Na svete pravdepodobne neexistuje kontroverznejšia rastlina, ako je konope. Po viac ako 80 rokoch od medzinárodného zákazu sa v súčasnosti znova dostáva do pozornosti jeho terapeutický potenciál a mnohé krajiny ho legalizujú pre liečebné, niektoré dokonca aj pre rekreačné užívanie. Zároveň stále neutíchajú hlasy, ktoré v ňom vidia nebezpečnú návykovú látku. Aká je teda pravda?

Rod konope (Cannabis) sa obvykle delí na dva druhy: konope siate (C. sativa) a konope indické (C. indica). Podľa niektorých botanikov existuje aj tretí druh, konope rumištné (C. ruderalis), iní ho pokladajú len za sekundárne zdivočenú formu C. sativa. Kým C. sativa obsahuje nízke koncentrácie biologicky účinných látok a pestuje sa najmä na priemyselné účely, predovšetkým ako zdroj vlákna a oleja bohatého na nenasýtené mastné kyseliny, C. indica sa používa na výrobu drogy. Tou sú usušené samičie kvety („marihuana“) alebo mechanicky oddelené žľaznaté trichómy („hašiš“). Najstarší hmotný dôkaz o používaní týchto drog za rituálnym, či liečebným účelom pochádza zo 6. storočia p. n. l., pestovanie konope je však ešte omnoho staršie, pravdepodobne ide o jednu z prvých kultivovaných rastlín. Pravlasťou konope sú horské oblasti strednej Ázie, v Európe bol až do 18. storočia známy len druh C. sativa, ktorý sa terapeuticky nepoužíval. Pre západnú medicínu (znovu)objavil liečivé účinky indického konope írsky lekár William O‘ Shaugnessy, ktorý využíval najmä jeho analgetické a antiepileptické pôsobenie. V tejto indikácii sa uplatňovalo pomerne hojne, predovšetkým vo forme tinktúry až do 30. rokov 20. storočia, keď bolo C. indica postavené mimo zákona postupne vo väčšine krajín sveta. Výskum, aj keď značne obmedzený, však pokračoval ďalej. Roku 1964 prof. Mechoulam prvýkrát izoloval z rastliny psychoaktívnu látku, ktorú určil ako delta-9-tetrahydrokanabinol (d-9-THC). Rovnako významný bol objav endokanabinoidového systému v tele cicavcov. Táto sústava signálnych molekúl (napr. anandamid), ich receptorov (CB1, CB2, v súčasnosti sa uvažuje o ďalších), enzýmov a ďalších štruktúr, nielenže sprostredkúva niektoré účinky fytokanabinoidov, ale má kľúčovú funkciu aj pre udržanie homeostázy organizmu.

Konope býva niekedy označované aj ako „rastlina tisíc a jednej molekuly“, kvôli veľkému počtu a rôznorodosti jeho obsahových látok. Okrem kanabinoidov, sekundárnych metabolitov vznikajúcich spojením terpénového fragmentu s fenolovou kyselinou (najčastejšie s kyselinou olivetovou), ktoré sú pre rod Cannabis charakteristické, obsahuje konope aj výnimočne širokú škálu terpénov (dominantné sú obvykle β-myrcén, beta-karyofylén a humulén), terpénov a flavonoidov. Boli opísané aj konopné alkaloidy, ktoré sú však prítomné najmä v koreni, aj to len v stopových množstvách. Vďaka kombinácii týchto látok je terapeutický účinok konope mimoriadne komplexný, ale aj značne variabilný v závislosti od konkrétneho kultivaru a podmienok pestovania.

Psychoaktivita konopných drog je ich najznámejším, zďaleka však nie jediným a z hľadiska terapeutického využitia skôr nežiaducim účinkom. Akútna psychoaktivita sa prejavuje predovšetkým ovplyvnením nálady (v závislosti od osobnosti konkrétneho užívateľa, situácie, obsahu aktívnych látok v droge a ďalších faktorov môže vyvolať euforickú alebo úzkostnú reakciu), skreslenou predstavou o plynutí času (spomalenie), vo vyšších dávkach aj zmeneným zmyslovým vnímaním (nejde však o typický halucinogén). Za toto je zodpovedné predovšetkým pôsobenie delta-9-tetrahydro-kanabinolu na mozgové CB1 receptory. Podobne ako ostatné kanabinoidy aj d-9-THC sa v rastline tvorí vo forme karboxylovej kyseliny (THCA), ktorá nemá omamný účinok. Pôsobením tepla, vzdušného kyslíka a svetla dochádza k dekarboxylácii. d-9-THC obvykle predstavuje dominantný sekundárny metabolit u druhu C. indica, najmä pri kultivaroch vyšľachtených za účelom produkcie čo najomamnejšej drogy. Pri takýchto rastlinách môže obsah d-9-THC v sušine kvetu tvoriť aj viac ako 20 % hmotnosti. Psychoaktívny efekt je modifikovaný (obvykle tlmený) ostatnými obsahovými látkami, predovšetkým druhého majoritného kanabinoidu, kanabidiolu (CBD), resp. jeho kyseliny (CBDA), ale aj ďalších, zriedkavejších kanabinoidov. Schopnosť znížiť psychoaktivitu vyvolanú d-9-THC bola opísaná aj pri niektorých terpénoch, napr. α-pinéne.Najzávažnejší argument, ktorý sa uvádza proti použitiu konope v medicínskej praxi, je hypotéza, že jeho užívanie môže spôsobiť rozvoj dlhotrvajúcej psychózy. Dôkazy, ktoré by tento predpoklad potvrdili, či vyvrátili, sú pomerne nejednoznačné, ale súčasné výskumy naznačujú, že riziko hrozí len geneticky predisponovaným jedincom a výrazne klesá s pribúdajúcim vekom (najväčšie je vo veku okolo 15. roku prvého použitia). Zaujímavé v tomto smere je, že pri kanabidiole (resp. drogy, ktorá ho obsahuje popri d-9-THC) sa nielenže pozorovala schopnosť toto riziko znížiť, ale o samotnom CBD sa uvažuje aj ako o nádejnom antipsychotiku novej generácie.

...

Mgr. M. Helcman