Prvoradou požiadavkou kladenou na kozmetiku je jej bezpečnosť. Účinnosť a spotrebiteľská atraktivita sú až následné požiadavky. Bezpečný výrobok je taký, ktorý „pri bežnom alebo rozumne predvídateľnom používaní v súlade s prezentáciou, označením na obale alebo návodom na použitie, nepoškodí zdravie spotrebiteľa“. Za bezpečnosť kozmetiky v danej krajine zodpovedá jej výrobca alebo distribútor. V rámci trhového dozoru ju kontrolujú pracovníci Úradu verejného zdravotníctva SR a v príslušných regiónoch pracovníci Regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Spotrebiteľ osobitne o bezpečnosti výrobku neuvažuje, resp. pokladá ju za samozrejmú.
Zhodnotenie bezpečnosti kozmetiky je náročný proces. Uskutočňujú ho odborníci stanovenými postupmi s ohľadom na čo najširšiu cieľovú skupinu spotrebiteľov. Zvláštnemu hodnoteniu podlieha kozmetika pre deti do troch rokov, na vonkajšiu intímnu hygienu a na ústnu hygienu.
Predpokladom bezpečného výrobku sú bezpečné zložky. Skôr, ako sa nová látka povolí pre použitie do kozmetiky, musí prejsť sériou toxikologických testov. Zväčša sa hodnotí jej kožná toxicita. V prípade rizika požitia (pri aplikácii do kozmetiky pre ústnu hygienu a na pery) sa hodnotí aj jej orálna toxicita, pri riziku vdýchnutia (aerosólové prípravky) jej inhalačná toxicita. V minulosti sa testy kozmetických látok a výrobkov robili na laboratórnych zvieratách. Od marca 2009 sú v Európskej únii takéto testy zakázané.
Ktoré látky nesmú byť zložkami kozmetických výrobkov?
Podľa nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch je pre kozmetiku v EÚ zakázaných 1328 látok. Sú to všetky látky karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu, látky s nevyhovujúcim toxikologickým profilom (napríklad výťažky niektorých rastlín – tabuľka 1), a/alebo účinkami, ktoré nie sú povolené pre kozmetiku (napríklad liečivá). Dôvodom pre zakázanie iných látok sú etické príčiny (napríklad tkanivá a bunky ľudského pôvodu či živočíšne hormóny).
Doc. Ing. J. Hojerová, PhD.
Celý článok nájdete v č. 3/2010
