Pontský kráľ  Mithridat   VI.  Eupator  Dionýsos ( 120-66 pred.n.l. )   vošiel do  dejín nielen ako krutý    vládca, ale  i botanik, toxikológ a tvorca theriaku nazývaného aj ako Antidotum Mithridaticum. Jeho  životopisci uvádzajú, že na trón nastúpil ako 13 ročný, keď záhadne na následky otravy zomreli naraz jeho rodičia. Neskoršie sa oženil  s vlastnou sestrou Laodiké, ktorá sa ho neúspešne pokúsila  otráviť  a preto ju  dal popraviť . Na jeho kráľovskom dvore a i v kráľovstve sa často vyskytovali otravy a on zo strachu, že otrávia i jeho sa začal intenzívne zaujímať o protijedy a botaniku.

Do svojich služieb prijal  botanika a lekára Krataeusa, s ktorým sa spriatelil a dôveroval mu. Neskoršie  sa spriatelil so slávnym lekárom  Asklepiadom a egyptským lekárom Zophyrosom. Od nich čerpal mnohé námety , názory na svoje vlastné pokusy. Mithridat veril, že liečivé rastliny, živočíšne a minerálne produkty mu  pomôžu pripraviť univerzálny prostriedok proti otravám. Preto zbieral  liečivé rastliny   a   skúšal na sebe účinky produktov, ktoré sa nachádzali v okolí jeho paláca. Medzi týmito produktami dominovala najmä  krv z pontských kačíc, morská cibuľa , mäso zmije, ópium , med, víno a extrakty z rastlín. Postupne vyskúšal cez 1 000 produktov, z ktorých neskoršie z 50  vytvoril theriak, ktorý aj zaviedol do terapeutickej praxi . Jeho theriak neskoršie modifikovali desiatky ďalších lekárov a lekárnikov , postupne sa vyrábal aj manufaktúrne.

Denne   užíval  malé dávky rozličných jedov, aby svoj  organizmus donútil si na ne zvyknúť. Historici medicíny tvrdia, že tým položil základy vedy o odolnosti-imunite. Takto sa do vedy dostal termín mithridatizmus,  ktorý  označuje odolnosť  voči jedom.

Vo voľných chvíľach najmä pod vplyvom Krataeusa sa venoval botanike. Postupne v nej dosiahol viaceré originálne výsledky, ktoré potom zhrnul do knižného diela  Eupatorium.  Okrem  popisu účinku niektorých liečivých rastlín obsahuje aj popis viacerých jedov a protijedov.

Bol zarytím nepriateľom Rímskej ríše, ktorá mu vypovedala vojnu. Jeho kráľovstvo napadol generál Pompeius, ktorý nad ním zvíťazil. Po porážke generál rozhodol, že majú Mithridata otráviť. Jeho organizmus však jedu odolal. Preto on sám vydal príkaz telesnej stráže, aby ho sťali.

Slávny historik a encyklopedista  Plínius vo svojom monumentálnom diele Naturalis historia   Mithridata zhodnotil konštatovaním. On jediný pristúpil na to užívať denne jed, ale ešte pred nápojom jedovatým užíval ochranné látky-protijedy, aby sa  tak stal účinkom jedu imunným. Tak vynašiel protijedy, z ktorých  jeden nesie  jeho  meno. On bol prvý, ktorý objavil protijed.

I keď sa neskoršie ukázalo, že theriak nie je univerzálnym protijedom , jeho  užívanie podporuje imunitu človeka.