V tejto časti príspevku sa budeme venovať ďalšiemu z chronických ochorení, ktoré súvisia s energetickou rovnováhou a s reguláciou príjmu jednotlivých živín. Pri klinických štúdiách sa už niekoľko rokov zisťuje, že nepriaznivé metabolické zmeny alebo poruchy sa u sledovaných jedincov prejavujú súčasne (akoby sa hromadili). Za jednu z príčin sa považuje stav spôsobený rezistenciou tkanív na inzulín, odborne označovaný ako metabolický syndróm, ktorý sa prejavuje zvýšenou hladinou inzulínu v krvi. Tento stav je dôsledkom súčasného nezdravého životného štýlu, ktorý charakterizuje nedostatok pohybovej aktivity, zvýšený príjem sacharidov a nadmerná hmotnosť. S metabolickým syndrómom sa spája ateroskleróza a jej komplikácie (cievna mozgová príhoda, infarkt srdcového svalu, zlyhanie obličiek, problémy periférnych ciev), vysoký krvný tlak, cukrovka a porucha metabolizmu tukov.
Z hľadiska zdravotných rizík spojených s obezitou je dôležité nielen to, koľko tuku je v tele, ale aj jeho rozloženie. Ak je tuk uložený najmä na bruchu a hrudníku, ide o takzvaný „mužský“ alebo centrálny typ obezity, kedy tvar tela pripomína jablko. Pri druhom, takzvanom „ženskom“ type obezity je tuk uložený najmä na bokoch a stehnách a telo pripomína tvar hrušky. Jednoznačne rizikovejší je mužský typ obezity s tukom uloženým centrálne aj medzi brušnými orgánmi. Brušná, ináč označovaná aj ako útrobná forma obezity sa vyznačuje zväčšeným množstvom orgánového (viscerálneho) tuku vo vnútri brušnej dutiny. Na rozdiel od podkožného tuku, ktorý zbadáme na prvý pohľad vo forme tukových „faldov“ a „faldíkov“, orgánový tuk nie je viditeľný na pohľad. Tento typ obezity, spolu so zvýšenou koncentrácia tzv. „zlých“ tukov (LDL-cholesterolu a triacylgliceridov) v krvi, patrí k prejavom metabolického syndrómu.
Pri obezite nejde len o ukladanie tuku v tukovom tkanive, ale aj o nadmerné množenie tukových buniek (adipocytov). Tuk nie je pasívna hmota, ale je to hmota živá, s významným podielom na tvorbe chemických látok, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní telesnej hmotnosti, pri regulácii apetítu a príjmu potravy i pri ďalších životných funkciách. Určité množstvo tuku na vnútorných orgánoch je pre zdravie prospešné, pretože telu rýchlo poskytuje dostupný prísun energie. Tukovými bunkami vytvorené látky, odborne nazývané adipocytokíny, pôsobia ako signálne substancie s významným účinkom pre fungovanie celého organizmu. Tieto bunky sú veľmi metabolicky aktívne a v prípade obezity účinkujú nežiaducim spôsobom. Ak je viscerálneho tuku viac ako telo potrebuje, začne sa z neho vylučovať väčšie množstvo látok, ktoré môžu zásadne ovplyvniť fungovanie životne dôležitých orgánov. Nadmieru rozmnožené tukové bunky vytvárajú niektoré adipocytokíny v nadbytku a iné v nedostatočnom množstve, čím sa vytvára v tele prostredie s neprirodzeným signálnym pôsobením na ďalšie orgány. Dokázané je tiež ich zapojenie do ďalších chorobných procesov, akými sú zápaly, inzulínová rezistencia, novotvorba ciev, i rast a novotvorba nádorov.
Metabolický syndróm sa vyskytuje pomerne často.
Ing. B. Krkošková, CSc.
