Človek je od svojho zrodu na Zemi bytostne spojený s prírodou. Moderný človek sa však od nej postupne odklonil, ale mnohí cítia po čase potrebu sa s ňou opäť spojiť. Najmä obyvatelia "betónových" miest sa snažia víkendy i dovolenky tráviť čo najviac mimo mesta. Iní zase naopak doslova utekajú z vidieka do miest pred nezamestnanosťou, niektorí aj pred tvrdou prácou na poliach, v lese, či za "kultúrnejším" žitím. V meste však ľudia žijú oddelene od prirodzenej ľudskej pospolitosti, ktorá je potrebná až nutná na dedine. Tam sa takmer všetci navzájom poznajú, pomáhajú si. Celkom prirodzene tak realizujú ten najzákladnejší zákon existencie ľudstva, zákon vzájomnosti: Ja som tu pre druhých a druhí sú tu pre mňa, na ktorom stojí, aj padá existencia ľudstva.
Myšlienka komunitných záhrad ( community garden) sa po prvýkrát objavila v USA už v roku 1890, vznikli v čase nezamestnanosti, aby poskytli robotníkom vo veľkých mestách možnosť obživy dopestovaním si niektorých plodín. Zároveň mali nezamestnaných naučiť pracovným návykom. V moderných časoch táto myšlienka znova ožíva. Nejde primárne ani tak o pestovanie rastlín, ale skôr o potrebu normálneho súžitia ľudí. Podstatou komunitných záhrad je skultúrniť a skrášliť obytné mestské prostredie a zároveň sa stretávať a pracovať s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, ktorí majú pozitívny postoj k pôde a samotnej prírode. Zároveň to dáva možnosť dopestovať si napríklad zeleninu, bylinky, ovocie, či dokonca huby. Touto činnosťou môžu ľudia zlepšiť aj podmienky pre život drobných živočíchov: vtáctva užitočného hmyzu, ježkov a pod. Komunitné záhrady majú tak podiel na podpore a zlepšovaní životného prostredia, sociálnych vzťahov týchto skupín ľudí. Zlepšujú sa susedské vzťahy, získavajú nové vedomosti, pracovné zručnosti, čo má veľký význam aj ako príklad pre deti a tento spôsob činnosti sa môže stať inšpiráciou aj pre iných.
Komunitná záhrada je časť pozemku v meste alebo prímestskej časti v okolí bydliska, ktorú si ľudia môžu premeniť na záhradku a spoločne sa o ňu starať. Podľa miestnych podmienok a záujmov môže tento priestor slúžiť na:
- skrášlenie a ekologizáciu danej mestskej lokality,
- upevnenie rodinných zväzkov, rodičia môžu hravou formou pozitívne pôsobiť na svoje deti,
- spoločenské (možno aj športové) vyžitie so susedskou komunitou ľudí,
- naplnenie osobných a spoločných záujmov rôzneho druhu, najmä viazaného na prírodu, jej poznávanie a rozumné využitie (športovanie, pestovanie úžitkových či okrasných rastlín, ba i chov drobných zvierat),
- všestrannú regeneráciu tela i ducha
- iniciovanie ľudí ku vzájomnej pomoci a uvedomenie si, že tu nie sme sami.
Mnohí záujemcovia o túto činnosť nemajú dostatok potrebných informácií a skúseností ako svoj zámer zrealizovať, preto sme sa rozhodli priniesť seriál, ktorý môže pomôcť pri realizácii prokjektu komunitných záhrad formou prakticky orientovaných článkov odbornými radami, ale aj jednoduchými návodmi a zefektívňujúcim organizačným postupom. Príspevky budú zamerané najmä na efektívnejší pracovný postup s upozornením na možné úskalia vyskytujúce sa pri tejto činnosti.
Návody a postupy sa však môžu veľmi dobre využiť nielen v komunitných záhradách rôzneho typu a v rôznych podmienkach, ale môžu poskytnúť aj širšie využitie v mestách na malých plochách a v špecifických pestovateľských podmienkach, napríklad na:
- balkónoch, terasách, okenných parapetách,
- zasklených balkónoch, zimných záhradách,,
- strešných záhradách,
- v prídomových a rekreačných záhradách.
V takýchto často netradičných a veľmi originálnych pestovateľských podmienkach je však nutné použiť neraz celkom iné ako tradičné pestovateľské postupy a tie by mali byť vzhľadom na reálne podmienky a potreby priam „šité “na mieru.
Ing. Jaroslav Pížl
(Celý článok nájdete v printovej podobe časopisu Liečivé rastliny / Léčivé rostliny)
