naSe léčivé rastliny 5180
Cezmína ostrolístá (cesmína ostrolistá - Ilex aquifolium L.) je pôvodná v Juznej a v zápC1dnej Európe. U nás sa pestuje v parkoch. Je mrazuvzdorná, má rad.a vlhké, trochu kyslé pôdy. Ker je jedovatý, najmä plody. Ľudové odporúčanie I,istov ako diuret i kum a a ntipyretikum, je preto nebezpečné! Ešte nebezpečnej~ie sú pl,ody, doporučova n é ako laX'ans so zatial' nezn ámou úči nn ou obsahovou látkou. Foto: Zd. Dra hokoup il • Ostružina malina (ost ru žiník/ mal iník - Ru bus idaeus L.) je typický ker rúbanísk a h úš ťav nížin až hôr. Plody sú vel'mi cenné lesné ovocie, nazb ierané sa však rých lo kozia. Farmaceuticky dô lež itú a hl'adanú drogu tvoria li sty, ktoré treba zbe rať iba v lete. Foto; VI. Vrbík
naia léčivé rostliny NAŠE LIEČiVÉ RASTLINY ROK 1980 ROCNíK XVII. C.5 OBSAH ]. HAJDÚK, ]. KRESANEK Rozsah ovplyvnenia vegetácie pri emysel nými exhalátmi na Slovensku 129 Dr. Ľ. NATHEROVA, CSc. Maliny . . . . . • . RNDr. E. VARTíKOVA Mäsožravce v rastlinnej ríši PhMr. Ľ. FARKAS l34 139 Breza a jej liečebné uplatnenie 143 ]. A. ZENTRICH Léčivé rastliny v moderní fytoterapii 147 ZAJíMAVOS TI V ROSTLINNÉ lUSI 151 V. TRAXL Hermánek iímský 156 NOVÉ KNIHY. 159
nal. 16čiv6 rostllny I NAIE LI EČIV~ RASTLINY VEDúCI RBDAKTOR: Doc. RNDr. PhMr. M. Lehký, CSc. ODBORNr REDAKTOR: Doc. DcPh. PhMr. J. Kresánek, CSc. . - - VrKONNA REDAKTORKA: RNDr. t. Nátherová, CSc. TBCHNICKr REDAKTOR: A. Jančovič REDAKCIA: Bratidava, ul. Ca. armády 35, telefón 542-64. REDAKCNA RADA: RNDr. Daniel Grančai, RNDr. PhMr. Jaroslav Hroneš. CSc., RNDr. PhMr. Marie Kadlečková, RNDr. PhMr. Imrich Kondel, RNDr. PhMr. Irena Leifertová, CSc., Dr. PhMr. Fila Machovičová, Dr. PhMr. Frantiiek Starý, CSc., RNDr. Lubomír Tenf, Ing. JIIJl Trojánek, CSc., Emilia Valachová. TL.AC: Tlačiarne SNP, n. p., Martin, zAvod Lipt. MIkuiU. ROZSIRU]E: Pohová DovinovA sluiba, objednávky a predplatné prijíma PNS Ústredná expedícia tlače, Bratidava, GottWaldova nám. 48/VII. Objednávky zo zahraničia vybavuje PNS - Ústredná expedlcia tlače, oddelenie vývozu tlače. Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Vychádza 6-krát ročnc. Císla po Kčs 3,-, ročné predplatn~ Kč, 18,-. ADRESA REDAKCIE: 893 36 Bratislava, ul. Cs. armády 35. ,/' lodex. člalo 49 403
]. HAJDÚK, ]. KRESANEK Rozsah ovplyvnenia vegetácie priemyseinými exhalátmi na Slovensku Podmienky organického života na nasej zemeguli - života rastlín, živočíchov i ľudí, spočívajú na existencii základných prvkov, medzi ktoré patrí ako životodarný činiteľ predovšetkým vzduch a voda. Vzduch má svoje určité chemické zloženie a je prostriedkom existencie a rozvoja rozličných výrobných odvetví, ktoré sú potrebné pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Od pradávna bol preto stredobodom záujmu spoločnosti a jeho využitie okrem iných činiteľov (hlavne napr. vody), umožňovalo spoločenský pokrok. Vzduch plní základnú funkciu pre udržanie života a pri umožňovaní rozvoja výrobného procesu. Každá hospodársko-spoločenská formácia venovala mu preto osobitnú pozornosť a ovzdušie sa stalo predmetom rozličných úprav a zásahov, v súčasnosti ~rátane právnej úpravy. Zmeny v chemickom zložení ovzdušia majú priamy následok v zmenách podmienok organického života, t. j. aj v živote rastlín. V súčasnosti možno ešte - ak sa upriamime iba na liečivé rastliny, konštatovať, že ich prírodné zásoby na prirodzených stanovištiach sú dostačujúce. V posledných rokoch sa však výrazne znižujú. Príčiny sú rozličné - okrem priamych vplyvov (ako je exploatácia - vyzberanie určitých druhov, napríklad zemežlče, puškvorca a krušiny alebo odvodňovaním, napríklad vach ty), ďaleko viac pôsobia vplyvy nepriame, súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou (používanie herbicídov na ničenie burín vyhnalo vlčí mak z obilných lánov, intenzívne hnojenie zasiahlo podobne, ďalej likvidácia medzí a sceľ ovanie pozemkov a rýchle zaorávanie strnísk zmenšuje zásoby niektorých druhov a pod.), rozvoj motorizmu - znečisťuje ovzdušie výfukovými plynmi a zvyšuje sa tak obsah olova v orgánoch rastlín až vyše 100 metrov od vozovky, stáva sa nebezpečným činiteľ om znečisťovania ovzdušia priemyseInými exhalátmi, ohrozujúc asi 20 % plochy Slovenska (v CSR ešte viac). Priemyselné exhaláty v okolí závodov znečisťujú povrch liečivých rastlín, toxické látky sa dostávajú do pôdy, rastliny ich prijímajú, iné prenikajú priamo cez prieduchy do listov (napr. kysličník siričitý a i.), kde inaktivujú bunky, ktoré odumierajú, v rastlinách vzrastá obsah síry (až do 0,8 %), fluóru (88 mg/ lOO g sušiny v oblasti Ziaru nad Hronom) a tieto a podobné látky sa v rastlinách akumulujú až do množstiev toxických pre človeka. O tomto všetkom sa vie, dosť často sa píše, ale výsledky, ktoré by podali presnejší opis dynamiky znečistením v prostredí a ich prcmenlivého vplyvu na biocenózy (rastlinné spoločenstvá), doteraz chýbajú . Vplyv emisií na vegetáciu sa ešte stále viac-menej skúma dokazovaním, či exhaláty z daného zdroja škodia alebo neškodia, alebo sa ich vplyv prejavuje na rastlinách určitými znakmi. Dodnes ešte nevieme určiť všetky znečisteniny ovzdušia, neexistujú automatické registračné prístroje, ktoré by stále merali všetky druhy emisií, nevieme, čo sa deje so z nečisteninami, keď sa dostanú do styku s rastlinou a do pôdy, či je čas nevyhnutný na premenu škodliviny v neškodnú formu závis lý iba od koncentrácie škodliviny a pod. Má vplyv aj nízka dávka pri dlhodobom pôsobení na organizmy? A tam, kde je málo exaktných 129
poznatkov, málo spol' ah I ivých informácií, tam vznikajú povery, nebezpečná a nevyhnutná dezinformácia a začína pracovať fantázia bez kritérií. Okrem uvedených problémov stojí pred nami ešte cl' alší: ako otestovať - vyjadriť rozsah vplyvu škodlivín na vegetáciu? Výskum v USA sa pred pár rokmi Zc1čal uberať formulovaním matematických vyjadrovaní pomocou výpočtovej technikv. Skúmalo sa množstvo toxickej látky v ovzduší a podľ a koncentrácie sa vyratúvala škodlivosť. Ukázalo sa však, že systém platí len pre niektoré poľnohospodárske kultúry. Skúsenosť tiež ukázala, že väčšina lišajníkov je citlivá na mnohé priemysell1l~ exhaláty - nemajú prieduchy a toxické látky asi prijímajú s vlhkosťou celým povrchom svojej stielky. Na tomto podklade sa dokonca vyhotovovali mapy (počet druhov a počet stielok lišajníkov je v korelácii napr. s obsahom kysličníka siričitého v ovzduší) a na tomto základe sa rátali tzv. indexy čistoty ovzdušia. Ukázali sa však aj nedostatky takejto regi strácie: najprv reagujú napr. lišajníky rastúce na stromoch a tam, kde sa stromy nevyskytujú, nemôžu sa liša jníky stať univerzálnym ukazovateľ om kontaminácie vegetácie. Okolo vápeniek, cementární a pod. lišajníky nereagujú preukazne negatívne ani po 50-ročnom pôsobení exhalátov a iné. Ďalší možný faktor hodnotenia poskytuj ú zo všetkých vegetačných formácií lesy, ktoré toxickým vplyvom exhalátov aj najviac trpia. Ako ukazovateľ sa mohla vyhodnocovať šírka letokruhov, asimilačna plocha, obsah škodlivých prvkov v listoch a v dreve , výskyt nekróz na listoch a ich početnosť, výlučky na listoch a pod. Spracovali sa dokonca aj mapy poškodenia lesov exhalátmi z hľadiska produkcie drevnej hmoty pre niektoré oblasti C:SSR. Pozitívne výsledky v tomto ohľade prinieslo skúmanie a vyhľadávanie citlivých druhov vyšších rastlín ako fytoindikátorov, podľ a ktorých by sa dal určovať stupetl poškodenia vegetácie a prípadne od nich odvodiť strata produkcie zelenej hmoty a stupeň kontaminácie prostredia . Potvrdila to aj konferencia, ktorá sa konala roku 1973 v Moste. Rastlina môže reagovať na agens exhalátov napr. stratou rozmnožovacích schopností, úbyt kom na hmote, výskytom nekrotických škvŕn (na jmä na listoch) alebo rezistentné druhy reagujú práve opačne - nápadne sa rozmnožujú na úkor citlivých druhov a dokonca za čas vytvárajú veľké množstvo zelenej hmoty. Indiferentné druhy zasa hromadia vo svojich orgánoch (najmä v asimilačných) vysoké koncentrácie toxických prvkov, pričom sa to na nich nijako negatívne neprejaví. Klíčia, kvitnú, prinášajú plody - tak ako v oblastiach, kde sa emisné prvky vyskytujú v zanedbateľných množstvách. Rastlin y z tohto aspektu možno rozdeliť na pozitívne a negatívne fytoindikátory a na indiferentné druhy. Fytoindikačná schopnosť rastlín je veľmi dôležitá a úzko sa spája s hlavnými cieľmi výskumu vplyvov exhalátov na vegetáciu. Poznáme rastliny, ktoré reagujú na množstvá toxických látok, ktoré sa vyskytovali v ovzduší v nadmerných množstvách a tiež také, ktoré registrujú už koncentráciu 10-6 , prípadne a j nižš ie. Veľmi dobrým indikátorom naprí klad pre fluór sú niektoré druhy l' ubovníka (treza lka - I-lypericul77) , kokorík vo ňavý (kokofík vonný - Polygonatum odoratullZ Mill ..'Druce), dráč obyčajný (dfíšťál obecný - Berberis vulgaris L.) a iné, pre magnezitové emisie mrlík sivý (merlík sivý - Chenopodium glauwl1Z L. ), králik biel y (kopretina bílá - ChrysantheJ/llt71l leucanthemum L.), zvonček konáristý (zvonek rozkladitý - Campanula patIIIa L.) a i. Ako fytoindikátory môžu slúžiť aj celé skupiny druhov až fytocenózy. Mapy vplyvu emisií podľa fytoindikátorov sa dajú však vyhotoviť veľ mi ťažko - z voľne rastúcich druhov je iba malé množstvo tak)/ch, ktoré rastú kontinuitne na rôznych ekotypoch. Okrem toho vieme, že viaceré druhy napr. neakumulujú olovo a iné ťažké kovy, ale pritom za ich prítomnosti ' odumierajú. Ďalšia metóda spočíva v tom, že niektoré rastliny majú na listoch a stonkách lepkavé žliazky a chlpkyalebo vhodn)' tvar listov, na ktoré sa zachytí mnoho emisií, ktoré možno zmyť éterom, zvážiť,
Mapa oblastí s ovplyvnenou vegetáciou na Slovensku. Cierne - oblasti ovplyvnenej vegetácie, l až 6 - prítomnosť jednotlivých zón v ovplyvnenej ob lasti ; vysvetlenie k zónam v texte článk". vyrá tať a pod. a podľ a toho určovať znečisťovanie a ovplyvňovanie rastlín. Takýmito rastlinami sú napríklad divoze l veľkokvetý (d ivizna velkokvetá - Verbascum tbapsiforme Se/Had.), starček lepkavý (s tarček lepivý - Senecio viscosus L. ), štetka lesná (š tetka les ní - Dipsacus silvester Huds.), niektoré druhy rodu silenka (silenka - Silene L. ) a i. Podľ a týchto rastlín zberaných a uložených v herbároch z minulého s toro č ia mÔ'žeme určiť relatívne zneči sť ovanie ovzdušia v minulosti. Porovnali sme naprí klad vzorky starčeka lepkavého (Senecio L,iscoSIlS 1;,.) zberaného na Cervenom kríži v Bratislave dňa 29. 7. 1858 so zberanými 20. 5. 1966 a zistili sme, že rastliny zberané v minulom storo čí v porovnaní so zberanými teraz sú ako vyumývané. Mnoho cenných poznatkov nadobudneme aj výskumom dynamiky a vitality hmyzu - napríklad včely hynuli v posledných rokoch na následok toxického arzénu ešte južne od Nitry (Kresánek, 1974); z toho možno usudzovať, že v tejto ob- .last i sú arzénom ovplyvňované aj rastliny. Z uvedeného plynie, že existuje mnoho spôsobov určovania ovplyvnenia rastlín priemyselnými exhalátmi, ale ani jeden nepodáva úplný obraz. To znamená, že iba sumár testov dáva najpresvedčivejšie výsledky ::1 časom azda bude možné vplyv exhalátov vyjadrovať pomocou koeficientov. Na podnet prof. RNDr. P. Plesníka, DrSc. (Prírodovedecká fakulta UK, Brati slava) sa autor príspeku (J. Hajdúk) začal zaoberať pred piatimi rokmi myšlienkou zostroj iť mapu vegetácie ovplyvnenej exhalátmi na Slovensku. Po preskúmaní mnohých metód hľadal najprístupnejšie, najvhodnejšie a najjednoduchšie kritérium na prípravu takejto mapy. Predpoklad, že koncentráci.a emisií klesá so vzdialenosťou od zdroja treba spresniť v tom zmysle, že ak sa exhaláty vypúšťajú z príliš vysokého komína, maximálne ovplyvnenie nie je v blízkosti závodu, ale môže sa posunúť aj o niekoľko kilometrov ďalej. Podobne reliéfom a poľnohospodárskou činnosťou sa môže presunúť od závodu aj na 1012 km. Okrem toho emisie, ktoré sa dostávajú do väčších vzdialeností, majú prevažne väčší sorpčný povrch, sú toxickejšie a pod. Na tieto a podobné okolnosti poukáza l aj J. Wolak roku 1970 - okolo exhalačných zdrojov sa vytvárajú zóny a ich vznik rôzneho stupňovitého ovplyvnenia vegetácie okolo exhalačných zdrojov závisí predovšetkým od chemicko-fyzikálnych vlastností a od koncentrácie exhalačných splodín. Iné poradie zón sa vy131
tvára okolo cementární, iné okolo teplární, chemických závodov, hút a pod. Pole ovplyvnenia možno rozdeliť podľ a určitých porúch, ktoré sa prejavujú na jednotlivých rastlinách alebo fytocenózach, na zóny alebo stupne, ktoré sa môžu vyskytovať na rôznej veľkej ploche a z roznej vzdialenosti od zdroja emisií. Pole ovplyvnenia vegetácie emisiami možno rozdeliť od stupňa, pri ktorom sa už nevyskytujú súvis lé porasty, ale rastú len ojedinelé odo lnej šie rastliny alebo agregácie rastlín, až po stupeň, kde sa vplyv prejavuje iba sedimentmi, intercepciou imisií na listoch, kmeňoch stromov a ojedinele výskytom nekróz na veľmi citlivých rastlinách, na 6 zón: zóna 1 - vegetácia zanikla, zaniká a lebo zostal iba malý počet (24) odolných druhov rastlín, zóna 2 - stromy, kríky vysychajú, byliny, trávy majú nekrózy, citlivé miznú, fytocenózy sú narušené, stromové lišajníky chýbajú, zóna 3 stromy vysychajú alebo majú početné nekrózy, iné rastliny podobne majú nekrózy, štruktúra fytocenóz narušená, stromové lišajníky chýbajú, kríky často zaujímajú miesta po stromoch, zóna 4 - štruktúra fytocenóz narušená, rastliny majú o niečo menej nekróz ako pri predošlej zóne, li šajníky chýbajú; kritickým znakom je výskyt ohnísk, agregácia pýru, psinčeka (Agrostis L.), poloparazity, zvyšu je sa počet druhov napríklad čeľade mrkvovitých rastlín (Daucaceae), zóna 5 - nekrózy sa vyskytujú na druhoch rodu ľubovník - trezalka (Hypericum), kokorík, na lišajníkoch, hraboch, znížený počet lišajníkov, veľká intercepcia (zachytávanie) imisií na listoch a kmeňoch, zóna 6 - ojedinelé nekrózy na veľmi citlivých rastlinách, voľným okom zisti teľ ná intercepcia imisií na listoch a kmeňoch drevín. Každú zónu určuje súbor znakov - najjednoduchšia je prvá a šiesta - s okrajovými hodnotami. Táto šesťčlenná stupnica je vypracovaná na základe päťnásťročných skúseností a premietnutá do reprodukovanej mapy, ktorá - žiar - musela sa upraviť podľa možností časopisu Naše liečivé rastliny. Ide o stav do konca roka 1974 a na mape sa zobrazujú iba ovplyvnené vegetácie na veľkých územiach. Ako každá mapa, i táto prvá sa musí spresňovať a doplňať novými poznatJ<:ami. Najstálejšie sú zóny 1 až 3, ich trvanlivosť je niekoľko rokov až desaťročí. Zóna 4 sa môže počas 1 až 3 rokov meniť - prípadne i zaniknúť alebo prejsť do zóny 3. Zóny 5 a 6 sú vzájomne veľmi premenlivé. Najväčšie plochy ovplyvnené imisiami sú na západnom Slovensku, ale najintenzívnejšie na strednom a čiastočne východnom. V oblasti Malých Karpát sa vytvára komplex ovplyvnenej vegetácie so všetkými zónami následkom emisií z Bratislavy, Viedne, Hodonína, Sale a Serede. Malé Karpaty sú hrádzou pre emisie z uvedených exha l ačných zdrojov na rovine, kde sa celková bilancia emisií stále zvyšuje. Ďalšia oblasť je na hornej Nitre - Nováky, kde sa vytvorila zóna 4, ktorá má tendenciu prejsť do zóny 3, čo znamená, že by začali odumierať stromy. Táto oblasť sa spája s oblasťou Sereď - Sar a a s oblasťou Ziar nad Hronom. Vysoký obsah arzénu v rastlinách a v pôde 25 km od Novák na Vtáčniku a nik lu pri Seredi naznačuje nebezpečenstvo pre ďalši osud vegetácie, ako aj pre celé ekosystémy. Ďalším komplexom ovplyvnenej vegetácie je ob la sť okolo Krompách a Rudnian, kde sa vyskytuje už všetkých 6 zón, v ktorých sa hromadí v rastlinách a v pôde arzén, zinok, ortuť, síra a iné prvky, ktoré sa môžu stať mutagénnym agensom. Lesy hromadne vysycha jú, utvárajú zdrvujúci obraz a stromy dosahujú miestami v zóne 3 iba výšku krov (2-4 metre). Najintenzívnejšie je ovplyvňovaná vegetácia okolo magnezitových závodov, kde sa každý rok zvyšujú prvé tri zóny. O intenzite sa presvedčili návštevníci Hačavy
v rámci zjazdu Botanickej spoločnosti roku 1970. Záverom považujeme za potrebné uviesť vysvetlenie pre niektoré v článku bežne používané odborné termíny; najmä aj preto, že sa zvyknú zamieňať - čo je niekedy až chybné; priemyselné exhaláty (š irší názov; priemyselné splodiny) je všeobecný názov pre plyny a aerosoly, ktoré unikajú z priemyselných zdrojov pri horení alebo v priebehu fyzikálno-chemických reakcií, emisie je tá časť exhalátov, ktorá sa vyskytuje od exhalačného zdroja do vzdušia a Imisie je tá časť exhalátov, ktorá sa už dostala do kontaktu so živým organizmom, s pôdou , budovami, s vodou a pod. Medzi týmito dvoma zložkami exhaláPUPALKA RASTLINA ZAUJfMAVA LIEČiVA Pupalka dvojročná (Oenothera biennis L.) z čeľade Onagraceae, pochádza zo Severnej Ameriky. V Európe je známa od 17. storočia, keď zdomácnela. V strednej i západnej Európe vídať túto rasti inu s charakteristickými sviecovitými kvetenstvami najčastejšie pri riekach, v nížinách, povedf a železničných násypov i na kopcovitých miestach. Ziarivožlté kvety sa trblietajú len vo večerných hodinách a zavčas ráno, pretože počas dňa sú uzavreté. Rastlina sa oddávna používa v alopatickej, ale hlavne v homeopatickej medicíne. Homeopatia používa čerstvú kvetnú rastlinu - vo forme tinktúry alebo v Dl zrietov je často veľký fyzikálno-chemický rozdiel; napríklad z chemického aspektu (hľ adiska), ak z niektorých exhalačných zdrojov uniká kysličník siričitý (emisie), ktorý sa za určitých podmienok dostáva do kontaktu (styku) s rastlinou, môže vzniknúť kyselina sírová (imisie). Uvedené poznatky vyplývajúce z kontaminácie prostredia priemyseinými splodinami nás nútia k zamysleniu sa nad využitím, pestovaním a zberom liečivých rastlín. O tomto sa chceme podrobnejšie zmieniť v ďalších príspevkoch. vývoj ovplyvňovanej vegetacle priemyselnými emisiami je aj do budúcnosti veľ mi nepriaznivý - ani jeden nový závod zatiaľ neexhaluje menej ako exhaloval starý závod. :Technický vývoj v tejto oblasti nejde v prospech človeka správnym smerom. dení - pri úporných hnačkách. V rovnakej indikácii sa v ľudovom lekárstve aplikuje odvar z listov. Z mäsitých koreňov sa pripravuje osviežujúci šalát, polievky, omáčkyapod. Anglickí výskumníci pri prieskume rastliny zistili, že semená pupalky obsahujú veľmi zriedka sa vyskytujúcu mastnú kyselinu - gamalinoleínovú. Táto látka - ako ukázali klinické pokusy - má výrazné trombolytické účinky, kyselina gamalinoleínová preukázala schopnosť rozpúšťať krvné zrazeniny v cievach. Pretože vo voľ nej prírode sa pupalka vyskytuje v dostatočnom množstve, začn ú vo Veľkej Británii s jej liečebným využívaním. (ästerreichische Apotheker-Zeitung 33, 4, 70, 1979) Farkaš Ľudevít 133
Dr. Ľ. NATHEROVA, CSc. MALINY K základným obsahovým látkam rastlín sa radia organické kyseliny, ktoré patria k látkam metabolicky veľmi aktívnym: zúčastňujú sa na dýchaní, fotosyntéze, minerálnej výžive, metabolizme dusíka a tukov. Sú obsiahnuté vo všetkých rastlinných . bunkách vo voľ nej alebo viazanej forme a spôsobujú kyslú reakciu vakuol. Dôležité sú pre vyrovnávanie vnútorného tlaku buniek, tým vlastne usmerňujú priepustnosť vody bunkovými blanami rastlín. Sú aj zásobnými a ochrannými látkami. Organické kyseliny sú konečnými produktmi metabolizmu rastlín alebo prechodnými 'žlúčeninami rôznych cyklických sledov rastlín. V kcinečnejfáze rozkladu (v trikarboxylovom cykle) majú organické kyseliny dôležitú úlohu ako medziprodukty rozkladu, poprípade výstavby cukrov, tukov a bielkovín. Mnohé alifatické karboxylové kyseliny sú vo vyšších rastlinách všeobecne rozšírené, napríklad kyselina jablčná, citrónová, jantárová. V rastlinách vznikajú pri odbúravaní Základných substrátov, t. j. cukrov (pentózový cyklus), tukov ((:l-oxidácia mastných kyselín), ďalej pri ústrednej reakcii metabolizmu aminokyselín (transaminácii) alebo oxidačnej de· saminácii anorganických kyselín (odštiepení amoniaku z aminokyselín) a tiež niektorými syntetickými pochodmi, typickými pre rastliny. Ich metabolizmus veľmi úzko súvisí s premenami CO2 - ich primárneho prekurzora. Okrem alifatických karboxylových kyselín sa v rastlinách vyskytujú tiež kyseliny aromatického, hlavne fenolického charakteru a to bud' voľ né, alebo viazané 134 (ako napríklad soli, estery alebo viazané v niektorých glykozidoch , a alkaloidoch). Z niektorých experimentálnych prác vyplynulo, že jednoduché fenolické kyseliny, napriklad pa~ahydroxybenzoová, protokatechová , vanilínová a hydroxyderiváty kyseliny škoricovej sú v rastlinách veľmi časté. Reakciami cez kyselinu šikimovú a prefénovú a pochodmi z kyseliny octovej vznikajú v rastlinách aromatické zlúčeniny. Fenolové látky sa vyskytujú v rastlinách vo forme fenolovej, reprezentovanej lignínom a trieslovinami; ligníny sú rozšírené takmer univerzálne a aj triesloviny sú veľmi časté. Najjednoduchšie sú tie, v ktorých je kyselin'a galová viazaná na cukor esterovou väzbou. Predpokladá sa, že i fenolická zložka hydrol yzovatel' ných trieslovín, predovšetkým kyselina galová, vytvára sa biosyntetickou cestou z kyseliny octovej. Okrem kyseliny galovej, ktorá je základnou jednotkou galotanínov, v rastlinnej rí ši je hojne rozšírená kyselina chinová. Casto sa vyskytuje v kombinácii s kyselinou kávovou , s ktorou vytvára kyselinu chlorogénovú. V rastlinách sa kyselina chlorogénová z účastúuje na boji proti mikroorganizmom. U niektorých druhov čeľade Daucaceae pôsobia terpény silice, ako napríklad pinén a spolupôsobia niektoré organické kyseliny (kávová, chlorogénová, ferulová, benzoová , parahydroxybenzoová) . Organické kyseliny sú vo všetkých dužinatých plodoch, najčastejšie sa vyskytujú kyseliny : jablčná , citrónová , šťaveľová a vínna. Je známe, že niektoré drogy obsahujú väčšie množstvo organických kyselín. Sú
a \ Obr. l, b ' 'daei ľ m ru 1 1 A = Fo IU bi fruticosi B = Fol1um ru, - báza trichomu ab -- prieduch - :dcrmálne bunky c = ep. A B Obr. 2. . )id~rma ' spodna CI l , rubi icl ael - Fo lum (och Ipcnic) Obr. 3. d ' epiderma b ' fru tlco sl Folium ru 1 ' ' - spo na (oc h Ipenie) 135
to napríklad: Herba galeopsidis (vňať konopnice žltkastobielej - nať konopice bledožluté), Herba polygoni avicularis (vňať stavikrva vtáčieho - nať rdesna ptačího), Herba urticae (vňať ži hľavy dvojdomej - nať koprivy dvoudomé), Fmctus sambu ci (plody bazy čiernej - plody bezu černáho), Fmctus cynosbati (š ípky - šipky) , Folium et fructus mbi idaei (listy a plody ostružiny maliny - listy a plody maliníku) a Folium et fructus fmticosus (listy a plody ostružiny krovitej - listy a plody ostružníka krovitého). Maliny a černice sú blízko príbuzné stavbou svojich sladkých plodov i materských rastlín a botanicky sa zaraďujú do spoločného rodu RUBUS L. z čeľade ROSACEAE. Celá čeľaď ružovitá je veľmi bohatá; patria do nej stromy, kry i byliny, okrasné i úžitkové rastliny. V parkoch a záhradách sa pestujú napríklad tavo!' niky - čes. tavolníky (Spirea L.), udatník - udatna (Amncus L.), kérie - zákula (Kerria DC.), šípkovec - šlpkovec (Rhodot)'- pos Sieb. Zucc.) a rôzne druhy ruží (Rosa L.); ďalej sú to rody, ktoré nám poskytujú farmaceuticky dôležité liečivé rastliny, ako: nátržník - mochna (Potentilla L.), túžobník - tužebník (Filipendula Mill.), repík - repík (Agrimonia L.), krvavec - krvavec (Sanquisorba L.), alchemilka - kontryhe l ( Alchemilla L.), hloh - hloh (Crataegus L.) a iné. A nakoniec patria sem ešte veľké a bohaté rody, poskytujúce jednak plody ako cenné potraviQY a ovocie, ale zároveň i farmaceuticky významné drogy: mandľa .- mandloň ( Amygdalus L.), broskyňa broskvoň (Persica Mill.), trnka - s livoň (Prunus L. s. s.), jarabina - jefáb (Sorbus L.), jahoda - jahodník (Fragaria L.) a ostružina - ostružník (Rubus L.). Ostružina malina, čes. ostružiník maliník (Rubus idaeus L.) je ker s rovnovážne sa plaziacimi koreňmi, z ktorých vyrastajú priame, prútovité, ovinovateľné jalové výhonky, ktoré sú lysé alebo jemne chlpaté. Tieto výhonky v nasledujúcom roku zdrevnatejú, majú hnedú, odlupujúcu sa kôru a vyrastajú z nich bočné kvetonosné konáriky. Listy sú 3-7-početné, nepárnoperovito zložené. Okraje listov sú nepravidelné, 136 ostro pílkovité, na rube bielo plstnaté. Kvety sú obojpohlavné, vyrastajú v ohnutých stopkách v chudobných strapcoch. Kališné lístky sú odstávajúce alebo ohnuté naspäť, korunné lupienky sú malé, úzke, biele a stoja na okraji lôžka v jednom rade. Tyčiniek a semeníkov je mnoho; sú vrchné a sedia na vyvýšenom lôžku. Plod - známy ako malina - vzniká zrastením väčšieho počtu kôstkovičiek, v čase zrelosti sa ľahko odlupuje od suchého kužeľ ovi tého lôžka. Ide o lesný druh, rastúci v polotieni až na slnečných miestach, na vodu stredne náročný, heminitrofi Iný. Vyskytuje sa na pôdach čerstvých až vlhkých, slabo kyslých až neutrálnych, na živiny bohatých (s vápnikom alebo bez) , humóznych, kyprých, piesočnatých až kamenistých alebo čisto hlinitých. Je indikátorom nitrifikácie, skypruje pôdu plazivými koreňmi . Druh je rozšírený od stredných polôh až do subalpínskeho pásma v presvetlených lesoch, na rúbaniskách a cestách, v horských lužných lesoch, v spoločenstve vysokých bylín. U nás je hojn ý na celom území, od nížin až do subalpín skeho pásma. Semená ostružiny maliny sa našli uŽ v kolových sídliskách z neolitu. O prvé kultúry malín v záhradách sa zas lúžili v stredoveku členovia kláštorov. Do kul túry ich zaviedli v 17. storočí Francúzi a Angličania, neskôr obyvatelia Severnej Ameriky a veľmi rýchlo sa získalo neobyčajne veľ a sort. Poznáme aj remonta:ttné odrody, t . j. také, ktoré plodia maliny niekoľkokrát do roka. Všetky záhradné maliny sú formy a mutácie našej ostružiny domácej. Koncom minulého storočia sa jej š ľ achtením zaoberal u nás]. Proche, známy moravský štepár. V knihe ránhoji ča ]. Gerarda z roku 1597 sa dočítame, že porasty malín založené v okolí Moskvy boli také husté a obrovské, že v nich mohli pokojne žiť medvede. Prv, než poznali v starom Rusku pravý čaj, pil sa tam každé ráno čaj z li stov ostružiny maliny a kľukvy (klikvy - Ox)'coccus Hill.). Ostružina malina nám ako droga poskytuje listy a plody. Listovú drogu - list ostružiny maliny
Obr. 4. Folium rubi idaei - priečny prierez a = vrchná pokožka b = drúza šťaveľanu vápenatého c = palisádový parenc:hým d = hubový parenchým - list maliníku obecného (Folium mbi ideaei) tvoria troj až päť početné listy s vajcovitými, zašpicatenými lístkami, na okraji nerovnako ostro pílkovitými. N~ vrchnej strane je droga tmavozelená, na spodnej svetlejšia a jemno ochlpená. Zilnatina je perovitá. Droga je bez zápachu, trpkasto horkej až kyslastej chuti. Nakoľko ide o mimoriadne vyhľadávanú a priemyselne spracúvanú drogu, treba, aby sa zber robil zo zdravých a mlae = spodná pokožka f = žľaznatý chlp g = krycí zväzkovit), chlp h = krycí chlp a b ---c --d e ---h dých kríkov. Zber sa má robiť v letných mesiacoch (jún až august), podľ a možnosti odtrhávať listy bez stopiek, kvôli sušeniu, ktoré robíme rýchlo, v tieni (umele pri 40-50 De) a v tenkých vrstvách, ktoré častejšie obraciame. Pomer zoschnutia jc 5:1. Usušené listy skladujeme v dobre uzavretých nádobách a chránime pred svetlom. Zber môžeme prenechať aj začiatočníkom, najmä školskej mládeži. Pre drogu platí CSN .a6 6430.
Z n a k Akosť - najviac v °,0 I II Iné časti z materskej rasrliny a inak zafatben é listy ako zele né 6 15 Cudzie organické prímesi 2 5 Anorganické prímesi 0,5 l Strata SlIsenlm (vlhkosť) 12 12 Popol (s tanoví sa vyžíhaním drogy) 8 II Nakoľko pri zbere sa často stáva, že dochádza k náhodnému resp, úmyselnému falšovaniu (zámene) s listami ostružiny krovit~j - černice (Folium mbi jruticosi) je vhodné i mikroskopické vyšetrenie listov, Rozdiel v anatomickej stavbe sa javí najmä v ochlpení (u maliny sú husté a krátke bičíkové trichómy; u černice rozložené do 2-7 lúčovitej hviezdice), v tvare a hrúbke stien epidermálnych buniek a čiastočne i vo veľkosti prieduchov (obr. 1, 2, 3, 14), Listy radíme medzi trieslovinové drogy s obsahom týchto látok až do 10 % ako aj organických kyselín, najmä citrónovej, vínnej a jablčnej, Listy sú bohaté aj na cukry, flavonoidy a pektín. Listová droga sa najčastejšie používa vnútorne ako adstringens, obstipans a cholagogum. Pre obsah trieslovín a z načný obsah kyseliny askorbovej, ako aj príjemnú chuť sa spolu s listami jahody a ostružiny krovitej používa ako náhrada za ruský čaj. Droga slúži na prípravu bjovin HVLP a to: Detský čaj s bdmánkem Spoja, Species diul'eticae P~anta, Species cbolagogae Planta. Malinový list t. Č. potravinársky priemysel spracúva na prípravu kofoly. Nákupná cena tejto drogy je 8,- Kčs. Plod ostružiny maliny - plod maliníka obecného (Fmctus rubi idaei) - sa získava ako droga zriedkavo a to sušením na slnku alebo častejšie umelým teplom. Pomer zosušenia je 9:1. Plody sú oficinálne napríklad aj v sovietskom liekopise (Goss. Farm. VIII). Cerstvé maliny obsahujú 70 až 90 u 'o šťavy, ktorá je zložená najmä z ovocných kyselín (kyseliny citrónovej, jablčnej, askorbovej a salicylovej), 4-5 °"0 cukrov, antokyanových farbív, slizu a 2 °,'0 pektínu. Ploely majú aj veľa prchavých a aromatických látok; ich semená sú bohaté na mastný olej, ktorého obsahujú až 24 ° '0. Vo farmácii slúži k príprave Sirupus rubi idaei, používaného ako korigens chuti a vône. Z domácich prípravkov malín je najhľadanejší sirup a šťava, ktorú poznal už v prvej polovici 16. storočia ncmecký básnik Valel'ius CO/·dus. Sú osviežujúcimi prírodnými nápojmi a tiež liekom povzbudzujúcim k poteniu (pre spomínaný obsah kyselín, najmä salicylovej) a taktiež ako sirup zakrývajúci chuť niektorých . liekov, ktoré sme nútení počas choroby užívať. Okrem tcjto formy z plodov sa pripravujú výborné džemy, marmelády a kompóty, ktorých na našom trhu niekedy nie je dosť. A keďže letné a jesenné mesiace sú časom rodinných výprav za lesnými plodmi, či už sladkými jahodami, modrastými čučoriedkami, čiernymi černicami alebo aromatickými malinami, nezabudnime ani na zber listov, ktoré prostredníctvom zberní odovzdáme nášmu potravinárskemu a farmaceutickému priemyslu. Veď všetky tieto ovocné dary lesa, spolu s hubami a liečivými rastlinami, patria medzi lesné plodiny, ktoré nám príroda v hojnej miere poskytuje ako svoje cenné vedľajšie produkty.
RNDr. E. VARTÍKOvA Mäsožravce v rastlinnej Neobvykle sa živiacou skupinou rastlín sú mäsožravé rastliny. Tieto rastliny sú schopné chytať a stráviť živočíšnu potravu. Chytajú nielen hmyz, ale ich obeťou môžu byť aj iné drobné živočíchy. Prvé pozorovania a domnienky o tom, že niektoré rastliny sú schopné stráviť hmyz, vyskytli sa až v XVIII. storočí. V roku 1769 londýnsky obchodník Ellis poslal prvý opis mäsožravej rastliny Linnémt/ (zakladateľ ovi systematickej botaniky), ale botanici ho vysmiali. Až v roku 1875 bolo zverejnené Darwinovo dielo "Hmyzožravé rastliny", kde Darwin (otec evolučnej teórie) opisuje mäsožravosť rastlín. Aj táto práca bola ostro kritizovaná. Vtedajší riaditeľ botanickej záhrady v Petersburgu a vyslovil: "Mäsožravosť rastlín je teória, z ktorej by sa každý rozumný botanik vysmial. Ak jej Angličania uveria, tak je to jedine z úcty k Darwi- ." novI. Dnes vieme, že existuje veľká skupina hmyzožravých rastlín, zaradených do rozličných systematických skupín. Medzi vyššími rastlinami je asi 500 takýchto druhov! Z nižších rastlín je asi 20 druhov mäsožravých húb. Tieto, rovnako ako vyššie mäsožravé rastliny, celkom nezávisia od potravy živočíšneho pôvodu, doplňajú si ňou nedostatočný obsah dusíka v substráte. Na kyslých a mokrých pôdach, naJma však na rašeliniskách, medzi ostrovčekmi rašeliníka sa u nás vyskytuje drobná rastlinka s charakteristickými okrúhlymi listami v prízemnej ružici. Je to rosička okrúhlolistá (rosnatka okrouhlolistá, Drosera rOlt/ndifolia L.). Už oddávna sa o túto rastlinu zaujímali prírodovedci. Na jej listoch sú početné červené žľaznaté chlpky (trichómy), ktoré vylučujú lepkavú tekutinu s medovou vôňou; jej kvapky pripomínaj ú rosu, podľ a čoho dostala rastlina názov. Hmyz, pri lákaný sladkou šťavou, napr. mravce, muchy, komáre, prilepí sa na listy. Trepotajúci sa hmyz dráždi chlpky, ktoré sa ohýbajú dovnútra a pritláčajú obeť k listovej čepeli. Takto chytený hmyz hynie v lepkavých výlučkoch žliaz. Zrazy potom vylučujú enzýmy, rozkladajúce bielkoviny, ktorými je rastlina schopná stráviť mäkké časti tela hmyzu. Nestrávené zvyšky ostávajú na čepeli a vietor ich odfúkne. Reakcia žľaznatých trichómov rosičky je krátka a trvá asi 10 sekúnd, pričom za minútu po chytení hmyzu sa žliazky ohnú presne o 180°. Darwin pri svojich pozorovaniach zistil, že rosička sa "zaľúbila" do rumpsteaku (pečené hovädzie mäso), na ktorý reagovala mimoriadne rýchlo. Dokonca aj najdrobnejšie časti živočíchov, kúsok mäsa alebo bielka z vajíčka, vyvolávajú rýchle podráždenie a ohýbanie trichómov. Sú také citlivé, že aj maličký úlomok ľudského vlasu, vážiaci sotva 0,000H22 g, vyvoláva výraznú reakciu. Reakcia rosičky však nevzniká iba podráždením chlpkov, cudzie teleso musí obsahovať bielkovinu. Rastlina napríklad nereaguje na dotyk papierovej guľ ôčky, skla alebo kúska dreva. Dnešné rozšírenie rosičky okrúhlolistej pripomína ľadové doby. Na Slovensku sa vyskytuje na rašeliniskách a slatinných lúkach Záhoria, Oravy, širšieho okolia Nízkych a Vysokých Tatier, Slovenského rudohoria a na niekoľkých miestach východ139
Ro s ička okrúhlolistá ného Slovenska, vzácne aj inde. V minulosti bola u nás hojnejšia. Zbierala sa ako liečivá rastlina. Potreby farmaceutického priemyslu sa dnes kryjú dovozom. Najbežnejšie uplatnenie rosičky je proti čiernemu kašľu a pri astme. V ľudovom liečiteľ stve slúži šťava z rosičky na bradavice, kurie oká, na oplachovanie proti pehám, pri hnačkách, pečeňových ťažkostiach , pri cukrovke a pod. (pozri Kresánek 1977) . Vodohospodárskymi úpravami, ťažbou rašeliny a rôznymi agrotechnickými zásahmi (melioráciou lúk, hnojením vápenatými hnoj ivami) jej prirodzené stanovištia rýchlo ubúdajú. Stáva sa časom zriedkavej šou, preto vyžaduje prísnu ochranu. Podľa vyhlášky Povereníctva školstva a kultúry č. 211/ 1958 ú. v., ktorou sa určujú chrúnené druhy rastlín na území Slovenska, patrí medzi úplne chránené rastliny, to znamená, že sa nesmú trhať jej nadzemne časti, ani vykopávať podzemné časti. Podobná a rovnako chránená je rosička anglická (rosnatka anglická, Drosera anglica HUDS.), ktorá sa od predchádzajúcej odlišuje najmä podlhovastými, úzkymi, klinovitými listami. Na Slovensku je 140 však už veľmi vzácna. Rastie len na niekoľkých miestach v Turčianskej kotline. V minulosti sa vyskytovala aj na Orave. 'ľažbou rašeliny a melioráciou lúk sa rapídne stráca a posledné zvyšky jej pôvod - ných stanovíšť potrebujú prí snu ochranu. Zaujímavou mäsožravou rastlinou je bublinatka obyčajná (bublinatka obecná, Utricularia vulgaris L.). Bežne sa vyskytuje v Európe (rod. bublinatky má asi 260 druhov rastúcich od trópov až do mierneho pásma) v stojatých vodách, rybníkoch a kanáloch. Listy, úplne ponorené vo vode, sú pokryté drobnými, 2 mm veľkými mechúrikmi, ktoré sú naplnené vodou. Do miniatúrnych pascí sa chytajú drobné vodné živočíchy. Do každého mechúrika vedie otvor, uzavretý vodotesnou záklopkou, ktorá sa otvára iba dovnútra. Vonkajšia strana záklopky je pokrytá chlpmi, ktoré na dotyk otvárajú mechúrik. Vtedy sa korisť spolu s prúdom vody v sáva dovnútra pasce a záklopka sa liza· vrie. Po vyčerpaní celej zásoby kyslíka sa uväznená obeť udusí a zahynie. Chlpy, ktoré sú vo vnútri mechúrika, nasávajú šťavu, vzniknutú z rozloženého tela živo-
čícha. V jednom drobnom mechúriku možno nájsť nestrávené zvyšky až 20 mikroskopických živočíchov . U nás rastie päť ďalších druhov bublinatky. Lapacic zariadenia sú u všetkých analogické. Väčšina mäsožravých rastlín sa však vyskytuje za hranicami naše j republiky, v subtropických a tropických oblastiach sveta. V lesných močiaroch štátu Karolina (USA) bežne rastie drobná hmyzožravá rastlina mucholapka americká (mucholapka americká, Dionaea muscipula ELLIS). Celá dvojialačná zúbkovitá čepeľ jej listu je prispôso bená na chytanie hmyzu. Siroko rozprestretá leží takmer na pôde. Ohýba sa pozdIž hlavnej žily, podobne ako sa zatvára kniha. Na lícnej strane listovej čepele sú červené tráviace žl iazky, ktoré lákajú hmyz. Keď si hmyz sadne na list, listové laloky sa pôsobením chlpkov, citlivých na dotyk, okamžite za tvoria a uväznia ho . Zaujímavé je, že uzavretie tejto pasce nie je tesné a drobnej - šie mušky majú nádej na únik. Keď je hmyz uväznený, ž ľa zy začí na jú vylučovať tráviacu šťavu a li stová čepeľ sa stále tesnejšie uzatvára, čím splošť uj e telo obete. Trávenie hmyzu trvá obvykle niekoľko dní, môže však prebiehať aj oveťa dlhšie, dokonca niekoľko týždňov. Zaujímavé je, že citlivé chIpky rastliny, signalizujúce príchod hmyzu, reagujú tak iba vtedy, keď sa dotknutie opakuje aspoi'l dvakrát. To je schopný urobiť iba živočích, takže rastlina nezatvára pascu neúčelne pri inom podráždení, napr. spadnutým kamienkom alebo konárikom. V tropických lesoch Bornea, Novej Guiney a Madagaskaru rastú mäsožravé rastliny, nazvané krčiažniky. Listy, premenené na krčiažky, sú vlastne pascou pre drobné živočíchy. Druhy, vytvárajúce takto modifikované listy sú popínavé, takže krčiažky sú často v značnej výške, napr. až vo výške 40 m. Svojím tvarom pripomínajú krčah s otvorom, obklopeným tzv. golierikom. Na jednom mieste je stena krčiažka - modifikovaného listu - predlžená a tvorí viečko. Na spodnej strane viečka Slí početné nektáriá, lákajúce ž i vočích y. Aj v golieriku, obklopujúcom otvor krčiažka sú nektáriá, ktoré nútia živočícha nachýliť Krčiažnik obrovský - !;Íčkovka obrovská (N epcnthcs rajah HOOK. F.) sa. Takto živočích stráca rovnováhu a padá po hladkom, voskovitom vnútornom povrchu do nižšieho, žľaznatého pásma, ktoré siaha až na dno krčiažka. Zliazky vylu čujú tráviacu šťavu, ktorá sa hromadí v takom množstve, že sa v nej živočích utopí a nakoniec je v nej strávený. Okrem tráviacich enzýmov obsahuje tráviaca šťava aj kyselinu mravčiu, ktorá zabraňuje hnitiu ži '7očíšnych tiel. Množstvo tekutiny v krčiažku závisí od vodne j bilancie rastliny. Najväčšie, neraz až polmetrové krčiažky, má krčiažnik Rafflesov (láčkovka Rafflesova, N epenthes talflesialla ] AeK.). Takéto pasce sú nebezpečné nielen pre hmyz, ale aj pre slimáky a škorpióny. Obrovské džbány vytvára aj krčiažnik obrovský (láčkovka obrovská, Nepenthes tajah HOOK. f.), ktorý rastie na Borneu cšte vo výške 1500 m n. m. Džbán je dlh)· asi 50 cm a široký asi 30 cm, viečko má asi 25 cm. Mohutné, tmavočervené džbány obvykle sto ja na zemi a sú nebezpečné aj pre menšie stavovce. Najčastejšími obeťami krčiažnika obrovského sú mravce a Švá.. by, ale aj drobné hlodavce. Je zaujímavé, že niektoré chrobáky, larvy a iný hmyz žijú priamo v tráviacej šťave džbánkov. Pravdepodobne ich organizmy vylučujú 141
zlúčeniny, ktoré neutralizujú pôsobenie tráviacich enzýmov. Rosičkovec portugalský (rosnolist portugalský, Dl'osopbyllum lusitanicum (L. ! LINK.) je polokrovitá mäsožravá rastlina z hornatých krajov severného Maroka. Rastie v škárach skál, má dlhé listy a žlté kvety. Na listoch sú dva druhy žľ aznatých chlpkov. Prvé, tzv. stojace chlpky, vylučujú lepkavú, ťahavú tekutinu, ktorou rastlina láka a chytá hmyz, druhé, sediace, produkujú tráviacu šťavu, ktorá obsahuje enzým, rozkladajúci mäkké časti chyteného hmyzu. Je to neobyčajne "žravá" rastlina - za deň "uloví" až 200 kusov živočíchov. Táto osobitná schopnosť rastliny neušla pozornosti obyvateľov Maroka: vešajú si ju do bytov ako mucholapku. V močiaroch pohoria Sierra Nevada, • ZO ZAHRANiČNýCH ČASOPISOV Hluchavka biela (Lamiul1l album L.) má v Rumunsku pomerne široké liečebné uplatnenie. Nálev alebo extrakt z kvetov sa pOUZlva pri ochoreniach dýchacích ciest, tráviacich poruchách, zápaloch močových ciest, hypertrofii prostaty, ženských chorobách a rozličných ekzémoch. Farmakologicky účinné zložky sa za použitia moderných analytických metód izolovali, identifikovali a kvantitatívne stanovili. Obsah flavonoidov (vyjadrených rutínom) v kvetoch bol 0,39 %. Jednotlivé zložky kvetnej drogy tvoria súčasť viacerých prípravkov vyrábaných v zahraničí. Gyógyszerészet, 23, 6, 237, 1979 , ĽF. vo výške 300 až 1800 m n. m. rastie darlingtoni a kalifornská (darlingtonia kalifornská , Datlillgtonia califol'llica TORR. ). Všetky jej listy sú premenené na pretiahnuté lapacie vrecká, dlhé až 90 cm. Každé vrecko je ukončené venčekom v tvare helmy alebo kapucne s dvoma krídelkami. Táto rastlina pripomína hadiu hlavu, z čoho pochádza aj jej miestny názov "rastlina - kobra". Zelené vrecká sú pofŕkané červenými a žlt)'mi škvrnami . Na klenbe kapucne sú početné priezračné škvrny a pri otvore du vrecka sú početné nektáriá. Keď sa hmyz po skonzumovaní nektáru chystá odletieť, namieri vždy k priezračným škvrnám, ktoré ako okienka svietia v hornej časti klenby. Namiesto toho však, aby sa dostal na slobodu, padá do vnútra vrecka a uto' pí sa v tekutine. Lišajníky sa vyznacu)u mimoriadnou citlivosťou na znečistenie ovzdušia. P..-i zvýšených hladinách niektorých látok vo vzduchu, škodlivých i pre človeka (napr. kysličník s iričitý, olovo a pod .), doslova zmiznú zo svojich prirodzených lokalít. Podobne ich ubúda, keď následkom znečistenia atmosféry klesne jej vlhkosť. Potvrdil to výskum dr. Tiirka v okolí Salzburgu (Rakúsko), kde sa územie, na ktorom dnes už lišajníky vôbec nerastú, za posledných 25 rokov päť násobilo. Kým ešte v r. 1949 bolo bezlišajníkové pásmo Jen na ploche 55 ha, v r. 1974 uŽ na 293 hektároch nerástli žiadne lišaj níky. Osterreiche Apotheker Zeitung, 30, 779, 1976 Ľ.F.
PhMr. Ľ. FARKAS Breza a jej liečebné uplatnenie Je nemálo zástupcov rastlinného sveta, o ktorých sa nie neprávom hovorí, že okrášľujú prírodné prostredie. Zaiste k nim patrí breza, azda každému bez rozdielu veku známy strom, charakteristick)' nápadnou belostnou kôrou. Ba čo viac, i v modernej medicíne zaujíma dôstojné miesto a je uznávané fytoterapeutikum. Brezu poznali veľmi dobre starí Slovania i Germáni, veľkej obI ube sa teší!a aj u Francúzov, Angličanov, Skandinávcov atď. Románi a Kelti mali vo zvyku vyzdobovať priedomia pod oknam i poctivých panien brezou. U Slovanov predstavovala symbol prichádzajúcej jari a považovali ju za strom prinášajúci šťas tie a úspech. Verilo sa nielen v jej liečivé účinky, ale i v jej čarovnú moc. Brezové vetvičky preto často používali pri rozličných náboženských obradoch, slávnostiach, k magickým úkonom a pod. Napr. v podtattranskej oblasti sa na vyháúanie dobytka na prvú jarnú pašu používali namiesto bi · čov brezové prúty, aby bol dobytok po celé leto zdravý, aby kravy dali toľko mlieka, koľko sladkej miazgy dá breza na jar (Olejník, 1979). Sladká brezová šťava, získavaná navrtávaním kmeňov zavčasu zjari sa tešila mimoriadnej obľube; skvasovala sa na šumivý, osviežujúci nápoj . Starovekí Gréci a Rimania ju - zrejme pre veľ mi zriedkavý výskyt - pravdepodobne ani nepoznali. Plínius (23 -79 n. L) sa o nej totiž zmieúuje len v súvislosti s použitím brezových prútov na výrobu košíkov a metiel, ktorými mestskí sluhovia demonštrovali starorímske trestné právo. V CSSR rastie podľa novších údajov spolu sedem druhov briez (rod briez-Betula zahrňuje vyše 50 druhov odpadových stromov a krov), z ktorých dva - breza bradavičnatá (bríza bradavičnatá, Beuda Ve1'mCOJa EHRN, S)'I1. B. pelldula ROTH, B, alba L.) a breza plstnatá (bríza pýi:itá, Betuta pubeJcens EHRN) sú najrozšírenejšie, liečebné najvýznamnejšie. Zaraďujú sa do čeľade brezovitých - Betulaceae, počítaj úcej 6 rodov s vyše 130 druhmi , rozšírenými hlavne v miernom a studenom pásme severnej pologule. Breza bradavičnatá je statný, až 25 m vysoký strom. Kôra mladých konárikov - - na rozdiel od snehobielej na kmeni a hrubších konároch - je červenkastá, lesklá, pokrytá bradavičnatými žliazkami. Listy má striedavé, stopkaté. Za mladi sú svetlozelené a lepkavé, neskôr dostávajú tmavší odtieň a tvrdnú. Majú podlhovastokosoštvorcovitý tvar, na báze celistvý, v ostatnej časti listu dvojito-pílkovitý okraj . Jednodomé kvety, osobitne samčie a samičie, sú uložené v zložených jahňadách valcovitého tvaru. Samičie jahňady visia po dvoch - troch na koncoch konárov, samčie sú stopkaté, s husto nakopenými kvetmi. Plody sú jednosemenné nažky. Opeľuje sa vetrom. Breza plstnatá je veľmi premenlivý druh nižšieho, niekedy len kerovitého vzrastu. Má zväčša dosiva sfarbenú kôru na kmeni a menšie, chlpaté listy. Areál výskytu brezy bradavičnatej zahrúuje skoro celú Európu, južnú časť Grónska (po 64° sev. zem. šírky); na východ zasahuje až na Kaukaz a západnú Sibír. U nás rastie hojne od nížin až po horský 143
stupeň ,Cv Alpách aj vo výškach nad 1800 m n, m. ) Na území ZSSR a v Skandinávii (Fínsko) vytvára často samostatne alebo s jelšou lepkavou ( Alnus glutinosa GAERTN) a osikou rozsiahle porasty, zaberajúce len v ZSSR (Gubanov et. al. 1976) vyše 90 miliónov hektárov. Breza plstnatá je druh submeridionálno-boreálnej zóny, rozšírený v strednej a severnej Európe (v južnej a západnej Európe a v Amerike sa nevyskytuje), a na Sibíri až k Tichému oceánu. Na našom území je často od nížin až do subalpínskeho pásma (1550-1.800 m nad morom). Brezy patria k najskromnejším drevinám. Okrem nárokov na svetlo majú minimálne ekologické požiadavky a znášajú aj najdrsnejšie klimatické podmienky. Breza bradavičnatá žije na suchších a chudobnej ších štrkovitých alebo pie s čitých pôdach, vresoviskách i rašelinách. Na pasienkoch dosť často vytvára charakteristické lesíky. Breza plstnatá rastie zväčša na rašelinách) býva tu niekedy dokonca vedúcou drevinou), slatinách a na vlhkejších pôdach v spoločenstve s jel šou ( Alnus glutinosa). V horských oblastiach (napr . Slovenské Rudohorie) na kyslých horninách. Včelársky je breza významná ako dobrý zdroj hnedastého peľu, ktorý po skytuje v hojnej miere zavčasu zjari, keď sa včelstvá rozvíjajú. Od mája do júna je hostiteľ om voškám, produkujúcim medovicový (voškový) med. Listy - Folium betulae, ktoré sú predmetom zberu a nákupu, tvoria drogu mimoriadnej dôležitosti . Z oboch v článku uvádzaných druhov sa zberajú len mladé, svieže listy, najčastejšie ručne alebo -- s povolením lesnej správy - aj rezaním konárov (lámanie stromy veľmi poškodzuje) od apríla do júna, prípadne až do augusta. Dbáme na to, aby nazbieraný materiál neobsahoval jahňady a iné rastlinné časti. Zber urýchľuje používanie rukavíc, ktorými lístky zdrhávame, pravdaže len z časti stromu, aby sme ho nepoškodili . Odporúčame ho hlavne zberačom-začiatočníkom a školským kolektívom, je technický jednoduchý a listy sa nedrobia a nezaparujú. Jednoduchosť a výnosnosť zberu azda 144 as p o ň čias to čn e vyrovná nízku nákupnú cenu 3. - Kčs za 1 kilogram usušenej d rogy, za radenej výkupňou do 1. akostnej kategóri e. Zámena je skoro vylúčená , možná iba ak za topoľ čierny (Populus nigra L. ), ktorý má však čiernosivú, rozpraskanú kôru. Zber iných častí (pupence, miazga), používaných v niektorých krajinách na liečebné účely, sa u nás zakazuje. Listy su šíme v tieni alebo a j umel ým teplom do 35 0c. Správne usušené si zachovávajú svoju pôvodnú, sviežozelenú farbu. Dosu šeniu venujeme patričnú pozornosť, inak sa listy zlepujú a plesnievajú. Pomer zosušenia kolíše (podľ a času zberu) medzi 3- 6:1. Droga má slabo aromatický, dráždivý pach a nahorkastú chuť. Uchováva sa v dobre uzavretých obaloch, chránená pred svetlom a vzdušnou vlhkosťou. Dbáme aj, aby sme ju nestláčali, lebo je ľahko lomivá. Jej kvalita sa v oboch akostných triedach hodnotí podľ a (SN 86 6416) v (SN 3 je neoficinálna, má byť oficinálna v (SN 4, kladné znaky uvádza tabuľka: Ako s ť - max. v % Znak Inak sfarbené li sty ako sviežozelené Iné časti materskej rastliny Stopy jahií.ad Cudzie organické prímesy Strata sušením (vlhkosť) Popol 1. II. 1 0,5 12 5 5 3 2 2 12 7 V)'počet farmakologicky účinných substancií v jednotlivých častiach brezy je dosť pestrý. V listoch je 1,5-2,3 % flavónových glykozidov (s dominujúcim hyperozidom), silica (okolo 0,05 %), triesloviny (až 9 %), zatiaľ málo preskúmané saponíny (3,,2 %), vykazujúce mimoriadne nízku hemolytickú aktivitu , ďalej živice, minerálne látky a antibioticky účinné fytoncidy. Významný je obsah vitamínu C300 mg %; uvádza sa aj kyselina nikotínová, resp. jej amid . V pu peňoch je značné množstvo silice (4-8 %), v kôre betu- !ín (spôsobuje jej biele sfarbenie) a glykozid betulozid. Miazga obsahuje 0,5-
www.shopherba.skRkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==