediný časopis pro tak široký okruh čtenáru jako· jsou sberači, pestitelé, škoiní mládež či milovníci prírody. Bylo by však nesprávné óčekávat návody a úvahy o léčení, které náleží pouze zkušenému lékati po rádném vyšetrení príčiny nemoci. Proto se musí obnovení "našej tradičnej bylinárskej slávy" opírat o zkušenosti bylináru-sberaču a pestitelu, nikoliv o nekdy i dobre mínéné rady, jak a čím léčit . Aby byl časopis pestrý, zajímavý, k tomu musí být jasná linie redakční rady a nápady i príspevky autoru i čtenáru. Aby mohl vycházet častej i, k tomu musí být dostatek rukopisu v redakčním stole. Nic nestojí v ceste myšlence častéjšího vydávání, ale nelze se ukvapit a za rok opet snížit počet čísel pro nedostatek príspevku. Od roku 1966 bude možno vydávat časopis Naše liečivé rastliny každé dva mesíce. Krome článku psaných odborníky potrebuje však redakce príspevky od čtenáru zkušených sberaču, pestitelu, škoiní ml ádeže apod. a musí znát jejich prání. Ano, chtéli bychom, aby časopis informoval a získával další sbérače i pestitele. Prejeme si, aby byl i dobrým nástroj em operativního a plánovitého zajišťování surovín, které tak nutne potrebuje naše zdravotnictví a které musíme často zbytečne dovážet. I když má redakce predstavu o časopise, jehož zrození nebylo jednoduché, presto se nám dosud nedarí ji zcela jednoznačné plnit. Je to jisté i otázka vývoje a jsme presvedčeni , že s pomocí vás všech, milí čtenári, podarí se v krátké dobe vytvorit z Našich liečivých rastlín vyhledávaný, oblíbený, populárne vedecký časopis o léčivých rostlinách pro nejširší okruh čtenáru . Již predem dekujeme všem za pomoc pri uskutečňování tohoto pi·ánL Redakce 65
JESENNÝ ZBER PhMr. L. NATHEROVA,PhMr. A. BUCKOvA Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Milí čitatelia, dostáva sa Vám v poradí už tretí článok s tematikou týkajúcou sa zberu liečivých rastlín. V predchádzajúcich číslach ste sa zoznámili v článku Jarný a letný zber s jednotlivými druhmi liečivých rastlín, ktoré sa zbierajú na jar a v lete. Teraz vám predkladáme jesenný zber, ktorý je rovnako bohatý a dôležitý ako predošlé. Úvodom treba si uvedomiť, že pri jesennom zbere budeme sa musieť zamerať poväčšine na zbieranie podzemných orgánov (koreň, podzemok, cibuľa), ďalej plodov a semien, lebo na jeseň rastlina koncentruje svoje obsahové látky do týchto častí. Vlastnosti jednotlivých rastlín, spôsob zberu, sušenie a použitie opisujeme pri každej rastline osobitne. B a z a č i ern a, Bez černý, Sambucus nigra L. - čeľaď: Zemolezovité (Loniceraceae). Ľudové názvy slovenské: čierna baza, psia baza, bez, biedza; české: bez domácí, bezoví, chebst, chebz, smradinky. Zbiera sa k vet (Flos sambuci) v maJl a Jum a p l o d y (Fructus sambuci) v auguste a septembri. Plody sa sušia s hlavnou stopkou, po uschnutí sa zdŕhnu a vyčistia vytriasaním na suchej drsnej plátennej ploche. Pomer straty na váhe pri sušení je 5 :1. Droga býva napádaná škodcami, preto hneď po uschnutí ju odovzdajte do výkupne, kde za 1 kg drogy dostanete 7,50 Kčs. Poznámka: Rastlina vo väčších dávkach je jedovatá. Bor i e v k a ob y č a j n á (obr. 1), Jalovec obecný, Juniperus communis L. - čeľaď: Cyprusovité (Cupressaceae). Ľudové názvy slov.: borievka, borovec, borovniak, bôr, bôrka, borovička, jalovec, jadlovec; české: borovička, chvojka, jalovec, jadlovec, bole"": ráz, bor. 66 Obr. 1. Borievka obyčajná Je rozšírená temer vo všetkých oblastiach mierneho a studeného pásma severnej pologule. U nás vystupuje až do hôr a vyskytuje sa najmä na suchých, piesočnatých a skalnatých stráňach. Plody sú guľaté, bobule najprv zelené, na druhý rok, keď dozrejú, sú fialovomodré až čierne. Uzatvárajú tri tvrdé semená. U nás je chránená, preto sa nesmie poškodzovať. Pestovanie borievky (jalovca) je nutné a odporúča sa, vyžaduje však odborné znalosti. Drogu poskytujú plody a drevo. Plody bobule (Fructus juniperi, Bacca juniperi) zbierajú sa v jeseni úplne zrelé. Zbierame ich ručne (v rukaviciach), čím sa získa najlepšia droga. Plody zbierané striasaním na plachtu dávajú drogu horšej kvality. Po zbere sa musia vytriediť a zbaviť nedozretých hnedých bobulí, úlomkov vetvičiek a iných prímesí. Sušíme ich v prievane a v tieni, nikdy
nie na slnku alebo umelým teplom. Ak sa predsa suší umelým teplom, nesmie sa prekročiť teplota 35 °C (silicová droga). Pomer straty na váhe pri sušení je asi 5 : 1. Akostná droga má korenistú vôňu a korenistosladkú chuť. Uchováva sa vo veľkých vreciach, v malom v dobre uzatvorených nádobách, plesnivenia netreba sa obávať. Výkupná cena za 1 kg je 3 Kčs. Brusnica pravá (obr.2),Brw:- nice brusinka, Vaccinium vitis idaeae L. - čeľaď: Brusnicovité (Vacciniaceae). Ľudové názvy slovenské: červeObr. 2. - Brusnica pravá ná čučoriedka; české: bruslinka, červená boruvka, kyhančí, kyhanka. Hojne je rozšírená v suchých, hlavne borových lesoch, najmä na chudobnej piesočnatej pôde. Je to 10 až 30 cm vysoký, husto rozkonárený krík; má drobné, neopadavé listy s hnedými jamôčkami, z ktorých vstrebáva zachytenú vodu. Rastlina kvitne od júna do júla. Pri zbere treba dodržiavať všetky pokyny, aby sa tento porast nevyhubil. Drogu poskytuje list (Folium vitis idaeae), ktorý zbierame v júni až auguste tak, že odtrhávame listy z vetvičiek, ktoré nenesú plody. Pred sušením zbavujeme listy hnedých, poškodených kusov a cudzích prímesí. Sušíme ich prirodzeným teplom na vzdušných miestach, pokiaľ možno v tenkých vrstvách. Ak použijeme umelé teplo, nesmie teplota prekročiť 40 °C. Droga musí mať zachovanú farbu čerstvých listov. Pomer straty na váhe pri sušení je asi 4 : 1. Droga má horko zvieravú chuť a je bez zápachu. C a k a n k a o b y č a j n á, Cekanka obecná, Cichorium intybus L. - čeľaď: Astrovité (Asteraceae). Ľudové názvy slovenské: čakanka poľná, cigória, pocestník, korenie svätého Petra; české: cigorka, čaganka, hanička, nemecká káva a iné. U nás rastie na cestách, pašienkoch, násypoch a úhoroch. Na liečivé účely sa zbiera hlavne k o re ň (Radix cichorii intybi), ale aj kvitnúca v ň ať, a to len z rastlín divo rastúcich. Koreň zbierame spravidla v septembri a októbri. Korene sa vypichujú rýľom, očistia od zeme a rýchlo umyjú. Pred su šením ich pozdíž rozrežeme, aby sa lepšie usušili. Sušíme prirodzeným teplom, môžeme však dosúšať umele pri teplote 40 až 50 °C, kým sa pri ohýbaní ľahko lámu. Pomer straty na váhe je 5 : 1. Musia byť nesčernelé bez zvyškov bylí. Droga má charakteristickú vôňu a horkú chuť. Výkupná cen a za 1 kg suchého koreňa je 10,50 Kčs. Hlavný význam pestovanej čakanky je v tom, že z koreňa Sla vyrába známa kávovina cigória. Kostihoj lekársky (obr. 3), Kostival lékafský, Symphytum officinale L. - čeľaď: Borákovité (Boraginaceae) . Ľudové názvy slovenské: medunica, svalník, čierny koreň, dobrý koreň; české: koštival, kozival, stfíbrník, kobylí mláto, trudovník, medunica, sladký lupeň vysoký a iné. Táto trváca bylina rastie na vlhkých miestach, lúkach, pri cestách, medzi krovím a podobne. Zbiera sa k or e ň, možno zbierať aj vňať alebo listy. Korene sa zbierajú v októbri a 67
Obr. 3. K ostihoj l ekársky n ovembr i . Zo zeme vykopávame rastlinu aj s koreňmi a pred sušením odstrán ime hlavicu podzemkov so zvyškami listov . Hrubé koren e pozdIž rozrežeme a necháme obschnúť. Dosúšame umele pri teplote 45 o C. Pomer st raty n a váhe j e 6 : 1. Cen a za 1 kg drogy j e 6 Kčs. K u k lí k m e s t s k Ý (obr. 4) , Kuklík mestský, Geum urbanum L. - čeľaď: Ružovité (Rosaceae). Ľudové n á - zvy slovenské: hrebíčkový koreň, zázvorový koreň, kubíčkové korenie , zajačie oko, benedykt; české: hrebíčkový koren, kravský hrebíček , koren benedyktový, kukUk, zaječí oko. Rastie hojne v spustnutých záhradách, pri múroch na rumoviskách ako i:rváca vysoká burina. Zbiera sa p o dObr. 4. Kuklík mestský zem o k, ktorý zbierame v októbri. Korene sa vykopávajú a očistia od zvyškov rastliny a hliny. Sušíme ich pri teplote 35 cC (silicová droga) v tenkých vrstvách na vzdušných a tienistých miestach. Dosúšame umelým teplom. Usušen ý koreň chránime pred vlhkom. Pomer straty na váhe je 3,5 : 1. Výku pn á cena je 8 Kčs. Usušený ko reň m á slabú klinčekovú vôňu a horkastú chuť. L o p ú c h v a c s l, Lopúch vetší, A rctium lappa L. - čeľ aď : Ast rovité (Ast er aceae). Ľudové n ázvy sloven ské : lapún, lepáčky ; české: horký · lupen , velký lupen, horký rapík. U nás sa vyskytujúce druhy, lopúch väčší, menší a plstnatý, poskytujú dvojročné byliny s ostropáchnucím rozkonáreným koreňom, ktorý býva až 30 cm dlhý. Zbierajú sa dužinaté k ore n e (RadIX lappae, Radix bardanae)
nekvitnúcich rastlín. Zbierame ich v septembri a októbri v druhom roku života rastliny, a to tak, že hrubšie korene vykopávame, prípadne vyťahujeme, umy jeme, pozdlž rozrežeme a duté zo zberu odstránime. Sušíme umelým teplom do 40 °C. Správne usušené korene sa ľahko "lámu. Pomer straty na váhe je 6 : 1 a výkupná cena za 1 kg drogy je 9 Kčs . Uskladňovaná droga býva napádaná škodcami, preto ju po dosušení ihneď odovzdáme výkupni . Ľ u ľ k o vec z lom o cn ý, Rulík zlomocný, Atropa belladonna L. - čeľaď: Ľuľkovité (Solanaceae) . Ľudové názvy slovenské: beladona, čertova višňa, krásavica, nemnica, nadrugaľa , vlčie oko, zlá jahoda, ľuľkové korenie ; české: čertuv blázniček , lilek, lilík , lulák, n adrugala, toten. Je trváca bylina, ktorá rastie na rú-- baniskách, v lesoch, najmä v bučinách. Zbierajú sa k o r en e (Radix b elladonnae) z rastlín dvojročných až štvorročných v septembri až októbri. Vykopávajú sa alebo vyorávajú, očistia a rýchlo umyjú. Potom sa rozpoltia a sušia v tieni prirodzeným teplom alebo za vlhka umelým teplom do 50 °C. Pomer straty n a váhe sušením je 6: 1. Ľuľkovec je prudko jedovatá rastlina, pri zbere sa neodporúča ani jesť, ani fajčiť. Zašpinenými rukami sa n edotýkajme ani úst, ani očí; treba si nasadiť prašný filter, a tak sa chrániť, lebo u ž aj v prachu obsiahnuté účinné látky môžu vyvolať vedľajšie príznaky. Deťom je zber z a k á z an ý. Skladovaním droga tmavne, preto po dosušení treba ju ihneď odovzdať do výkupne. Nátržník rovný (obr. 5), Mochna nátržník, Potentilla erecta (L.) Rampe - čeľaď: Ružovité (Rosaceae). Ľudové názvy slovenské: mochna lesná, nátržník; české: galgan, mochna lesní , krevník, pretržník. U nás rastie v lesoch, na lúkach a rašeliništiach. Zbiera sa pod zem o k (Radix tormentillae) v októbri až novembri. Podzemok sa vykopáva aj Obr. 5. Nátržník rovný s rastlinou zo zeme podľa možnosti tak, aby nebol poškodený, zbaví sa zvyškov nadzemných častí, očistí sa a rýchlo opláchne. Suší sa čo možno najrýchlejšie na vzdušných miestach, zväčša umelým teplom do 40 °C. Pomer straty na váhe je 3 : 1, výkupná cena za 1 kg je 10 Kčs. Droga je bez zápachu a má silno zvieravú chuť. Uchováva sa v dobre uzatvorených ná69
dobách na suchých a vzdušných miestach. Šíp o v á r u ž a, Ruže šípková, Rosa canina L. - čeľaď: Ružovité (Rosaceae). Ľudové názvy slovenské: divý šíp, šíp; české: merhelec, ruže divoká, ruže planá, ruže polní, ruže trnová. Zbiera sa p l o d, a to v septembri až októbri za suchého a slnečného počasia. Plody odtrhávame ručne. Zvraštené alebo čierno škvrnité šípky odstraňujeme, rovnako aj zvyšky plodných stopiek a kalíšne lístky. Šípky sušíme najprv na voľnom vzduchu v tenkých vrstvách a dosušujeme umelým teplom pri 35°C. Pritom dávame pozor, aby sa nespálili. Pomer straty na váhe je 3: 1 a výkupná cena za 1 kg drogy je 6 Kčs. Správne usušená droga má lámavé a tmavočervené plody. Droga je bez zápachu a má sladkastokyslú chuť. Slamiha piesočná (obr. 6) , Smil písečný, Helichrysum arenarium (L.) Moench. - čeľaď: Astrovité (Asteraceae) . Ľudové názvy slovenské: plesnivec, plesnivček, slamenný kvet, smil, radostka; české: myší ouško, plesnivec, protež, prutrž. Rastie na suchých piesočnatých pôdach najmä v borinách. Kvitne od júla do septembra. Zbieraná časť sú k v e tn é ú bor y, čas zberu je od júla do septembra. Kvetné úbory zbierame celé s krátkou, najviac 1 cm dlhou hlavnou stopkou na začiatku kvitnutia. Rastlinu sušíme prirodzeným teplom buď v kytičkách na napnutých šnúrach, alebo rozložené vo vrstve. Pomer straty na váhe je 4: 1 a výkupná cena za 1 kg drogy je 10 Kčs . Val e r i a n a l e k á r s k a, Kozlík lékarský, Valeriana officinalis L. - čeľaď: Valerianovité (Valerianaceae). Ľudové názvy slovenské : baldrian, kozlík, mačacia zelina, odolen, valeriánok; české : drevenák, kozelec, paldrán, kozlíč ek a iné. K o r e n e sa zbierajú v druhom roku na jeseň. Vykopávajú sa alebo vyorávajú, očistia , prípadne" železným hrebeňom prečešú, dobre umyjú v tečúcej vode a väčšie rozrežú. Povesené 70 Obr. 6. Slamiha piesočná
na motúz sušíme pri teplote 35°C. Sušením nadobúda droga charakteristický zápach. Pomer straty na váhe je 4 : 1 a výkupná cena za 1 kg je 29 Kčs. Pre skladovanie sú najvhodnejšie dobre uzatvorené sudy, resp. plechovky. Drogu treba udržiavať v suchu. Pretože pach koreňa vábi mačky, suší a skladuje sa v uzavretých miestnostiach. V r a t i č ob y č a j n Ý (obr. 7), Kopretina vratič, Tanacetum vulgare L. - čeľaď: Astrovité (Asteraceae). Ľudové názvy slovenské: ráčiš, cicvár, Obr. 7. Vratič obyčajný cicvor, pazderničník; české, vratečník, vrátyč, cicvár, vratička. U nás je dosť hojný na skalnatých brehoch, pri cestách a železničných násypoch. Z divo rastúcich zbierame k vet (úbory, Flos taneceti) v júli až septembri, s krátkou (najviac 1 cm dlhou) stopkou v čase úplného rozkvitnutia rastliny, a l i s t y (Folium tanaceti) v máji a v septembri pred kvitnutím a v čase kvitnutia rastliny. Odstrihávame celé zväzočky úborov a listy zbierame z jarnej listovej ružice. Materiál sušíme rýchlo v tenkej vrstve na tienistých a vzdušných miestach. Pomer straty na váhe kvetu je 4,5 : 1 a výkupná cena 2,40 Kčs; pri liste strata na váhe 5: 1 a výkupná cena 2 Kčs. V res o b y č aj n ý, Vfes obecný, Calluna vulgaris L. (Hull) - čeľaď: Vresovcovité (Ericaceae). Ľudové názvy slovenské: vres, erika, netata, šedivník, žrnovec; české: bfasa, bfesk, chvojčina, jindavec. Obr. 8. Železník lekársky 71
Zbierame samotné kvety bez stopiek v auguste až septembri alebo nezdrevnatené časti vňatí na začiatku kvitnutia rastliny. Kvety zdrhujeme a vňať odstrihujeme alebo zrezávame. Materiál sušíme na tienistých a vzdušných miestach v tenkej vrstve. Pomer straty na váhe sušením kvetov je 6 : 1, výkupná cena je 7 Kčs za 1 kg; pri vňati 5 : 1 a výkupná cena je 2 Kčs. Železník lekársky (obr. 8), Sporýš lékarský, Verbena officinalis L. -.:. čeľaď: Železníkovité (Verbenaceae). Ľudové názvy slovenské: verbinka, sporýš, holubia zelinka. Zbiera sa kvitnúca v ň ať (Herba verbenae), ktorú zbierame tak, že zrezávame kvitnúce vrcholky v dIžke asi 30 cm. Rastlinu sušíme v tenkej vrstve na tienistých vzdušných miestach. Na zbieranej vňati nesmie byť veľ::. plodov. Sušiť sa má pri teplote do 35°C a vrstvu pri sušení netreba obracať. Pomer straty na váhe je 4 : 1 a výkupná cena za 1 kg drogy je 3,20 Kčs. Predložený zoznam liečivých rastlín zbieraných na jeseň nevyčerpáva ani zďaleka všetky, ktoré náš farmaceutický priemysel potrebuje. Výkup liečivých rastlín spravidla každoročne upravuje výkupný orgán Liečivé rastliny n. p . Nami uvádzaný zozn am zberu liečivých rastlín je v súlade s tohoročným plánom výkupu. o MAKU A MAKOVICIACH K. URMINSKý, SLOVAKOFARMA Nechcem zachádzať do ďalekej minulosti významu pestovania maku, ale skôr spomenúť dôležitosť ochrany maku proti škodcom ako aj jeho význam pre n aše národné hospodárstvo. Pre pestovanie maku sú II nás všeobecne priaznivé podmienky a pre každý kraj je stanovené, aké množstvo sa má dopestovať. Plochy osevu sa v minulých rokoch dodržiavali, často však pestovatelia nedodržujú agrotechnické termíny ako aj ochranu proti škodcom . Jednou z najdôležitejších prác je príprava pôdy, ktorá musí byť dostatočne zásobená živinami. Zo škodcov sú známi: skrytonos koreňový (Stenocarus fuliginosus Marsch.) , ktorého larvy požierajú koreňový krčok makovej rastlinky už po zídení; pri dosiahnutí výšky 20 až 30 cm rastlinku v dôsledku oslabenia koreňového krčku vylomí vietor. Proti tomuto škodcovi sa chránime tak, že ešte pred výsevom sa do pôdy zapraví HCH v množstve 50-100 kg/ha. Pred jednotením po72 rastu, keď rastlinky majú štyri listy, t. j. v období kladenia vajíčok, treba poprášiť Gamadynom 40 kg/ha. Neskôr treba pravidelne poprašovať, počnúc dosiahnutím výšky rastliny 20 cm až do času tesne pred kvetom. Na poprašovanie môžeme použiť Gamadyn alebo Garnacid 20 kg/ha. Poprašovať treba pred večerom, aby sa nezničili včely. V minulých rokoch bol z NDR dovezený veľmi účinný poprašovací prostriedok Melipax, ktorý neškodí včelám a podľa prospektu výrobcu môže sa ním poprašovať i počas kvetu bez toho, že by boli ohrozené včely. Týmto preventívnym opatrením a poprašovaním porastu pred kvetom zabránime výskytu ďalšieho nebezpečného škodcu skrytonosa makového (Ceutorrhynchus macula alba Hbst); jeho samička navrtáva ihneď po odkvitnutí maku zelené mäkké tobolky (makovičky), do ktorých prevl<taným otvorom kladie vajíčko. Z vajíčka sa vyliahne biela, veľmi žravá larva. Po
Skrytonos koreňový (Stenocarus fuliginosUJs Marsh.) vyvinutí sa larva prevrtáva von z tobolky, vypadáva na zem, kde sa v híbke 30 až 40 cm zakuklí, aby sa na jar znovu opakoval ten istý proces. Otvorom, ktorý vznikol prevŕtaním larvy skrytonosa makového, kladie do Mucha maková (Dasyneuria papaveris Win.) Skrytonos makový (Ceutorrhynchus macula alba Hbst) makovice samička muchy makovej (Dasyneuria papaveris Win.) vajíčka, z ktorých sa vyliahnu červené larvičky vyžierajúce a znehodnocujúce obsah makovice - semeno maku. Na maku sa v značnej miere vyskyVoška maková (Doralis fabae) 73
tuje voška maková (Doralis fabae), ktorá pri veľkom výskyte výlučkami znižuje asimilačnú plochu listov, listy sa krútia a porast zaostáva v riadnom vývoji . Ochrana proti voške makovej je dosť ťažká, pretože voška sa vyskytuje na spodnej strane listov; malo by sa preto postrekovať alebo poprašovať tak, aby sa chemikálie dostali na spodnú časť rastliny. Zanedbanie ochrany maku proti skrytonosovi makovému spôsobuje poškodenie makovíc, čím sa vytvárajú podmienky pre rozšírenie hubovitej choroby helmintosporiózy; táto choroba znižuje výnosy maku ako aj obsah alkaloidov v makoviciach. K nám sa rozširuje zo západnej Európy a škody, ktoré spôsobuje, sú často väčšie ako škody spôsobené ostatnými škodcami. Úplná ochrana proti tejto chorobe nie je zatiaľ vyriešená. Nebezpečie choroby je v tom, že napadnuté časti, hlavne spodné listy, usychajú, čím rastlina stráca asimilačnú plochu, v dôsledku čoho mak predčasne dozrieva. Semeno maku nie je v tom čase ešte vyzrelé, makové zrnká sa zosychajú, čo znižuje výnos až o polovicu i u najlepších porastov. Aby sa zabránilo rozslrovaniu tejto nebezpečnej choroby, morí sa osivo, a to Agronalom 500 g na 100 kg osiva. Osivo morené Agronalom je nepouživateľné pre konzum, lebo je nebezpečie otravy. Preto sa odporúča moriť osivo tesne pred výsevom. Ďalší spôsob morenia osiva odporúča Sľachtiteľská stanica SládkovičovoNový Dvor, kde s. inž. Szamák a s. Bachratý robia morenie takto: Polpercentný roztok formalínu nechá sa pôsobiť 30 minút na semeno maku (dlhším morením znižuje sa klíčivosť semena a kratšie morenie je neúčinné). Osivo morené formalínom musí sa dobre prevzdušniť (neuskladňovať v hrubších vrstvách) a zasiať do 48 hodín. Pestovanie maku si vyžaduje veľkú starostlivosť, hlavne pri jednotení, ktoré sa robí prevažne ručne; stúpajú tým síce aj náklady na mzdy, ktoré sa však pestovateľom s mnohonásobným ziskom vrátia. Oddelenie nákupu makovíc, n. p. Slovakofarma, prieskumom zistilo, že sú u nás mnohé poľnohospodárske závody, ktoré dosiahli veľmi dobré výKontrola porastu maku pracovníkmi šľachtiteľskej stanice v Sládkovičove 74
sledky ako u maku, tak aj u makovíc, ako tu uvádzam: Rok Pestovateľ Okres 1964 JZD Kryry Louny JZD Cistá Ml. Bole-- slav JZD Vysoká Libeň . Melník JRD Klatová N. Ves Topoľčany JRD Boleráz Trnava 1 1963 JRD Gbely Senica JZD Hlavnice Opava Keď porovnáme tržby za makovice, aké dosiahli uvedení pestovatelia, vychádza nám priemer z 1 ha cca 1000 Kčs, čo je už značná finančná čiastka a stojí iste zodpovedným pracovníkom v poľnohospodárskych závodoch za uváženie, aby sa tiež vynasnažili tento mimoriadny príjem získať pre svoj závod. R. 1964 pestovalo JZD Brumovice, okres Opava mak na ploche 17 ha, JZD Steboríce, okres Opava na 15 ha, JZD Zábreh, okres Šumperk na 7 ha. Na týchto JZD zbierali a mlátili mak kombajnom; pri tomto výmlate sa makovicová drvina znehodnotila, takže tržba, ktorá mala byť dosiahnutá za odovzdané makovice, nebola získaná, a tak iba tieto tri JZD znížili svoje tržby spolu o cca 39 000 Kčs. Poukázali sme iba na niektorých pestovateľov, ktorí takto znížili svoje tržby za makovice, avšak v rámci Cs SR znamenajú tieto straty miliónové hodnoty ako u ŠM, tak i u JRD. Výmlat maku na obilných kombajnoch a mláťačkách je preto nevhodný, že semeno maku, ktoré obsahuje 50 až 60 % oleja, pri takomto výmlate sa na povrchu poškodí, v dôsledku čoho olej vystupuje na povrch, kde v styku so vzduchom oxiduje, žlkne, horkne, a tak sa stáva pre konzum neupotrebiteľným. Okrem toho mak, ktorý sa mláti s celými stonkami (byľami) je značne znečistený prachom, pieskom a Plocha Výnos Tržba za vha maku makovice v Kčs vkgzha 5,8 1100 6858 21 1528 19000 13 1292 12267 10 760 10413 12 950 12600 10 1030 6340 5 912 4852 semenom burín, čo podstatne ovplyvňuje jeho kvalitu. Najnebezpečnejším semenom buriny je semeno blenu, ktoré je prudko jedovaté a už pri obsahu 20 až 30 kusov semena na 1 kg maku nemôže sa mak dať na konzum, ale iba na priemyselné spracovanie za podstatne nižšiu cenu. Celkom strácame asi dve tretiny u nás dopestovaných makovíc prevažne nevhodným výmlatom maku, pretože takáto makovicová drvina sa nedá pri výrobe liečiv upotrebiť, prípadne sa zvyšujú náklady pri jej spracovaní. Odstrániť tento nedostatok a zabrániť pouzlvaniu nevhodných strojov na zber a výmlat maku môže iba vyhotovenie špeciálnych strojov na tento účel, lebo pri stále sa zvyšujúcich plochách maku nebude možné všade zbierať tento ručne, hlavne pre celkový nedostatok pracovných síl na JRD. Pre výmlat maku už bola zostrojená špeciálna mláťačka-čistička, na ktorú bol tiež udelený patent, avšak stroj na zber maku je v štádiu riešenia. Mnohí pestovatelia si ani neuvedomujú, že okrem strát, ktoré im vznikajú tým, že neodovzdávajú makovice na výrobu liečiv,' spôsobujú nášmu národnému hospodárstvu ďalšie nedozierne škody, často aj nedostatok veľmi dôležitých liekov, ktoré sa vyrábajú z výťažkov makovíc, a to hlavne morfín, kodeín a jeho deriváty; z nich sa iba v n. p. Slovakofarma, Hlohovec 75
Speciá~na m~áťačka a čistička na mak a drobné semená vyrába cca 30 druhov slúžiacich na záchranu zdravia našich pracujúcich ako aj pre vývoz. Treba poukázať na dôležitosť týchto liekov v lekárskej praxi a na ich široké upotrebenie pri úrazoch, rôznych nádoroch, pri ochorení na tbc ako aj pri ťažkých operáciách; bez nich (hlavne morfínu) bolo by takmer nemožné robiť rozličné zákroky pre bolesť chorého. Morfín, ktorého je v makoviciach najviac, je východiskovou látkou pre výrobu ostatných opiátov a sám osebe je veľmi vysokoúčinné analgetikum, ktoré už v malých dávkach pôsobí na mozgovú kôru, kde sú umiestené nervové centrá pre pocit bolesti. Tým sa stáva, že pri správnom podávaní morfínu nepociťujeme vôbec bolesť, ktorá by bez jeho použitia boia neznesiteľná. Tlmenie bolesti cez mo?gové centrá je tak dokonalé, že kým všetky ostatné pocity vieme dokonale vnímať a ovládať pri plnom vedomí, zatiaľ bolesť po použití správnej dávky morfínu sa okamžite a na dlhý čas stratí. Z uvedeného vyplýva, že morfín používame hlavne na odstránenie bolesti pri ope76 ráciách, ťažkých popáleninách ako aj dlhotrvajúcich kŕčoch. Väčšie dávky morfínu spôsobujú hlboký spánok spojený s úplnou stratou pocitu bolesti (tzv. narkóza); v narkóze pacient napr. pri operáciách nepociťuje ani najťažšie zásahy a nevníma žiadnu bolesť. Pre tieto vlastnosti je morfín takmer nenahraditeľný. Ak by sme však dávku zväčšovali, nastane postupné ochrnutie dýchacieho centra, rýchle sa vyvinie obraz akútnej otravy morfínom a pacient zomiera udusením. Morfín však nie je jediným liečivom, ktoré sa nachádza v makoviciach. Je tam prítomných ešte veľa ďalších látok vcelku podobného účinku. Z tých je najdôležitejší kodeín a narkotín. Narkotický účinok kodeínu (t. j. hlboký spánok so stratou pocitu bolesti) a analgetický (strata pocitu bolesti pri plnom vedomí) je podstatne menší ako u morfínu, zato však má silne vyvinutý účinok na dýchacie centrum, predovšetkým zabraňuje kašľu a znižuje i zastavuje dráždenie ku kašlu. Kodeín sa tým stáva neoceniteľným liekom. Podobné vlastnosti ako kodeín má etyl-
morfín, ktorý sa vyrába chemicky z morfínu. Z etylmorfínu sa vyrábajú tablety DioIan, ktoré sa používajú podobne ako kodeín. Okrem toho sa používa v o čnom lekárstve. Veľkou výhodou kodeínu a etylmorfínu oprot i morfínu je ich vlastnosť , že sa nevyvinie u nich návyk ani 'po dlhodobom používaní, a preto sú v modernej liečbe veľmi rozšírené. Uvádzam časť ďalších výrobkov, ktoré sa vyrábajú z výťažkov z makovíc: Apomorfin Spofa, Cholaspan dra- :i:é, Codein tabl., lljforfin Spofa, Spasmoveralgin, Ipecarin, Kodynal, Morfin-Diolan-Scopolamin, Novopon, Dinarcon, Multacodin tbl., Benarcos inj., Phenocodin, Pleumolysin kvapky a sÍrupy, ako aj ďalšie liečivá , ktorých použitie určí vždy ošetrufúci lekár. Vyrobiť všetky potrebné lieky v dostatočnom množstve podarí sa nám len vtedy, keď všetky dopestované makovice sa budú dodávať na výrobu liečiv. Dá sa očakávať, že po vyriešení mechanizačného zberu a výmlatu maku sa podstatne zvýši záujem o pestovanie maku a znovu sa stane dobrým vývozným artiklom; pritom bude i výroba liečiv dostatočne zásobená surovin ou ~ makovicami. Súčasne by sa potvrdila vysoká úroveň nášho strojárenstva vo výrobe poľnohospodárskych strojov. ZKUSENOSTI SE SBEREM PRAzDNÝCH MAKOVIC Jednou z povinností našich jednotných zemedelských družstev je i sber prázdných makovic pfi sklizni máku, pokud jej pestují. Ze získané statistiky podle jednotlivých kraju vyplývá, že tato povinnost se plní jen v mizivém procentu z objektivních i subjektivních príčin, a také proto, že nelze mák sklízet po staru ručne. V praxi, až na nekteré výjimky, se mák po uzrání poseče samovazem do otýpek a podle stavu vyschnutí se buď hned po sklizni, nebo pozdeji vymlátí v mlátičce na obilí. Pfi tomto zpusobu sklizne se sice mák získá v plném rozsahu jako prvoradý zemedelský produkt, musí se však dodatečne mechanicky čistit od pfimíseného plevele a nečistot. Cenná surovina pro farmaceutický prumysl, tj. makovicová drť s p i'íslušnou délkou stopky se n enávratne ztratí zamíchána spolu se zdi'evnatelou lodyhou, a pak je jako balast odkázána ke spálení, v nej lepším prípade ke kompostování. Aby se získaly prázdné makovice, musí se mák sklízet ručne ulamováním nebo ostrihováním makovic se stopkou 10-15 cm dlouhou, makovice musí být naprosto suchá, stopky musí pfi ulamování praskat. Takto sklizené makovice sa pytlují a neprodlene odvážejí z pole na suché místo pod stí·echu. Tímto zpusobem se zachrání vše - výnos máku i prázdné makovice. Mé.k se muže vymlátit poprípade až o "vánocích" a "odpad", žádoucí makovicová drť, odevzdat do výkupního strediska. Získaný mák je po vymlácení n aprosto či.stý, bez plevele a ne čist ot, ihned zpúsobilý jako pokrm nebo ' olejnatá surovina. Nejideáln ejší zpusob by vyžadoval ruční vyklepávání máku z makovic, čÍmž by se dosáhlo vyššího stupne j akosti makovicové drti. Tento zpusob nephchází témer vubec v úvahu pfi dnešních mnohahektarových osevech. Ruční sklizeň máku provedli v roce 1964 občanští zamestnanci a ostatní príslušníci vojenské nemocnice v Olomouci jako brigádníckou pomoc u JZD' Majetín, okres Prerov, na ploše 6 ha. za pouhé tri odpuldny. (Mák dozrává v druhé tretine srpna.) JZD splnilo' hektarový výnos a jako odmenu dostal n
náš ústav "odpad", jehož bylo pres 3000 kg, který vykoupil n. p. Zemedelský nákupní a záso podnik v Olomouci. Po odečtení nákladu za použití vlastních dopravních prostredku a ujeté kilometry k prevozu napytlované makovicové drti do výkupny zbylo ješte dost na penežitou odmenu všech, kdož se na skltzni podíleli. Úspešne se podílet na sklizni máku . vyžaduje: 1. projednat sber makovie s JZD, 2. nevyhledávat príliš vzdálená JZD (ne všechna JZD mají v osevním plánu mák), 3. zajistit v kritickou dobu sklizne co nejvetší počet brigádníku (50 až 100), aby se sklizeň neprotahovala, 4. zajistit od výkupního podniku dostatečný počet jutových pytlu (200 až 300 kusu), 5. na poli udržovat organisovanost, kázeň, pracovní morálku a bezpečnost práce, 6. pekné a suché počasí, 7. uvedené body organisačne stmelit. Význam a léčivou hodnotu makovie jako suroviny pro náš farmaceutický prumysl vyčerpává príslušný propagační materiál, jenž má k disposici a na požádání sberatelum dodá zmmený zemedelský nákupní podnik v okrese nebo n. p. Slovakofarma, Hlohovec. Práce pri ruční sklizni máku je čistá, nenamáhavá, splňuje vedomí duležitosti pro naše národní hospodárství, pí'ináší uspokojení a užitek. Cílem tohoto príspevku bylo zverejnit a návodem podnítit sMr prázdných makovic, který je, myslím, v trvalém stadiu nedocenení; vycházíme pritom ze zkušenosti, která na poprvé byla úspešná a pro pestitele, sberatele a konečne i pro zpracovatele prospešná. Sberateli se mohou stát menší nebo vetší civilní nebo vojenské organisace, školy, ale i jednotlivci s perspektivou ekonomických výhod. Sledovali jsme zámer získat léčivou surovinu, která se masove vyskytuje v míste nebo blízkém okolí. Sber makovic budeme opakovat, ale nehodláme v budoucnu tľíštit úsilí sberem mnoha druhu léčivých rostlin; bývá to technicky náročné, nejsou vždy vhodné podmínky pro sušení, a tak se nedosáhne konečné drogy co do množství a jakosti. Pplk. PhMr. J. Procházka VYZNAM SBERU MAKOVIC JAKO DÚLEŽITÉ FARMACEUTICKÉ SUROVINY Význam sberu léčivých rostlin se už všeobecne chápe a uznává, což každoročne potvrzují celostátne dosažené výsledky s trvale vzestupnou tendencí. Léčivé rostliny se staly nezbytnou surovinovou základnou farmaceutického prumyslu. Ani prudký rozvoj chemického a farmaceutického prumyslu se nemuže odvrátit od léčivých rostlin a jejich produktu. Tak je tomu prakticky ve všech státech s rozvinutým chemickým a farmaceutickým prumyslem. Rovnež československý farmaceutický prumysl venuje velikou pozornost léčivým rostlinám. Léčivé rostliny jsou 78 základern mnohých léčivých prípravku nejruznejších galenických forem (čaju, . kapek, roztoku, tablet, sirupu atd.). O významu sberu léčivých rostlin bylo již mnoho napsáno, sMr je celostátne organisován a rízen a každoročne jej uskutečňují mnohé organisace a instituce. Avšak mnohem méne propagovanou akcí je sber makovie jako duležité farmaceutické rostliny. Proto bych zde chtel zduraznit význam sberu makovie a sdelit nekteré zkušenosti se sberem makovie v roce 1964. Prázdné makovice se v zemedelství nedají využít, zustávají více méne bezcenným odpadern, nekdy využívaným
i k topení. Pro farmaceutický prumysl jsou nenahraditelnou a základní surovinou k výrobe duležitých léku pro domácí potrebu i pro výhodný vývoz do zahraničí. Jedna prázdná makovice prumerné velikosti s 10 centimetrovým stonkern váží asi 3,18 g. Všechny anatomické části makovice (blizna, plášť, placentární lamely, krček, stonek) obsahují ruzné množství účinných látek (napr. bliznové paprsky 0,0004 g morfinu a 0,00001 g ostatních alkaloidu, plášť 0,0135 g morfinu a- 0,00418 g ostatních alkaloidu, placentární lamely 0,0025 g morfinu a 0,00075 g vedlejších alkaloidu atd.). Hlavní účinnou látkou získávanou z makovic je alkaloid morfin, jehož je v makovicích nejvíce a z nehož se vyrábí celá rada dalších alkaloidu opiové rady. Mimo morfin je v makovicích mnoho jiných alkaloidu terapeuticky významných s obdobným účinkern (kodein, narkotin, athylmorfin atd.). Morfin je výchozí látkou pfi výrobe preparátu Multacodin aDinarcon. Jsou to látky se silnejším účinkern než kodein. Z alkaloidu získaných z makovic se v dnešní dobe u nás vyrábí asi 62 druhu léku nejruznejších lékových forern. Tento počet nejvýrazneji dokládá, jak duležitou a nenahraditelnou surovinou pro výrobu léku jsou makovice. V naší republice je jedním z nejvetších zpracovatelských závodu Slovakofarma, n. p ., závod Hlohovec. A nyní nekolik praktických poznámek ke sberu makovic. Sber makovic · lze nejlépe uskutečňovat ve spolupráci s JZD. JZD nemají zatím bohužel dostatek sil a prostredku, aby mohla makovice sama sbírat a získané makovice odprodávat farmaceutickému prumyslu. Každé JZD však uvítá pomoc pri sklizni máku ručním olamováním, neboť se tím nepomerne zvyšuje výtežnost máku. Nejlepší metodou pfi sklizni makovic je ruční olamování se stonkern dlouhým maximálne 15 cm. Makovice se po vyschnutí mlátí nej~épe na repném stroji (krouhačce). Takto vymlácené makovice zustávají témer pohromade, jsou jen částečne rozdrceny, takže se z nich mák lehce vytrese. Pri tomto zpusobu výmlatu jsou minimální ztráty na máku, mák se nepoškozuje, dá se déle skladovat a vykazuje i vhodnou kvalitu pro export. Dnes se zkoušejí zvláštní automatické stroje pro úplný sber makovic prímo z pole. Pfi zabezpečení pomoci JZD pri sklizni máku družstva ráda pfistoupí na sklizeň máku ručním olamováním a po vymlácení ponechají prázdné makovice tomu, kdo jim pri sklizni pomáhal. Makovice po výmlatu vykupují všechny sklady výkupních podniku nebo lidová spotrební družstva Jednoty pfibližne za tyto ceny: 1. makovice ručne olamované nebo orezávané se stonkern maximáIní délky 15 cm 150, - Kčs za 1 q, 2. makovicovou drť získanou z ručne olamovaných, orezávaných nebo usekáwmých makovic se stonkern maximálne 15 cm dlouhým 130, - Kčs za 1 q. Do výkupu je treba odevzdávat makovice zdravé, suché, bez plísne a prachu. Lze za ne získat značné finanční obnosy. Pfi prumerném výnosu 600800 kg makovic nebo makovicové drti z 1 ha získá se 900 -1200 Kčs. Ješte jedna poznámka ke sberu makovic. Občas se vyskytují názory, že sber makovic nemá nic společného se sberem léčivých rostlin, že je to sMr ménecenný. Všechny tu uvedené skutečnosti však dostatečne vyvracejí nesmyslnost techto "argumentu". Sber makovic je součástí sberu léčivých rostlin, je stej né duležitý a potrebný pro náš farmaceutický prumysl. Bude jen správné, jestliže oba druhy sberu budou uskutečňovány soubežne a tímto zpusobem získávány cenné farmaceutické suroviny i výhodné finanční prostredky pro sberatele. Dobré zkušenosti a dosažené výsledky nekterých vojenských útvaru a ústavu ve sberu makovic jasne ukazují, jakým zpusobem lze sber realisovat. Major PhMr. Z. Spáčil 79
CO VIEME O VRESE? Na našich svahoch a lesných stráňach vidíme na jeseň ružovo-fialoyo kvitnúce porasty kríku v res u o b y č a j n é h o (Calluna vulgaris [L.] Hull.) z čeľade Ericaceae - vresovcovité, ktorý patrí medzi známe a používané liečivé rastliny. Ľudove ho poznáme pod názvami: slovensky - vres, erika, netata, šedivník, žrnovec; česky - brasa, bresk, breščál, chvojčina, jindavec, rozchod modrý. Pôvod mena rastliny pochádza z gréckeho slova "kallynó", čo znamená čistím alebo previevarn. Prvé zmienky o vrese siahajú do 14. a 15. storočia, ide tam však pravdepodobne o vres stromový - Erica arborea. Už Dioskorides odporúča kvety a listy stromového vresu na obklady pri uštipnutí hadom. Hippokrates spomína tiež tento druh ako prostriedok pri liečení rôznych chorôb maternice. Knihy pochádzajúce zo 16. storočia, ktoré popisujú liečivé rastliny, spomínajú vres obyčajný ako močopudný a potopudný prostriedok. Sú záznamy, že sa užíval tiež pri obličkových kameňoch, dne, reumatizme, pri zápaloch očí a kolikových bolestiach brucha. Tiež sa užíval olej z kvetov ako prostriedok proti zlým lišajom na tvári a krku. O vrese sa zmieňuje i slávny lekár stredoveku Mathiolus, ktorý chváli jehD potopudný účinok a Ddp Drú ča ho proti kolike, ochDreniam sleziny a kamienkovým nemDeiam. Sťavu pripravenú z listov a kvitnúcich vetví tejto liečivej rastliny uvádza ako prDstriedok pri očných zápalDch a pri vredDch. Obyčajne sa z vresu pripravoval nápoj vo forme Ddvaru alebo záparu, no pDužíval sa aj VD forme rozteru z čerstvej drogy. Záparu z drDgy bol pripisovaný ľahký narkotický účin Dk a preto sa pDužíval pri nespavosti. Vres Dbyčajný je vždy zelený ker, prútnato rozkonárený s trvacími (neopa davými) ihlicovitými listami, ktDrý je až 70 cm vysDký a jeho vetvičky dosahujú až 100 cm dIžku. VýhDnky sú zakoreňujúce, konce vetvičiek rastú nahor. Kríčky žijú 10 až 12 rDkov. Vetvičky sú porastené v štyrDch radoch škridlicovite sa kryjúcimi prDtistojnými a stále zelenými lístkami. Lístky sú trDjhranné, niekedy čiarkDvite asi 4 mm dlhé, na okrajoch zahnuté. Na báze majú dva ostrohovité výčnel80 ky. PDd lupou sú lístky na priereze duté. Kvety sú v koncových, možno pDvedať jednostranných strapcoch, dosahujúcich 5 až 15 cm. Kvet je drobný, zVDnkDvitého tvaru, je hDdvábne lesklý s malým obsahDm vody. Kalich býva dlhší ako koruna a je červeno-fialovo zafarbený. Má štyri kališné lístky, ktDré sú asi 4 mm dlhé. Kvetná koruna je bledoružDvá, zriedkavo biela, zVDnová a vysýchajúca. Je tvorená rovnako ako kalich štyrmi lístkami. Blizna vyčnieva z kvetu. Kvet má osem tyčiniek, plod je štvorkomorDvá tobolka s 10'- mivými stenami. Kvitne od júla do septembra, no nájdu sa kvitnúce vresoviská aj v októbri. Vres je nenáročná rastlina na pôdu, teplotu a vlahu. Je ľahko prispôsobivá vonkajším pDdmienkam a preto ju často nachádzame na štrkovitých miestach, v brezinách s bDrievkami, v bDrovicDvých lesoch, s chudDbnDu, silne kyslou a bezvápennou pôdou, na pasienkoch a rašeliniskách. Tvorí celé súvislé porasty zvané vresDviská. Je ukazovateľom kyslej pôdy. Pestovanie vresu je zbytočné, pretože spotrebu drogy kryje rastlina hojne divD rastúca, ktorá i keď na jednej strane je burinou, na druhej strane poskytuje výdatnú pastvu včelám a cennú farmaceutickú surovinu. Patrí medzi medonosné rastliny, z 1 ha vresovišťa možno získať až 200 kg medu. DomovDm vresu obyčajného je európska časť Ázie; severná Amerika a severná Afrika. Odtiaľ sa rozšíril po celej Európe. U nás sa vyskytuje hlavne v oblasti Tatier a na západnom Slovensku, najmä v okolí Malaciek a Sp-nice. Zbierame vóať, t. j. kvitnúce mäkké bylinné časti (herba) alebo len kvet (flos) bez stcpiek v mesiacoch august a september. Zber sa má robiť tak, že sa odrezáva nožom alebo záhradníckymi nožnicami v polovici svojej dIžky. Ak zbierame len kvety, odstránime zo zberu drobné lístočky. Pri zbere kvitnúcej vňati dávame pozor, aby neobsahovala korienky. Suší sa v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom, čo mDžno najrýchlejšie. Umelé sušenie sa neodporúča, pretože droga obsahuje okrem iných látok glykozidy a pri pre-
kročení teploty by mohlo dôjsť k ich enzymatickému štiepeniu. Pomer straty na váhe pri sušení kvetu je 6:1 a vňati 5:1. Droga po usušení si musí zachovať pôvodnú farbu. Je bez zápachu a má trpko-nahorklú chuť. Uchováva sa v dobre uzatvorených nádobách, dlhé uskladnenie jej škodí. Drogu u nás vykupujú krajské výkupne n. p. Liečivé rastliny. Cena za l kg kvetu prvej akosti je 7 Kčs á vňate prvej akosti je 2 Kčs. Vresu obyčajnému je vzhľadom podobný príbuzný rod vresovec (Erica L .) s praslenovito usporiadanými listami a jasno-ružovými kvetmi. Z tohto rodu treba spomenúť vresovec mäsový - Erica carnea L. a vresovec štvorradý - Erica tetralix L., ktoré na rozdiel od vresu majú kalich vždy kratší ako korunu. Pri zbere treba dávať pozor, aby nedošlo k zámenám so spomínanými druhmi. Z obsahových látok, ktoré sú prítomné vo vrese obyčajnom možno považovať za hlavné glykozidy, triesloviny, uhľohydráty, kyselinu kremičitú, saponíny, organické kyseliny, veľa slizu a pravdepodobne alkaloid zvaný erikolín. Droga OSOZl pri chorobe močových ústrojov, najmä na dezinfekciu močových ciest, pri obličkovom piesku a kameňoch. Tiež sa môže použiť ako prostriedok na čistenie krvi, pri ekzémoch, skrofulóznych vredoch a ako neškodný prostriedok na spanie. Droga tiež napomáha látkovej výmene. Pri spomínaných onemocneniach sa používa najviac vo forme čaju, a to buď vres samotný . alebo v zmesiach s inými liečivými rastlinami, napr. s vňaťou zádušníka brečtanovitéhQ, prasličky, prietržníka, repíka, veroniky, šalviou a inými. Z vňate alebo z kvetov vresu sa pripravuje jarný nápoj ako dobré močové dezinficiens. Caj má príjemnú chuť a ľahko načervenalú farbu. V poslednom čase tejto rastline venujú dostatočnú pozornosť chemici, farmakochemici a farmakológovia. Je to z toho dôvodu, aby sa jej účinné látky používali podľa prebádanej skutočnej terapeutickej hodnoty a droga sa nepoužívala na mnohé choroby, ako to uvádza staré Iudové liečiteľstvo. B. N~ o JEDNÉ PLANTÁŽI Pracovní síly v zemedelství jsou vzácnejší než šafrán, zvlášte u speciálních kultur. Je proto vždycky malý zázrak, když se nekdo pustí do pestování né kolika druhtl léčivek ve velkém. A jeho potíže se ješte patŤične znásobí, když bude umínene trvat na tom, že všechno co sklidí, také však správne usuší. Mezi takové tvrdohlavce patŤí i JZD Hradište u Písku. Vlastne jeho plantáž léčivek, kam vŤele i když bez dovolení zveme všechny zájemce o pestování léčivých rostlin. Je to totiž blízko nádraží Písekmesto a také od autobusu tam budete za malou chvilku. Myslíme, že nebudete zklamáni. Kv.ete tam heŤmánek a voní tymián, ŤÍzkuje se máta a nadává se na nízké výkupní ceny náprstníkové drogy. Dovedou tam dobŤe usušit diviznu, ale vyznají se i v pestování a sušení jiných kultur léčivek. Zkusili to s kozlíkem, meduňkou, brutnákem, mesíčkem, levandulí, ibiškem i heŤmánkem Ťímským. A pŤitom se plantáž nezabývá jen pestováním léčivek. Písečtí splňují i náročné požadavky Sempry a dodávají kvalitní semeno macešek, aster, zlatokvetu, slamenek a jiných okrasných 1·ostlin. Nikdy nezapomenme, jak chutnaly jejich jahody a maliny. Jsou stejne výbomé, jako jejich zelenina. Tenhle výpočet plodin nebude jiste úplný, však se na neco vždycky zapomene.. Ale na lidi z písecké plantáže se zapomíná. jen težkO. PŤedstavíme vám dva z nich_ O moc více jich totiž stejne není! Plantáž musí vystačit hlavne se sezonními brigádníckými pracovníky, o které rok co rok pracne zápasí. V čele této "silné dvojky" je vedoucí plantáže s. Vaverka - muž ostrého jazyka, ale (bez pŤehánení) zlatého srdce. Když je pŤesvedčen o svém. právu, neumlčí ho ani roubík. Ba ani vznešené budovy úŤadu mu nenahánejí strachu. Pravdu má dost často a plantáž· by bez takového človeka za současné si81
tuace težko existovala. Pokud se nerozčiluje nekde na polích, rozčiluje se na sušárne, kde má své sídlo. Na plantáži samé má své zastání v osobe s. Ťupy. Je to pracující dúchodce, velmi tvrde a vlastníma rukama pracující. Tu a tam vzhlédá od vzorne pŤipravených záhonú, aby se pŤesvedčil, zda mezi léčivými a okrasnými rostlinami nelwetou sličné brigádnice jen pro okrasu. Byl by to však černý nevdek, kdybychom se nezmínili o nekom, kdo už mezi nimi není. Starý pan Bohuslav odešel, ale zbyla po nem sušárna. Jím projektovaná, pod jeho dozorem stavená, na naše pomery vskutku "pŤepychová" tunelová sušárna s naftovým vytápením a lehounce ťounký kvet divizny, stejne krásný jako do ní vešel a také heŤmánek se zde neupeče, ale zachová si barvu, vúni a obsah silíc. Zájemcúm o léčivé rostliny neuškodí malá výprava do Písku a procházka po plantáži či sousedních pozemcích. Roste tam vždycky neco, co stojí za shlédnutí. Letos na pŤíklad vzorný porost náprstníku vlnatého. Nádavkem se vám možná dostane to štestí, že vyslechnete pár šťavnatých "vaverkovských" anekdot. Bude-li mít ovšem čas! Pro vskutku vážné zájemce si však s. Vaverka najde trochu času vždycky. A pak vás pravdepodobne ujistí, že se do tak pochybného podniku, jakým je pestování léčivek, nemáte pouštet. Bude vás pŤedem varovat. Ale nenechte se mýlit! V Písku se pŤes to všechno pestují léčivky každý rok! EN + KA SLOVENSKÁ BOTANICKA IZABELA TEXTORISOVÁ Spomienka k 15. výročiu úmrtia Izabela Textorisová patrí medzi osobitné zjavy slovenských žien nedávnej minulosti, a to posledných dvoch desaťročí 19. a prvých dvoch desaťročí 20. storočia. Bola to doba, keď sa naše ženy venovali väčšinou prácam v domácnosti a takmer výlučne povolaniam, ktoré sa pokladali za primerané pre ženy. Stretáme sa s učiteľkami, bankovými úradníčkami, poštárkami, no neskôr aj profesorkami a lekárkami. Bolo ich kedysi pomerne m á lo, lebo až po r. 1918 sa nepomerne zvýšil počet zamestnaných a študovaných žien. Slovenská žena však i napriek nepriaznivým pomerom, pri starostiach o domácnosť a výchovu d etí, vedela neraz vyniknúť. Dôkazom toho je, že u ž vtedy sme mali ženy-spisovateľky zvučného mena, ako bola Elena Maróthy-Soltésová, Terézia Vansová, Ľudmila Podjavorinská, Hana Gregorová, Timrava a iné. A koľké slovenské ženy stáli po boku svojich manželov-národných buditeľov, politikov, spisovateľov či básnikov! V osobe Izabely Textorisovej mali sme však pracovníčku na poli prírodných vied, botaniky, zjav naozaj ojedinelý a hodný povšimnutia, lebo v časoch, keď 82 ona začala vnikať do tajov vedy o rastlinách a ani neskôr, nemali ani mnohé vzdelané národy na tomto poli ženu-pracovníčku. Nás bolo iba niekoľko botanikov, a tí pestovali tento vedný odbor len z vlastného záujmu, lebo veď neboli možnosti uplatniť sa v odbore botaniky. Vtedajší naši botanici mali svoje životné povolanie - boli to buď učitelia, ako napr. V. Vraný, S. Kupčok a J. Vávra, kňazi, ako Kmeť a J. Ľ. Holuby, alebo lekári - dr. G. Reuss, dr. J . Petrikovich, dr. K. Brančík. A naša jubilantka bola povolaním poštárka. Aké boli životné osudy Izabely Textorisovej a ako sa dostala k botanike? Narodila sa 16. marca 1866 v Ratkovej v Gemeri. Keď mala päť rokov, rodičia sa presťahovali do Jelšavy a tam začala chodiť do ľudovej školy. V J elšave vtedy pôsobil ako učiteľ náš známy botanik Václav Vraný, neskôr kustód Národného múzea v Martine. On prvý vybadal u svojej žiačky záujem o prírodu a sklony k botanike a snažil sa upevňovať v nej tento záujem i mimo školy. V. Vraný si obľúbil snaživú žiačku. A Textorisová, len čo dospela a zabezpečila si životnú postať,
www.shopherba.skRkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==