Podzemnú časť kýchavice bielej uvádza ako oficinálnu pod pomenovaním + Veratri albi radix – ČL 1 - kořen kýchavice – SL 1 ho nemá. Definuje ho ako usušený podzemok s koreňmi druhu kýchavica biela (Veratrum album L., ľaliovité ? Liliaceae), čo je 50 –150 cm vysoká trváca jedovatá bylina u nás chránená. U nás rastie najmä na východnom Slovensku na vlhkých horských lúkach. Droga má obsahovať 1% alkaloidov. Nemá pach, práškovaný koreň silne dráždi na kýchanie.

Droga sa pôvodne používala ako insekticídum. Po r. 1950 sa však zistilo, že má hypotenzívne a sedatívne účinky a preto sa niekedy v terapii užívali jej izolované alkaloidy, ktoré však majú malú terapeutickú šírku. Liekopisnou formou býva tinktúra používaná prevážne vo veterinárstve ako zložka stomachík a diuretík.

Západná literatúra uvádza kýchavicu medzi perspektívnymi liečivými rastlinami nového milénia. Odborne sleduje okrem kýchavice bielej aj ich domáce druhy: kýchavicu zelenú (Veratrum viride), druhy pre nás bez ustáleného mena: V. californicum, V. officinale (Cevadilla) a V. japonicum. Ich liečebné uplatnenie (tinktúra, extrakt, prášok) je veľmi široké ? najmä v Mexiku (aj 100 rokov ? epilepsia, vysoký krvný tlak, pneumónia, ochorenia obličiek, zápaly, edémy pľúc, ale aj proti hmyzu, najmä blchám a i. – samozrejme liečebne použitie vždy musí byť ordinované lekárom, preto ani rozpis neuvádzame).

Podľa súčasného stavu na Západe hoci sa niekedy prípravky amerických kýchavíc aj liečebne uplatňujú najmä pri vysokom krvnom tlaklu, odborníci upozorňujú, že americké kýchavice a ich obsahové látky a ich deriváty nie sú už uprednostňované pre tieto účely, nakoľko majú silné nebezpečné a vedľajšie účinky. Okrem toho v súčasnosti na ich indikácie sú vhodnejšie a bezpečnejšie prípravky bez vedľajších a nebezpečných účinkov.

Doc. MUDr. J. Kresánek, PhD., Doc. Dr. PhMr. J. Kresánek, CSc.