Názov škumpa vlasatá absolútne korešponduje s jej vzhľadom. Po odkvitnutí sa dlhé stopky i stopky plodov a bočné konáriky súkvetí zahalia do krásnych, jemných „vlasov“, takže celé súplodie vyzerá ako obláčik dymu alebo veľká parochňa. Odtiaľ je odvodený anglický názov Smoketree (fajčiaci strom) alebo Wig-tree (parochňový strom) či Smokebush (fajčiaci ker).
Rod Cotinus patriaci do čeľade Anacardiaceae má iba dva druhy – C. coggygria Scop. a C. obovatus Raf. – každý s iným areálom rozšírenia. C. obovatus Raf. je ker prípadne až strom, ktorý rastie prevažne v Severnej Amerike, ale u nás sa takmer nepestuje, kým C. coggygria Scop. má svoju domovinu, okrem iného, aj u nás na Slovensku. Pôvodné rozšírenie je v južnej Európe – v Stredozemí a zasahuje až po Balkán, Maďarsko, Ukrajinu, Krym a Kaukaz. Sú to severné hranice areálu, ktoré zasahujú na Slovensko. Oblasť výskytu v Ázii zasahuje do strednej Číny či do Himalájí. V našich podmienkach rastie ako ker dorastajúci do výšky 3 - 5 m. Najviac sa škumpe darí na teplom, slnkom zaliatom stanovišti (čím slnečnejšie miesto, tým lepší rast a krajšie jesenné a pri červeno listých kultivaroch celoročné vyfarbenie). Dobre rastie aj v záhradnej pôde, dáva však prednosť suchšiemu na vápnik bohatému miestu. Mrazy znáša dobre, iba pri veľmi nízkych teplotách namŕzajú konce mladých výhonkov, ktoré sa na jar odstrihávajú.
Kvety sú drobné 5-početné, usporiadané v bohato vetvených koncových metlinách dlhých 15 - 30 cm. Kvitnú v máji až júni. Kalich a koruna sú žlto zelenej farby. Iba obmedzený počet kvetov dozreje na plody (malé, suché, tmavo hnedé kôstkovice obličkového tvaru), ostatné opadávajú a zvyšné stopky sa predĺžia a pokryjú dlhými červenkastými chĺpkami. V tomto čase je škumpa najkrajšia (september, október). Pokiaľ ide o listy, tie sú nedelené, celistvookrajové a široko okrúhlo vajcovité s vyčnievajúcou žilnatinou. Farba listov je rôzna, závisí jednak od rastových podmienok, ale hlavne od druhu kultivaru. Môžu byť zelené, vínovo červené až purpurové, ale aj žlté a rôznofarebné. Na jeseň listy všetkých kultivarov menia pred opadnutím farbu na oranžovú až žltú.
Najčastejšie pestovaným ozdobným kultivarom je C. coggygria var. Royal Purple – má intenzívne čierno červené listy. Obľúbený je tiež C. coggygria var. Purpureus – má zelené listy ale karmínovo červené chlpaté súplodie.
Na liečebné účely sa používajú listy, ktroré sa zberajú v máji a júni. Sú bohaté na triesloviny, ako je napríklad kyselina galová, ktorá sa vyznačuje silným protizápalovým a antioxidačným pôsobením. Okrem toho ešte obsahuje flavonoidy a tiež silicu. Jej hlavnou zložkou sú monoterpény, kde najväčšie zastúpenie má limonén, myrcén, sabinén a α-pinén. Tieto obsahové látky determinujú spektrum jej použitia. V literatúre boli popísané protizápalové, antiseptické, antimikróbne, možné protirakovinové, antioxidačné a adstringentné účinky.
PharmDr. Katarína Rendeková
(ukážka)
