Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Breza previsnutá

Breza previsnutá; (Betula pendula Roth.); česky: bříza bělokorá; anglicky: Silver birch; nemecky: Hängebirke; rusky: Берёза повислая

Opis: strom, zriedkavo ker, vysoký 3 – 20 (30) m. Kmeň stromu je vzpriamený, štíhly s bielou lúpavou borkou. Mladé konáriky sú lysé, bradavičnaté, neskôr previsnuté. Listy sú striedavé, dlhostopkaté, 30 – 70 mm dlhé, 15 – 40 mm široké, na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej svetlejšie, husto žliazkovito bodkované do hneda. Listová čepeľ je trojhranná (deltoidná), na báze klinovitá s dvojito pílkovitým okrajom. Kvety sú jednodomé jahňady; samčie 30 – 50 mm dlhé, prevísajúce a zoskupené po 2 – 3 na konci konárov. Samičie jahňady sú kratšie, 15 – 30 mm dlhé, na bočných konárikoch. Kvitne v marci až máji. Plod je krídlatá nažka. Breza previsnutá je u nás rozšírená v štyroch poddruhoch (pravá, tmavá, ojcovská a tenkošupinatá). Na terapeutické účely sa zberá aj breza plstnatá – bříza pyritá (Betula pubescens Ehrh.), ktorá má bielosivú borku, mladé konáriky bez bradavičiek a mladé listy na obidvoch stranách plstnaté, neskôr iba v blízkosti žilnatiny spodnej strane listu. Na kmeňoch starších stromov môže rásť huba ryšavec šikmý (Inonotus obliquus (Pers. Ex Fr./ Pilát).

Rozšírenie a výskyt: fanerofyt, rozšírený v submeridionálnej až boreálnej oblasti Európy. Na Slovensku rozšírený od nížin do horského stupňa. Rastie na veľmi kyslých až kyslých pôdach s pH 3,5 – 6,0, hlavne na kremičitýh pôdnych substrátoch, výnimočne na vápenatých horninách. Najčastejšie na plytších, skalnatejších a suchších pôdach v dubovo-hrabových lesoch, borinách, bučinách a smrečinách.

Možnosti získania: zberom listov z prírody, najlepšie na jar.

Droga: usušený brezový list – Betulae folium.  Pomer zosušenia je 4 – 3 : 1. Listovú drogu je možné získať zo všetkých u nás rastúcich druhov brezy, okrem chránenej brezy trpasličej (Betula nana L.). Z brezovej kôry sa suchou destiláciou pripravuje decht – Betulae pix.

Obsahové látky: flavonoidy (do 3 %), hlavne glykozidy kvercetínu (kvercetín-3-0-arabinozid, hyperozid, kvercitrín, rutín), silica (0,05 – 0,1 %, v púčikoch až 5 %), katechínové triesloviny (5 %), organické kyseliny (kyselina askorbová, amid kyseliny nikotínovej), saponíny, živica a minerálne látky.

Liečivé vlastnosti a účinnosť: flavonoidy a silica pôsobia močopudne (diuretikum) a spolu s ostatnými obsahovými látkami zvyšujú vylučovanie sodíka a chlóru z organizmu (saluretikum). Kyselina askorbová zvyšuje obranyschopnosť organizmu.

Použitie: listy najmä vo forme záparu pri rôznych ochoreniach močových ciest, zápaloch, pri tvorbe močových kameňov, pri dne (zvýšenej koncentrácii kyseliny močovej v organizme). Droga je súčasťou potopudných čajovinových zmesí, kombinuje sa s lipovým a bazovým kvetom.  Zvonka sa používa na prípravu záparov a odvarov určených na ošetrenie pleti, vlasov a pod. Čerstvá brezová šťava získavaná skoro na jar je veľmi chutná, pije sa ako občerstvujúci nápoj a po skvasení ako brezové víno, prevažne v severských krajinách. Extrakty z listov sa používajú v kozmetickom priemysle na výrobu šampónov, pleťových a tonizujúcich vôd. Decht sa používa v kožnom lekárstve.

Brezové púčiky – Betulae gemma sa používajú v gemoterapii, majú mierny žlčopudný účinok (cholagogum) a obaľujú sliznicu črevného traktu, čím zmierňujú dráždivosť (demulcens).

Toxicita: droga má slabý hemolytický účinok. Pri dodržaní terapeutickej dávky (5 g drogy na 200 ml záparu) sa nezistili škodlivé účinky.

Text a foto: Ing. Miroslav Habán, PhD.