BETONIKA LEKÁRSKA (Betonica officinalis L.)
Hluchavkovité (Lamiaceae)
česky: bukvice lékařská
anglicky:   Betony
nemecky:  Heil-Batunge
rusky:  Буквица лекарственная 

Z histórie: ako uvádza Plínius – názov je odvodený od národa Vetonov, v minulosti žijúceho v španielskych Pyrenejách,  ktorý betoniku prvý používal ako liečivú rastlinu. V minulosti patrila k významným anglosaským bylinám – používala sa pri liečení psychických chorôb, bola obľúbená v amuletoch slúžiacich na vyháňanie zlého ducha.   

Opis: trváca bylina s uzlovito zhrubnutým podzemkom, ktorý má adventívne korene. Stonka je priama alebo vystúpavá, štvorhranná, jednoduchá, chlpatá až lysá, riedko listnatá; 0,2 – 0,6 (0,9) m vysoká. Dolné (bazálne) listy sú usporiadané v nedokonalej prízemnej ružici, dlho stopkaté. Horné (byľové) listy sú sediace, vajcovito podlhovasté až elipsovité; 30 – 120 x 15 – 150 mm veľké. Čepeľ listu je na báze srdcovitá, na okrajoch hlboko vrúbkovaná až pílkovitá, na líci holá a na rube chlpatá. Listene sú kopijovito úzke, drobné. Paprasleny sú 16 – 20-kveté, nakopené do terminálnych valcovitých paklasov. Kalich je zvončekovitý, 5 – 7 mm dlhý, do 1/3 až 1/2 delený na krátke kopijovité zuby. Koruna je karmínovočervená alebo ružová, 12 – 18 mm dlhá, horný pysk koruny je celistvý, riedko chlpatý. Dolný pysk dlhší, trojlaločný, s veľkým, vrúbkovaným stredným cípom. Tyčinky sú rovné, peľnice tmavofialové. Kvety kvitnú od júla do septembra, sú cudzoopelivé hmyzom s možnosťou samoopelenia. Plody sú vajcovité, 2 – 2,5 mm dlhé, svetlohnedé, lesklé tvrdky.   

Rozšírenie a výskyt: hemikryptofyt, subatlanticko-submediteránny-euroázijský druh, hojný v južnej Európe. Na Slovensku je rozšírený od nížin do stredných polôh,  najmä na okrajoch lesov a lesných čistinkách – polovýslnný druh, na bázických horninách, na kamenitých, humóznych i piesočnatých pôdach.    

Možnosti získania: zberom z prírody.    

Droga: usušená vrchná časť kvitnúcej stonky spolu s prízemnými listami – Betonicea herba (syn. Betonicae officinalis herba). Pomer zosušenia je 5 : 1. V ľudovom liečiteľstve sa miestne používa semeno.   

Obsahové látky: triesloviny (10 – 15 %),  betaíny (betonicín, stachydrín, turicín), cholín, horčiny, silica.    

Liečivé vlastnosti a účinnosť: triesloviny pôsobia sťahujúco (adstringens) na zapálené sliznice tráviaceho systému; vytvárajú tiež na poranených miestach ochrannú vrstvu, ktorá zabraňuje prenikaniu bakteriálnych toxínov do krvného obehu (antiseptikum). Stachydrín pôsobí pozitívne na zrážanlivosť krvi (antihemoragikum).  Komplex obsahových látok drogy účinkuje na infekcie kože a urýchľuje regeneráciu pokožky (dermatikum, antiseptikum). Novšie štúdie o pôsobení drogy poukazujú na protiastmatickú účinnosť, mierne zníženie tlaku krvi a ukľudňujúcom pôsobení pri nervovej vyčerpanosti (sedatívum).   

Použitie: droga sa odporúča pri ochoreniach žalúdka (dyspepsie, poruchy trávenia) a čriev (hnačky); tiež pri ochoreniach dýchacích ciest (bronchitída, astma), bolestiach hlavy, nespavosti a nervovej vyčerpanosti  vo forme záparu, odvaru a inhalácie. Zvonka sa používa vo forme obkladov, kúpeľov a zábalov pri ochoreniach kože plesňového i bakteriálneho pôvodu, bercových vredoch, nadmernom potení a i. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá kvitnúca vňať. Rastlina je obľúbená v ľudovom liečiteľstve, ktoré ju pokladá za tzv. všeliek na mnohé ochorenia. Z čerstvej rastliny sa získava žlté farbivo a používa sa na zosvetlenie vlasov.    

Toxicita: pri dodržaní terapeutickej dávky a vnútornom užití odvaru z vňate sa nezistili  vedľajšie účinky, ani kontraindikácie. Čerstvý koreň betoniky je prudko toxický, nepríjemne páchne, má odpornú chuť a v prípade vnútorného užitia vyvoláva dávenie a hnačky.

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby