Vplyv agroekologických podmienok na úrodu a kvalitu vybraných liečivých rastlín

M. HABÁN

Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

Predmetom výskumu boli tri druhy liečivých rastlín.

Sledovaním vzájomných interakcií počas troch rokov (1995 – 1997) v poraste rumanovca farbiarskeho (Cota tinctoria /L./ J. Gay) sa potvrdil vplyv štruktúry porastu, aplikovanej výživy, pestovateľského ročníka a lokality (Dolná Malanta, Drahovce, Horná Mariková) na úrodu drogy Coti tinctorii flos (1 372 do 2 385 kg.ha-1) a kvalitu kvetných úborov (obsah silice: 0,95 – 1,71 % a flavonoidov: 1,05 – 2,91 %). GC/MS analýzou komponentov silice rumanovca farbiarskeho sa identifikovalo 48 zložiek silice. Najviac zastúpenými zložkami boli 1,8-cineol, ?-pinén, kyselina dekánová a ?-pinén.

Zo štvorročných výsledkov (2004 – 2007) poľného pokusu s pestrecom mariánskym (Silybum marianum /L./ Gaertn) v teplej agroklimatickej makrooblasti (Dolná Malanta) vyplýva, že boli dosiahnuté priemerné úrody drogy Silybi mariani fructus od 232,9 kg.ha-1 (2004, hnojený variant so zapracovanými pozberovými zvyškami, s vymŕzajúcou medziplodinou) do 1 832,0 kg.ha-1 na variante bez zapracovania pozberových zvyškov, bez medziplodiny a s aplikáciou priemyselných hnojív (2006). Obsah sylimarínu stanovený HPLC metódou bol od 15,14 mg.kg-1 (zapracované pozberové zvyšky, s  vymŕzajúcou medziplodinou a hnojením priemyselnými hnojivami) do  20,01 mg.kg-1 (bez zapracovania pozberových zvyškov, bez medziplodiny a bez hnojenia priemyselnými hnojivami).

Z päťročných výsledkov (2002 – 2006) poľných pokusov s medovkou lekárskou (Melissa officinalis L.) na lokalite Kolíňany vyplýva, že úroda drogy Melissae herba (3 445 – 5 000 kg.ha-1) bola preukazne ovplyvnená pestovateľským ročníkom, spôsobom založenia porastu a hnojenia. Farmaceuticky požadovaný vyšší obsah kyseliny rozmarínovej (nad 4,0 %) bol dokázaný vo vzorkách (4,27 – 4,70 %) z obidvoch variantov hnojenia v poraste založenom z priesad v roku 2005.

Doterajšie výsledky naznačujú potrebu ďalšieho prehĺbenia výskumu, hlavne v záujme ďalšieho poznania produkčného procesu, rastu a tvorby úrody liečivých rastlín a kvantitatívno-kvalitatívnymi charakteristikami produktu v interakcii s pestovateľskou lokalitou a použitým agrotechnickým zásahom.

 

Interakce obsahových látek některých plodů s léčivy

L. Jahodář

Katedra farmaceutické botaniky a ekologie, Farnaceutická fakulta UK, Hradec Králové

Nahodilé zjištění rozsáhlých interakcí látek obsažených v grepovém džusu s léčivy bylo inspirací pro další studie v této oblasti. Autor se pokusil shrnout poznatky o vzájemném působení běžně konzumovaných ovocných plodových šťáv, často k zapití pevného léčivého přípravku nebo přímo jako souběžně podávané fytofarmakum spolu s jiným syntetickým přípravkem. Bylo zkonstatováno, že furanokumariny a flavonoidy grepového džusu (Citrus paradisi) ovlivňují významně, pozitivně i negativně, biodostupnost léčiv cestou inhibice enzymu CYP 3A4, popř. redukcí střevního transportu látek využívajících preferenčně transportér OATP 1A2. Dnes je popisováno více jak 40 takto ovlivňovaných léčiv. Furanokumariny pummelového džusu (Citrus decumana) reagují s enzymem CYP 3A a ovlivňují tak biodostupnost kalciových blokátorů, které jsou jeho substrátem. Významné interakce jsou popisovány u džusů obsahujících složky z plodu „Seville orange“ (Citrus aurantium subsp. amara). Plod obsahuje biologicky aktivní biogenní aminy – synefrin, oktopamin a tyramin;  furanokumariny a flavonoidy. Nevhodná kombinace s léčivy může být příčinou hypertenze a tachykardie. Také limetkový a mandarinkvý džus (Citrus limetta, Citrus reticulata) svými furanokumariny mohou inhibovat CYP 3A4 a zvýšit plazmatickou hladinu jeho substrátů (léčiv). Zvyšují také možnost fotoenzibilizace (bergamotin). Široce diskutovaným problémem je též interakce džusu borůvky velkoplodé (Vaccinium macrocarpon) obsahujícího flavanoidy, anthokyany, karotenoidy a proanthocyanidiny s CYP 2C9. Souběžné podávání warfarinu může vést k zvýšené hodnotě INR provázené spontánním krvácením. Na druhé straně interakce obsaženého kvercetinu s ABC transportéry může způsobovat snížení biodostupnosti. Džus z granátového jablka (Punica granatum) je substrátem pro izoformy cytochromu P450 2D6 a 3A4 a tak zvyšuje plazmatickou hladinu jeho dalších substrátů - léčiv (kodein, zofran, tramadol aj.). Podobně reagují lignany z plodů magnolky (Schisandra chinensis). Antrachinonové a iridoidní glykosidy z „Noni“ džusu (Morinda citrifolia) interagují  s inhibitory ACE a s diuretiky šetřícími draslík a mohou být příčinou hyperkalemie. Autor se dále zabývá interakcemi džusu ze zralých plodů papáji (Carica papaja) a ananasu (Ananas comosus) s antikoagulancii. Jablečný džus (Malus sylvestris) snižuje biodostupnost terfenadinových antihistaminik Také džus z bobulí vinné révy (Vitis vinifera) vykazuje řadu interakcí včetně inhibice prospěšného MO Lactobacillus acidophilus. V přednášce byla dále zmíněna reaktivita kapsaicinu (Capcicum annum,  C. frutescens) a obsahových látek aloe-gelu, šípkových pseudoplodů, malviček hlohu (Crataegus).

Problematika interakcí, inkompatibilit, či nežádoucích účinků fytofarmak a vegetabilních složek potravy s jinými typy léčiv je závažným fenoménem (u některých léčiv stoupá biodostupnost až na 250 % !!). Farmaceut - lékárník by měl mít o něm povědomost a pacienta informovat.

 

Farmakognostické štúdium Ligustrum delavayanum Hariot.

Z. KONTŠEKOVÁ, M. NAGY

Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta UK, Odbojárov 10, 832 32 Bratislava

Antioxidačná, resp. scavengerová aktivita, má dôležitý podiel na niektorých biologických účinkoch druhov rodu Ligustrum (účinok na kardiovaskulárny systém, imunomodulačný, hypolipidemický účinok...). Je podmienená širokým spektrom obsahových látok najmä fenolického a terpénového typu.

Skúmal sa vplyv spôsobu prípravy záparov z konárov (LDK) a listov (LDL) Ligustrum delavayanum Hariot na ich antioxidačnú aktivitu. Zápary sa pripravili tromi spôsobmi: 1 - droga zaliata vriacou vodou a extrahovaná 15 minút pri laboratórnej teplote, 2 - droga zaliata vriacou vodou, extrahovaná 15 minút pri laboratórnej teplote a 5 minút na vriacom vodnom kúpeli, 3 - droga zaliata vriacou vodou, extrahovaná 15 minút pri laboratórnej teplote, 5 minút na vriacom vodnom kúpeli a 45 minút pri laboratórnej teplote. V záparoch sa stanovili obsahové látky typu flavonoidov, fenolových glykozidov, hydroxyškoricových derivátov a trieslovín a antioxidačná aktivita (FRAP metóda, metóda s DPPH, nitritová scavengerová aktivita, redukčná kapacita).

Aktivita záparov z listov je vo všeobecnosti vyššia ako aktivita záparov z konárov, stanovená uvedenými spôsobmi. Zodpovedá to vyššiemu percentuálnemu zastúpeniu všetkých stanovených obsahových látok, s najvyšším podielom fenolových glykozidov a hydroxyškoricových derivátov. Antioxidačná aktivita stanovená FRAP metódou a redukčná kapacita záparov z listov rastie v poradí LDL1 LDL1 > LDK3 > LDK2 > LDK1. S narastajúcou koncentráciou záparov klesá ich nitritová scavengerová aktivita stanovená podľa Griessa, z čoho vyplýva možnosť čiastočnej produkcie NO radikálov samotnými záparmi.

Výsledky ukazujú, že vyššia aktivita bola zistená v záparoch pripravených druhým a tretím spôsobom, z čoho vyplýva potreba extrakcie drogy na vriacom vodnom kúpeli. Viditeľný vzťah medzi množstvom stanovených látok a antioxidačnou aktivitou sa nezistil. Rozdiely v aktivitách môžu byť spôsobené odlišným spektrom zlúčenín v rámci jednotlivých skupín obsahových látok.

 

Obsahové látky rastlín rodu Philadelphus L. a štúdium ich biologickej aktivity

V. VAĽKO

Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Odbojárov 10, 832 32 Bratislava

Druhy rodu Philadelphus L. (Hydrangeaceae) sú obľúbené okrasné kry pestované hlavne vo východnej Ázii, severnej Amerike, juhovýchodnej Európe a na Kaukaze. Pajazmín sa v minulosti využíval na výrobu mydla, lukov, šípov a kolísok. Vodný extrakt kvetov Philadelphus coronarius L. sa v ľudovej medicíne používal na liečbu gynekologických ochorení. Čerstvé kvety sú oficinálne v homeopatii. Po zistení, že extrakty z rastliny Philadelphus coronarius L. vykazujú cytotoxickú a antibakteriálnu aktivitu, začala sa na základe analógie venovať pozornosť aj iným druhom rodu Philadelphus L. a látkam, ktoré sú za túto aktivitu zodpovedné. Táto práca sa zaoberá izoláciou sekundárnych metabolitov z dvoch rastlín rodu Philadelphus L. Z druhu Philadelphus coronarius L. bol izolovaný apigenín-7-O-glukozid, luteolín?7?O?glukozid, kempferol-3-O-rutinozid a kvercetín?3?O?rutinozid. Z druhu Philadelphus tenuifolius Rupr. et Maxim. bol izolovaný taraxerol, stigmasteryl-3?-D-glukozid, umbeliferón a eskulín. Spektrofotometricky bol stanovený a navzájom porovnaný obsah biologicky účinných látok v listoch a konároch ďalších druhov rodu Philadelphus L. Vo všetkých prípadoch bol vyšší obsah v listoch testovaných druhov. Zápary Philadelphus coronarius L. pôsobia imunomodulačne. Zápar z listov zvyšuje fagocytový index, fagocytovú aktivitu, baktericídnu aktivitu sledovanú na bunkách Escherichia coli, kandidacídnu a peroxidázovú aktivitu. Zápar z konárov zvyšuje fagocytový index, fagocytovú, kandidacídnu a peroxidázovú aktivitu. Antiproliferatívna a cytotoxická aktivita všetkých testovaných extraktov z listov a konárov Philadelphus coronarius L., t.j. vodných, chloroformových, metanolových a butanolových bola časovo a dávkovo závislá. Zistené výsledky predpokladajú vyššiu aktivitu vodných záparov listov v porovnaní so záparom z konárov. Z testovaných extraktov mal najvyššiu aktivitu chloroformový a butanolový extrakt. Porovnateľná miera inhibičného účinku na rast buniek a cytotoxického poškodenia membrány bola potvrdená nezávisle na dvoch bunkových líniách. U vybraných rastlín rodu Philadelphus L. bola stanovená scavengerová a antioxidačná aktivita. Tieto výsledky tvoria základ pre budúce podrobné štúdium a identifikáciu obsahových látok zodpovedných za biologické účinky.

 

Žlč ako faktor ovplyvňujúci citlivosť laktobacilov na antimikróbne látky

KOŠČOVÁ H., ČISÁROVÁ B., MYDLA M., BUKOVSKÝ M.

Katedra bunkovej a molekulárnej biológie liečiv, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Laktobacily sú gram-pozitívne nesporulujúce paličky alebo kokobacily patriace k baktériám mliečneho kysnutia (LAB). Mnohé z nich sú prirodzene rezistentné voči antibiotikám, pričom táto ich rezistencia môže byť ovplyvnená faktormi fyziologického stresu ako sú napr. nízke pH, zvýšená osmolarita a žlč. Každý kmeň nesúci plazmid rezistencie voči antibiotikám sa považuje za nepoužiteľný ako probiotikum pre človeka i zvieratá. Na druhej strane, prirodzená rezistencia probiotických kmeňov voči antibiotikám môže byť prospešná pre pacientov s porušenou mikroflórou v gastrointestinálnom trakte.

Zistili sme, že vplyv žlče na rezistenciu voči rôznym antibiotikám resp. chemoterapeutikám je skôr kmeňovo špecifická a len v malej miere závisí od koncentrácie žlče v prostredí. Zbierkové kmene Lactobacillus reuteri CCM 3625 aL. plantarum CCM 1904 aj L. murinus C vykazujú rezistenciu voči penicilínu, pričom po ovplyvnení žlčou sa kmeň L. reuteri CCM 3625 a L. murinus C stali citlivými na dané ?-laktámové antibiotikum. Rezistencia kmeňov L. reuteri CCM 3625,
L. murinus C a L. reuteri E voči ampicilínu sa zmenila po pôsobení žlče v prospech citlivosti. Na druhej strane pôsobením žlče na pôvodne citlivé kmene
L. plantarum CCM 1904 a L. plantarum KG4 sa tieto stali rezistentné voči ampicilínu. Voči oxacilínu ako protistafylokokovému penicilínu sú všetky kmene okrem L. mucosae D rezistentné, pričom žlč túto rezistenciu ovplyvňuje len v prípade L. reuteri KO4M a čiastočne aj L. reuteri CCM 3625 vo vyšších koncentráciách žlče (0,5 % a 1 %). Väčšina testovaných kmeňov je citlivá na cefalosporíny (ceftazidim a cefotaxim) a rezistencia kmeňa L. murinus C sa po pôsobení žlče mení na citlivosť. Taktiež všetky testované kmene sú citlivé na tetracyklín, erytromycín a klindamycín, pričom táto citlivosť nie je ovplyvnená pôsobením žlče. Naopak rezistenciu neovplyvniteľnú žlčou vykazujú všetky kmene voči vankomycínu a fluorovaným chinolónom (ofloxacín, ciprofloxacín). Rezistencia voči aminoglykozidom tobramycínu a gentamicínu je taktiež pozorovaná u väčšiny kmeňov. K zmene dochádza po ovplyvnení žlčou pôvodne tobramycín-rezistentných kmeňov
L. mucosae D, L. reuteri KO4M a L. reuteri KO5, ktoré sa stávajú tobramycín-citlivými, resp. stredne citlivými. V prípade rezistencie voči gentamicínu sme takéto zmeny nepozorovali.

Práca bola podporená grantom FaF UK/18/2009, VEGA 1/4290/07, APVV– 0354-07ín, tobramycín), chinolóny (ofloxacín, ciprofloxacín)

 

Sledovanie kolísania obsahu flavonoidov v Ginkgonis folium v priebehu vegetačného obdobia

Sz. Czigle, J. Tóth, D. Tekeľová, M. Mrlianová

Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Odbojárov 10, 832 32 Bratislava

Extrakt EGb 761 z listov Ginkgo biloba L. (ginko dvojlaločné, Ginkgoaceae) je základom liekov a fytofarmák, ktoré sa používajú pri poruchách centrálneho a periférneho prekrvenia. Tento extrakt je štandardizovaný na obsah hlavných účinných látok rastliny a má obsahovať 24 % flavonoidných glykozidov a 6 % terpénových trilaktónov – ginkolidov. Flavonoidy tvoria v štandardizovaných extraktoch z Ginkgonis folium obsahovo najviac zastúpenú skupinu sekundárnych metabolitov a aj Ph. Eur. 6 vyžaduje ako kritérium kvality listovej drogy stanovenie ich množstva.

Predmetom našej práce je sledovanie kolísania obsahu flavonoidov v priebehu vegetačného obdobia v suchých listoch z celého stromu a z rôznych častí stromu Ginkgo biloba L.

Obsah flavonoidov sa stanovil modifikovanou HPLC metódou podľa Ph. Eur. 6. V tejto metóde sa po hydrolýze flavonoidných glykozidov v extrakte stanoví obsah aglykónov, a následne sa prepočíta na obsah acylglykozidu (Mr 757).

Zistili sme, že obsah flavonoidov v Ginkgonis folium v priebehu vegetačného roka charakteristicky kolíše. Z výsledkov vyplýva, že obsah flavonoidov v nami sledovaných stromoch je zvyčajne vyšší na začiatku a na konci vegetačného obdobia. HPLC metódou sa v listoch mladšieho stromu stanovil obsah acylglykozidov (Mr 757) v rozmedzí 0,55 – 1,20 %, v nižšie uložených listoch 0,55 – 1,20 % a vo vyššie uložených listoch 0,55 – 1,20 %. Vyšší obsah flavonoidov mali aj žlté opadané listy.

 

Štúdium vplyvu cukorných efektorov na aktivitu galaktozidáz

J. Stano1, K. Mičieta2, W. Roos3, M. Koreňová1, V. Blanáriková4

1 Záhrada liečivých rastlín, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

2Katedra botaniky, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava

3Ústav farmácie oddelenie farmaceutickej biológie-molekulárna biológia bunky UML, Halle

4 Katedra bunkovej a molekulárnej biológie liečiv, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

 

V ostatných dekádach sa ?-galaktozidáza (laktáza) študovala predovšetkým v súvislosti s utilizáciou mliečneho cukru a potenciálnych liečiv. ?-galaktozidáza (melibiáza) sa sledovala hlavne v súvislosti s metabolizmom a transportom n-galaktozidov v rastlinách.

Zdrojom enzýmu boli kalusové a suspenzné kultúry arábovky thálovej (Arabidopsis thaliana (L.) Heynh.). Pri suspenzných kultúrach dochádza k exkrécii značného množstva študovaných enzýmov do kultivačného média. Kalusové kultúry pestované na mostíkoch v porovnaní so suspenznými kultúrami exkretujú iba stopové množstvá sledovaných enzýmov do kultivačného média. Sacharóza, fruktóza a glukóza aktivitu galaktozidáz neovplyvňujú. Galaktóza, melibióza, rafinóza a aj laktóza aktivitu melibiázy a laktázy inhibujú. Miera inhibície študovaných enzýmov je funkciou koncentrácie testovaných efektorov.

Študovaný enzým- ?-galaktozidáza sa hojne vyskytuje v rôznych rastlinných pletivách, kde sa zúčastňuje degradácie polysacharidov bunkovej steny v súvislosti s rastom bunky, pri zrení plodov a semien a tiež pri klíčení peľu. Popri štiepení O-glykozidickej väzby sa laktáza využíva aj pri biosyntéze niektorých galakto-oligosacharidov a cerebrálnych galaktolipidov, ktoré nachádzajú uplatnenie aj vo farmácii.

Práca bola vypracovaná v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/3289/06

Európska legislatíva pri hodnotení bezpečnosti rastlinných výživových doplnkov

J. Tóth, D. Košťálová

Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra farmakognózie a botaniky, ul. Odbojárov 10, 832 32 Bratislava

V Európe a na celom svete sa na liečebné a potravinové účely používa veľké množstvo rastlinných druhov. Na trhu sa bežne vyskytujú v čerstvom alebo konzervovanom stave (napr. sušením), ale aj upravené vo forme rôznych prípravkov, extraktov a pod. Niektoré druhy rastlín sú považované za tradičné liečivé rastliny. V širšom ponímaní do tejto skupiny popri vyšších a nižších rastlinách zahŕňame aj riasy, huby a lišajníky. Používajú sa napr. vo forme liečivých čajov, alebo vo forme fytofarmák, a najčastejšie sú pacientom dostupné aj bez lekárskeho predpisu. Popri liekoch sa však tie isté rastlinné druhy v poslednom čase objavujú na trhu aj vo forme výživových doplnkov, ktoré nepodliehajú liekovej, ale potravinovej legislatíve. Týmto výrobkom sa často prisudzujú vlastnosti súvisiace s priaznivým účinkom na zdravie. Aj keď legislatíva zakazuje zmienky o schopnosti výživových doplnkov liečiť choroby, pripúšťa ich schopnosť priaznivo ovplyvňovať fyziologické funkcie (zdravého) organizmu (1). Obe tieto schopnosti však súvisia najmä s obsahom rastlinných sekundárnych metabolitov.

V rámci Európskej únie je rozhodnutie o tom, ktoré rastliny sa smú v danej krajine používať na liečebné, resp. na potravinové účely, ponechané na legislatíve jednotlivých členských krajín. Týka sa to aj výživových doplnkov, v prípade ktorých existujú pomerne podrobné spoločné pravidlá pre použitie vitamínov a minerálnych látok, trh s ostatnými zložkami výživových doplnkov je však natoľko diverzifikovaný, že sa Európska komisia vzdala pôvodného zámeru vypracovať spoločné pravidlá na ich používanie (2,3). Pravidlá pre bezpečnosť a účinnosť prípravkov z liečivých rastlín, ktoré sú určené na liečebné účely patria do kompetencie Európskej liekovej agentúry (EMEA). V oblasti potravín je príslušnou inštitúciou Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Aktivity EFSA v posledných rokov viedli k vypracovaniu návrhu pravidiel na hodnotenie bezpečnosti rastlinných zložiek potravy vo výživových doplnkoch, ktoré by mali poskytnúť usmernenia o údajoch, ktoré sú potrebné na to, aby sa jednotlivé rastliny považovali za bezpečné pre použitie v potravinárskom sektore (4). EFSA takisto vypracovala zoznam vyše 1000 rastlín, ktoré obsahujú potenciálne nebezpečné obsahov látky (5).

Literatúra:

1.      Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/46/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov. Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 183/51, 12. 7. 2002
2.      European Advisory Services (EAS): The use of substances with nutritional or physiological effect other than vitamins and minerals in food supplements. Study undertaken for DG SANCO, European Commission. SANCO/2006/E4/018, 28. 3. 2007, 82 s.
3.      Komisia Európskych Spoločenstiev: Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o používaní látok iných ako vitamíny a minerálne látky v potravinových doplnkoch. SEC(2008)2976, SEC(2008)2977, 5. 12. 2008
4.      EFSA Scientific Cooperation (ESCO) Working Group on Botanicals and Botanical Preparations: Advice on the EFSA guidance document for the safety assessment of botanicals and botanical preparations intended for use as food supplements, based on real case studies on request of EFSA. EFSA Journal 2009; 7(9): 280. [104 s.]
5.        European Food Safety Authority: Compendium of botanicals that have been reported to contain toxic, addictive, psychotropic or other substances of concern on request of EFSA. EFSA Journal 2009; 7(9): 281. [100 s.]


You-Tube kanál Herby

Kanál Herby