Berberín je biologicky aktívny alkaloid rastlinného pôvodu izochinolínového typu, charakteristický výrazne žltou farbou a žltou fluorescenciou. Prirodzene sa vyskytuje zvyčajne ako hydrochlorid alebo síran v podzemných i nadzemných častiach niektorých rastlinných druhov. Najvýznamnejšími prírodnými zdrojmi, v ktorých je ako biologicky aktívna látka dominantný, sú dráč indický (dříšťál osinatý, Berberis aristata), dráč obyčajný (Berberis vulgaris), lastovičník väčší (vlaštovičník větší Chelidonium majus), mahónia cezmínolistá (mahónie cezmínolistá, Mahonia aquifolia), koptis čínsky (koptis čínský, Coptis chinensis) či voduľka kanadská (vodilka kanadská, Hydrastis canadensis), v ktorej bol už pred viac ako storočím (1917) prvýkrát objavený a bola stanovená aj jeho chemická štruktúra.
Tradičná medicína
V tradičnej medicíne národov Ázie, Afriky, Ameriky a Európy majú uvedené rastlinné druhy niekoľkotisícročnú tradíciu predovšetkým na infekcie zažívacieho traktu (hnačky, zápaly žalúdka a čriev), tráviace problémy (dyspepsia), poruchy pečene a žlčníka, cukrovku, astmu, rakovinu. V starovekom Egypte sa plody spolu s feniklom užívali aj pri epidémiách moru. Berberín má tiež technické uplatnenie: v minulosti ako farbivo histologických preparátov, v Indii sa aj dnes používa na farbenie vlny a kožených výrobkov. Jeho veľmi tvrdé drevo sa používa v rezbárstve a stolárstve.
V Ázii sa koreň aj v súčasnosti využíva na prípravu alkoholických nápojov. Vedecké poznatky súčasnosti v mnohom potvrdzujú skúsenosti ľudového liečiteľstva a zdraviu prospešné účinky berberínu na ľudský a zvierací organizmus. V Číne sa už od 50. rokov minulého storočia v širokej miere ako účinný, bezpečný a cenovo dostupný potravinový doplnok používa pri baktériami a/alebo vírusmi vyvolaných zápaloch žalúdka a čriev a hnačkovitých ochoreniach rozličnej etiológie.
Súčasné použitie sa rozšírilo o ďalšie možnosti využitia, ako sú syndrómy dráždivého tračníka a zvýšenej priepustnosti čreva, poruchy rovnováhy medzi "priateľskými" a patologickými mikroorganizmami v črevnom mikrobióme (dysbióza) počas liečby antibiotikami, gastroezofágový reflux.
Biologické účinky a vedecké štúdie
Antidiabetické účinky Prvé klinické poznatky o hypoglykemických účinkoch berberínu sú z druhej polovice 80. rokov minulého storočia od čínskych autorov. Ukázal sa ako veľmi nádejná látka pozitívne ovplyvňujúca cukrovku 2. typu (vrátane tzv. prediabetu) s viacerými mechanizmami účinku: znižuje inzulínovú rezistenciu, zlepšuje tak účinnosť inzulínu, zvyšuje glykolýzu, napomáha degradácii cukrov v bunkách, inhibuje glukoneogenézu v pečeni, spomaľuje štiepenie cukrov v črevnom trakte, stimuluje aktivitu glukózových transportérov, podporuje rast probiotických kmeňov baktérií v čreve.
V placebom kontrolovanej štúdii 116 diabetikov v dennej dávke 1000 mg znížil hladinu glukózy v krvi nalačno o 20 % (zo 7,0 na 5,6) a hodnotu glykozylovaného hemoglobínu o 12 %. Metaanalýza 14 klinických prác uvádza zhodnú účinnosť berberínu s bežne podávanými perorálnymi antidiabetikami (metformín, glypizid, roziglytazón). Kombinácia berberínu s liečivami a režimovými opatreniami (diéta, pravidelná a veku primeraná pohybová aktivita) je podľa odborníkov veľmi vhodná a jednoznačne odporúčaná - môže mať až synergický efekt. Dôležité je pripomenúť, že hypoglykemický účinok nastupuje len postupne a na dosiahnutie požadovaného výsledku si vyžaduje minimálne trojmesačné kontinuálne podávanie. V priebehu testov sa nepozorovali prakticky žiadne závažnejšie prejavy intolerancie. Udáva sa, že do istej miery chráni aj pred obavy vzbudzujúcimi oneskorenými dôsledkami dlhodobo vysokých hladín glukózy v krvi - poruchami zraku (retinopatia), obličiek (nefropatia) a srdca (kardiomyopatia).
Kardioprotektívny potenciálBerberín evidentne znižuje krvné hladiny celkového cholesterolu a zvyšuje odbúravanie "zlej" LDL-frakcie v pečeni stimulovanou expresiou LDL-receptorov. Súčasne zvyšuje hladinu "dobrého" HDL-cholesterolu, bez výskytu závažnejších intolerancií, s ochranným účinkom na cievny endotel (Yandrapalli et al., 2019). Výrazné zvýšenie účinnosti sa dosahuje kombináciou s extraktami z rastlín znižujúcich oxidáciu LDL-cholesterolu, ako je citrónovník bergamotový (Citrus bergamia) a polikonazol (zmes alifatických alkoholov) z cukrovej trstiny (Sui a kol., 2018)
V experimentálnych prácach brzdil rozvoj aterosklerózy, stabilizoval už vzniknuté sklerotické plaky, obmedzoval zhlukovanie krvných doštičiek a tvorbu trombov. Má schopnosť znižovať vysoký krvný tlak. Aplikovaný samostatne znižuje systolický krvný tlak priemerne takmer o 6 mm a diastolický o 2,7 mm. Javí sa tak vhodný ako súčasť štandardnej liečby vysokého tlaku s aditívnym účinkom. Redukuje aj riziko život ohrozujúcich srdcových arytmií a srdcového infarktu (Feng et al., 2019). V humánnej placebom kontrolovanej pilotnej štúdii (156 účastníkov - kardiakov) zlepšoval funkcie srdca. Podávanie spolu so syntetickými statínmi (atorvastatín, rosuvastatín a ďalšie) sa však neodporúča - môže zvýšiť riziko kardiotoxicity (Feng et al., 2018).
Hepatoprotektívne účinky
Hepatoprotektívne účinky berberínu sa prejavujú už na génovej úrovni. Zodpovedajú za ne okrem berberínu predovšetkým jeho metabolity (dihydroberberín, oxiberberín, kanadín). Významne znižuje oxidačný stres, tvorbu triacyglycerolov, podporuje ich odbúravanie a pôsobí protizápalovo. Bráni v ďalšom štádiu fibrotizácii pečene tlmením tvorby prozápalových cytokínov a rozvoju jej stukovatenia. V črevách redukuje množstvo "nepriateľských" patogénnych baktérií, optimalizuje tak stav črevnej mikroflóry, vrátane zníženej absorpcie tukových zložiek. Podporou tvorby butyrátu znižuje stupeň steatózy.
Antimikrobiálna aktivita
Berberín preukazuje antimikrobiálne účinky voči mnohým voči antibiotikám už rezistentným kmeňom patogénnych baktérií, vírusom, plesniam a parazitom, a to predovšetkým v žalúdočnočrevnom trakte, negatívne pritom neovplyvňuje rovnováhu črevného mikrobiómu (laktobacily, bifidokatery). V už pomerne nízkych dávkach redukuje počet hnačiek blokádou tvorby baktériami na svoju obranu vytváraného syntetickými antibiotikami len veľmi ťažko prekonateľného ochranného biofilmu. Pri vyššom dávkovaní pôsobí baktericídne, popri tom spazmolyticky (uvoľňuje kŕče), zmierňuje bolesti brucha. Denné dávky sa pohybujú v rozpätí 200 - 2000 mg. V kombinácii s inými antibakteriálnymi liekmi (antibiotikami) možno očakávať aditívny alebo až synergický efekt. Súčasné podávanie poskytuje ďalšiu výhodu: redukcia dávok chemických liekov znižuje výskyt liečbu sprevádzajúcich nežiaducich účinkov.
Výsledky metaanalýzy 13 humánnych štúdií (2048 respondentov) ukázali významný prínos berberínu ako súčasti kombinovanej eradikačnej liečby multirezistentných kmeňov baktérie Helicobacter pylori (Jiang et al., 2018). Zvyšuje aj efektívnosť terapie plesňových infekcií antimykotikami.
Neuroprotektívne vlastnosti
Doteraz získané poznatky z predklinických prác a pokusoch na zvieracích modeloch naznačujú, že berberín disponuje aj neuroprotektívnymi vlastnosťami: obmedzuje oxidačný stres v mozgu, zápal, podporuje autofágiu, brzdí apoptózu (Fan et al., 2019). Otvárajú sa tak nové možnosti využitia už dnes v prevencii, v budúcnosti možno aj ako adjuvans v liečbe predovšetkým vo vyššom veku sa čoraz častejšie vyskytujúcich degeneratívnych chorôb (m. Alzheimer, m. Parkinson, m. Huntington, roztrúsená skleróza, ischemická choroba mozgu, schizofrénia a pod.).
Externé použitie
Lokálne sa popri štandardnej liečbe vo forme krému doplnkovo aplikuje pri psoriáze, niektorých plesňových ochoreniach a zápaloch kože.
Prejavy intolerancie, bezpečnosť
V denných dávkach do 2000 mg je vzhľadom na nepatrnú toxicitu aplikovateľný aj dlhodobo (Lan et al., 2015). Obzvlášť pri vyššom dávkovaní nalačno sa môžu vyskytnúť u niektorých osôb len mierne prejavy neznášanlivosti zo strany GIT (zápcha, hnačka, plynatosť, nauzea) porovnateľné s placebom, ktoré spravidla do niekoľkých týždňov odznejú. Zriedkavejšie sa vyskytujú, keď sa podáva po jedle. V ojedinelých prípadoch sa však predsa vyžaduje znížiť maximálnu dennú dávku na 500 mg. Berberín sa všeobecne deklaruje ako bezpečný, a to aj u pacientov s chronickým ochorením pečene.
Kontraindikácie
Pre nedostatok údajov sa neodporúča podávať v detskom veku, tehotenstve, počas dojčenia a pri nízkom krvnom tlaku.
Závery a upozornenia
Berberín je vďaka svojim viaceré oblasti zahrňujúcim biologickým účinkom veľmi zaujímavou a perspektívnou látkou. Je oň v celosvetovom meradle veľmi živý vedecký záujem premietajúci sa od začiatku tisícročia do výrazne narastajúceho počtu laboratórnych, experimentálnych, predklinických i humánnych štúdií. Potvrdzuje to fakt, že kým do konca minulého storočia sa v databázach o berberíne nachádzalo len 18 publikácií, v roku 2018 ich bolo už viac ako 230 a ich počet naďalej stúpa.
Doteraz ešte nie úplne doriešená je slabá biologická dostupnosť - podlieha degradácii už v čreve a pečeni (firstpasseffect). Zlepšujú ju niektoré prírodné látky: silymarín (komplex zo semien pestreca mariánskeho (ostropestřec mariánský, Silybum marianum), oligomérne prokyanidíny, flavonoid kvercetín, ženšen (Panax ginseng), vitamín E, kyselina kaprylová (obsahová zložka palmového a kokosového oleja (Wang et al., 2018).
Vo verejných lekárňach sú už ako doplnky výživy dostupné prípravky s obsahom berberínu a/alebo ďalšími jeho biologické účinky optimalizujúcimi prírodnými zložkami (Armolipid plus, Bercorra, Berheppa, Berserra), vrátane odborného poradenstva.
PharmDr. Ľ. Farkaš
