I vracia sa k svojej záľube a v bývalom učiteľovi nachádza i potom podporu svojich snáh. Izabela Textorisová pochádzala z chudobnej rodiny a okrem toho čoskoro osirela. Začas vypomáhala svojej chorľavej tete v školskom vyučovaní, neskôr pracovala ako praktikantka na pošte; roku 1886 sa stala poštovou úradníčkou. Keďže nemala predpísané vzdelanie, nadobudla si ho súkromným štúdiom a s úspechom zložila potrebné skúšky. Turčianska Blatnica sa stala jej celoživotným pôsobiskom. Ako samostatná mohla už pomýšľať na zdokonalenie sa v botanike. Vo voľnom čase podnikala vychádzky do prírody, bohatej na rastliny, ktoré zbierala a ukladala do herbára. Coskoro navštívila svojho bývalého učiteľa Vraného v jeho novom pôsobisku na Spiši, kde s ním botanizovala a Vraný ju zaúčal do tajov určovania rastlín. Takto povzbudená ešte s väčšou chuťou sa venovala botanike. Botanizovanie sa neobíde bez styku s odborníkmi. Nuž keďže takýto styk nebol možný osobne, udržiavala ho písomne. Vždy sa treba o niečom radiť, na niečo sa pýtať, vyžiadať si pomoc a radu pri determinácii rastlín atď. Dnes sa takýto styk umožňuje schôdzami, prednáškami, sjazdmi, no vtedy ich nebolo. Textorisová viedla čulú korešpondenciu predovšetkým s V. Vraným, A. Kmeťom, J. Ľ. Holubym, dr. J. Petrikovichom a aj s nieSecurinega sufriticosa (PaU.) Rehder, -rastlina divorastúca vo východnej Ázii, ako liečivá rastlina bola do kultúry a terapie zavedená v SSSR. Z listov rastliny bol izolovaný nový alkaloid sekurinín, ktorý má podobné účinky ako strychnín, ,avšak jeho toxicita je desaťkrát nižšia ako toxicita strychnínu, pritom jeho terapeutické účinky sú rozsiahlejšie. Podmienky pre pestovanie rastliny -v Maďarsku sú priaznivé. Na získanie ktorými maďarskými botanikmi, ktorí v Turci pôsobili. Veľkú posilu mala vo svojom bývalom učiteľovi Vranom, ktorý sa stal kustódom múzea v Martine; tým sa umožnil medzi nimi častejší osobný styk, podobne ako aj s martinským lekárom dr. J. Petrikovichom. Z osobného styku poznala aj A. Kmeťa. A Textorisová dosiahla v botanickej práci pekné úspechy. R. 1890 objavila lykovec voňavý (Daphne cneorum). Tento jej nález bol citovaný aj v odbornej literatúre. Jej meno ako botaničky je zvečnené v názve bodliaka Carduus Textorianus Marg. Izabela Textorisová bola skromnou pracovníčkou a nerada predstupovala pred verejnosť. Botanika jej bola vnútornou záľubou, potrebou. A preto aj nerada publikovala. Predsa však na naliehanie znalcov turčianskej kveteny uverejnila v botanickom časopise (1912-1913) článok o flóristických pomeroch Turca. Roku 1930 bola odmenená na súbehu Matice slovenskej jej enumeraCla cievnatých rastlín Turca. Len škoda, že táto práca nebola publikovaná. Takto žila a pracovala naša jediná slovenská botanička cez viacero desaťročí. Jej skromnosť a nenáročnosť bola prí'slovečná, preto i jej meno vo verejnosti je málo známe. Pri príležitosti výročia jej smrti chceme upozorniť na prácu tejto vzácnej ženy-odborníčky na tie časy v takom nezvyklom odbore. M. Jurkovič účinných látok sa rastliny zbierajú dvakrát do roka, a to v máji počas kvitnutia a v septembri pri druhom rozkvete. Clánok ďalej uvádza vypracovanie dvoch metód stanovenia účinnej látky - sekunmnu v rastline, a to stanovenie gravimetrické a pomocou papierovej chromatografie. (Herba Hungarica, Tom. 3, 1, 13-23 (1964); Securinega sufriticosa (PaU.) Rehder ako liečivá rastlina.) 83
RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==