nad zemou objímajú dlhé stopky najčastejšie dvoch jednoduchých listov. Ich čepeľ je elipsovitá až elipsovitokopijovitá, končistá, sviežo zelená, s rovnobežnými žilkami. Os vyrastá po strane listov a vyvíja sa z postranného púčika v pazuche najvyššej šupiny - je jednoduchá, priama, obyčajne kratšia ako listy, ukončená jednoduchým strapcom kvetov. Kvety sú pravidelné, obojpohlavné s krátkou stopkou, príjemnej vône a vyrastajú z pazuchy drobných, úzko kopijovitých podporných, skrutkovito usporiadaných listeňov. Okvetie je biele alebo ružovkasté, zvonkovité, 5 až 9 mm dlhé, so zrastenými lupienkami a šiestimi krátkymi, von vyhnutými uškami. Tyčiniek je šesť, majú krátke, hrubé, kopijovité nitky a žltkasté peľnice, ktoré prirastajú k báze okvetia. Vrchný trojpuzdrový semenník má v každom puzdre 4 až 8 vajíčok. Plod je červená, guľovitá 2 až 6-semenná bobuľa. Konvalinka rastie hojne na území celého štátu na kyslých podkladoch, v jasných listnatých, miešaných aj ihličnatých lesoch, v krovinách, na čistinách, horských lúkach od nížiny až po subalpínske pásmo. Je rozšírená v miernom pásme severnej pologule takmer v celej Európe -okrem najsevernejších a najjužnejších -oblastí, ďalej v západnom Stredomorí a v Malej Azii, v miernych oblastiach Azie a Cíny až v Japonsku. V Severnej Amerike je len roztrúsená v Allejghanských horách. Vyskytuje sa veľmi hojne na niektorých ostrovoch pri východnom pobreží Švédska, odkiaľ v čase kvitnutia odnáša vietor vôňu aj niekoľko kilometrov na šíre more. V niektorých krajoch Európy, napr. v Bavorsku, Lichtenšteinsku, je konvalinka zákonom chránenou rastlinou ako vzácna prírodná pamiatka. U nás je konvalinka chránenou rastlinou na území Tatranského národného parku. Pestuje sa na prirodzených výskytištiach (čistiny, krovité lúky) alebo v záhradách, a to v rôznych odrodách. Množí sa vegetatívne tak, že sa trojročné rastliny vykopú so všetkými podzemnými časťami a slabšie púčiky s podzemkami a koreňmi sa oddelia a zasadia. Drobnejšie kúsky podzemku sa vysádzajú do pareniska asi 5 až 10 cm od seba; riadky sú 20 cm vzdialené. Volíme miesta na nevápennej pôde vystavené dažďu. Vysádzajú sa od novembra do apríla. Pestovanie zo semien je veľmi pomalé, preto sa robí len veľmi zriedka. Semená sa vysievajú do vlhkej pôdy za dažďa, a to od apríla do začiatku leta. Zbiera sa kvitnúca vňať v máji a júni. Odrezáva sa nožom tesne pri zemi a ešte pred sušením sa preberie a zbaví nežiadúcich primiešanín. V droge sa nesmú nachádzať primiešaniny z iných rodov z čeľade ľaliovitých, najmä nie kokorík voňavý (Polygonatum odoratum [Mill.] Druce) a kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum [L.] AIl.) . Tieto sa líšia od konvalinky tým, že majú striedavé vajcovité až elipsovité listy, kvety vyrastajú v pazuchách listov, sú väčšie ako u konvalinky, okvetie je rúrkovito zrastené zo šiestich lístkov. Kokorík voňavý je jedovatá rastlina, u kokoríka mnohokvetého nebola zistená toxicita. Neraz sa listy konvalinky zamieňajú za listy cesnaku medvedieho (Allium ursinum L.) tvarom podobné listom konvalinky, alebo cesnaku hadieho (Allium victorialis L.); tieto dve rastliny sa však dajú ľahko rozoznať podľa charakteristického cesnakového zápachu. Listy skorocela prostredného (Plantago media L.) majú najviac deväť súbežných žiliek, listy niektorých kruštíkov (Epipactis ZINN.) avemenníkov (Platanthera RICR.) sú vždy sediace. Konvalinku sušíme pri izbovej teplote. Pretože kvety sú veľmi chúlostivé, neodporúča sa ich obracať počas sušenia. Dobré je sušiť kvety čo najrýchlejšie. Droga nesmie obsahovať zožltnuté listy, pretože tie neobsahujú srdcové glykozidy tak, ako listy správne sušené so zachovanou zelenou farbou. Kvalita drogy sa skúša biologickými skúškami. Léčivé rostliny n. p. vykupuje dobre vyvinuté, nezožltnuté listy, pokiaľ možno bez stopiek. Cena za 1 kg dokonale usušenej drogy je 6 Kčs. (Strata na váhe sušením je v pomere 6:1, tj. 6 kg čerstvej konvalinky po usušení váži 1 kg.) Choroby rastliny zapríčiňujú huby : Aecidium convallariae SChw. a Phoma convallariae West. Rastlina je prudko jedovatá. I voda vo váze, v ktorej bola konvalinka prechovávaná, je jedovatá. V zmiešanej kytici sa konvalinka s inými rastlinami veľmi ťažko znáša. Otravy konvalinkou sú síce zriedkavé, predsa sa však pozorovali u človeka a hydiny, pravdepodobne po požití zrelých červených plodov. Pri hromadnom zbere konvalinky treba klásť dôraz na zásadné pravidlá hygieny. Do91
RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==