Nadváha, obezita
Súčasný, moderný spôsob života prináša okrem viacerých pozitív i negatívne stránky. Jednou z nich je aj pribúdanie ochorení, ktoré označujeme ako civilizačné. Ide predovšetkým o najzávažnejšie ochorenia (kardiovaskulárne, onkologické, metabolické – obezita, cukrovka a pod.), ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtnosti vo vyspelých krajinách.
Medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory civilizačných ochorení patria:
- nesprávny spôsob stravovania,
- nedostatok pohybu (fyzická inaktivita),
- neprimeraná reakcia organizmu na záťažové situácie (stres, depresia),
- nadmerná konzumácia alkoholu,
- fajčenie.
Za neovplyvniteľné rizikové faktory civilizačných ochorení sa považujú:
- genetická predispozícia,
- vek,
- pohlavie,
- etnická príslušnosť.
V novej sérii príspevkov budeme prinášať informácie o možnostiach použitia liečivých rastlín v prevencii alebo podpornej liečbe civilizačných ochorení. V prvom príspevku sa zameriavame na jednu z najvážnejších chorôb – obezitu a s ňou na aktuálny, po vianočných sviatkoch každoročne sa opakujúci problém: čo s prebytočnými kilogramami?
Obezita je exces nahromadeného telesného tuku, ktorý často vedie k významnému poškodeniu zdravia. Sprevádza ju nadmerné ukladanie depotného tuku s prekročením o viac ako 10 % normálnej telesnej hmotnosti. Presné rozlíšenie medzi fyziologickými a patologickými stavmi, keď už obezita súvisí s niektorými zdravotnými rizikami, je ťažké. Hoci nadváha a obezita reprezentujú rozličné stupne zdravotného rizika, nerobí sa medzi nimi rozdiel.
Pre praktické účely sa miera obezity vyjadruje prostredníctvom ukazovateľa nazývaného ako index telesnej hmotnosti (BMI = Body Mass Index) jednotlivca, ktorý nie je priamou mierou tučnoty, ale mierou proporcionálnej hmotnosti. Vypočíta sa podľa vzťahu:
- BMI = hmotnosť (kg) / [výška (m)]2
BMI a s ním spojené riziko sa interpretuje podľa klasifikácie uvedenej v tabuľke 1. Hodnota pod 18,4 BMI sa klasifikuje ako podváha, ktorá môže byť spojená s nedostatočným energetickým príjmom stravy, ale aj so zdravotnými problémami. Hodnoty BMI medzi 18,5 a 24,4 sa považujú za optimálne. Osoby s vyššími hodnotami BMI sú vystavené zvýšenému riziku zdravotných problémov, pričom riziko sa s vekom zvyšuje.
BMI sa považuje za dobrý indikátor stavu výživy u ľudí vo veku od 20 do 65 rokov. Nepovažuje sa však za vhodný pre deti a mladistvých do 20 rokov a pre ľudí starších ako 65 rokov, tehotné a dojčiace ženy, pre ľudí s mimoriadne vyvinutým svalstvom (kulturisti, fitnes športovci) a pre atlétov (napríklad pre bežcov na dlhé trate). Hmotnosť by sa mala merať na štandardizovaných váhach, podľa možnosti ráno pred raňajkami. S nadmernou telesnou hmotnosťou (BMI nad 30) sú spojené závažné ochorenia, ktoré označujeme pojmom civilizačné: ischemická choroba srdca, ateroskleróza, náhla cievna mozgová príhoda – mŕtvica, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus II. typu – cukrovka, hyperlipidémia – vysoký sérový cholesterol, zhubné nádory prsníka, maternice, prostaty, hrubého čreva, ochorenia dýchacích ciest, ochorenia kĺbov, ale tiež neplodnosť a vo výraznej miere aj problémy psychické, vyplývajúce zo sťaženého spoločenského uplatnenia – depresie, mentálna anorexia a bulímia. Verejnosť chápe obezitu často nesprávne a negatívne postoje sú dôsledkom uprednostňovania a nevhodného zdôrazňovania kultu štíhlosti.
Tabuľka 1. Klasifikácia nadváhy u dospelých podľa BMI
Klasifikácia |
BMI |
Podváha | < 18,5 |
Normálna váha | 18,5 – 24,9 |
Nadváha | 25,0 – 29,9 |
Obezita 1° (ľahká) | 30,0 – 34,9 |
Obezita 2° (výrazná) | 35,0 – 39,9 |
Obezita 3° (morbídna) | > 40,0 |
Príčiny obezity sú multifaktoriálne, to znamená, že obezita nie je výsledkom pôsobenia len jedného rizikového faktora! V prvom rade vyplýva z nerovnováhy medzi prívodom a výdajom energie, je teda úzko spätá s výživou. Vo väčšine prípadov sa dá obezita pripísať prejedaniu sa, definovanému ako príjem väčšieho množstva energie, ako je potrebné pre činnosť bazálneho metabolizmu (minimálne množstvo energie potrebnej na tvorbu tepla - asi 60 % a na zachovanie základných životných funkcií – činnosti srdca, dýchacieho svalstva, funkcie mozgu, obličiek a ďalších orgánov), energie nevyhnutne potrebnej pre život jedinca. Je známe, že bazálny metabolizmus sa s vekom znižuje spolu s ubúdaním svalovej hmoty. Príjem stravy je však rovnaký, často aj vyšší, a preto sa tuk začína ukladať. Ľudia uprednostňujú ľahko dostupné jedlá s vysokým podielom tuku, čo dokazujú stále plné reštaurácie rýchleho občerstvenia, vo svete známe ako fast-food.
Ďalší významný rizikový faktor je fyzická inaktivita. Viaceré epidemiologické štúdie potvrdili, že takmer 50 % dospelej populácie v priemyselne rozvinutých krajinách má nedostatočnú fyzickú aktivitu. To znamená, že každý druhý človek má tento rizikový faktor, ktorý je možné eliminovať aj bez väčších finančných nákladov. Hlavnou príčinou je sedavý spôsob života a nesprávne návyky získavané od mladosti, ako napr. nadmerný počet ho-dín presedených pri televízii, počítačoch a pod. Dokázalo sa, že obezita v detstve, a najmä v období adolescencie prechádza takmer zákonite do obezity v dospelom veku a postihnutí jedinci sú už v skorom dospelom veku ohrození zdravotnými komplikáciami. Na vzniku obezity sa môžu podieľať aj sociálno-kultúrne a genetické faktory. V súčasnosti sa vedecky dokázal genetický vplyv na reguláciu energetického výdaja a intenzity chuti do jedenia. U detí obéznych rodičov je pravdepodobnosť vzniku obezity 3 – 8 krát vyššia, ako u detí rodičov s normálnou hmotnosťou. Môžeme síce predpokladať genetickú súvislosť, ale vo veľkej miere zohrávajú úlohu stravovacie návyky danej rodiny.
Obezita patrí celosvetovo k závažným zdravotníckym problémom a jej prevalencia neustále narastá. Rozličné epidemiologické štúdie poukazujú na to, že asi 1/4 až 1/3 ľudí vo veku 20 až 65 rokov má BMI vyšší, ako je optimálny (BMI nad 25). Popredné miesto vo výskyte obezity má Česká republika – muži 21 % a ženy 31 %. Ak k tomu pripočítame nadváhu, čísla sa zvýšia na 72 % u mužov a 68 % u žien, pričom na Slovensku dosahujú čísla podobné hodnoty. Veľmi zlá situácia je v USA, vo východnej Európe a v stredomorských krajinách. Najvyššie hodnoty prevalencie dosahujú populácie v Melanézii (krajiny juhozápadnej Oceánie), Mikronézii (ostrovy severozápadnej Oceánie) a Polynézii. Obezita sa nevyhýba ani krajinám, kde sa s týmto problémom v minulosti nestretávali – Čína, Thajsko, Brazília.
Podľa lekárov, ktorí na Slovensku publikovali známe, ale aj nové poznatky založené na využití liečivých rastlín vo fytoterapii (MUDr. Karol Mika, MUDr. Ferdinand Gašpierik) je možné pri znížení nadváhy a obezity použiť fytoprofylaxiu. Fytoprofylaxia obezity je preventívne pôsobenie, ktoré je možné uskutočňovať prostredníctvom použitia čerstvých rastlín. Z divorastúcich i pestovaných rastlín sú na prípravu čerstvých šalátov vhodné: šalát ľadový, šalát siaty, púpava lekárska (obr. 1), pŕhľava dvojdomá, žerucha siata, artičoka kardová, čakanka šalátová a pod. Okrem obsahu chlorofylu je významný aj obsah horkých látok, ktoré napomáhajú tráveniu.
Efektívna je aj prevencia alebo v prípade výskytu obezity podporná liečba prostredníctvom využitia liečivých rastlín – fytoterapia. Zaujímavou skupinou účinných látok sú slizy – polysacharidy zložené z viacerých sacharidov a urónových kyselín, ktoré sú enzýmami tráviaceho traktu nerozložiteľné, a preto neznamenajú pre organizmus kalorický príjem. Nachádzajú vo viacerých liečivých rastlinách: ibiš lekársky (obr. 2), slez maurský, ľan siaty a pod. Okrem iných účinkov slizy pôsobia ako mechanické laxanciá, lebo drogy s ich obsahom v črevách napúčajú, zväčšujú objem a napomáhajú vyprázdňovaniu. Dlhodobé užívanie laxatívne pôsobiacich a slizovitých drog sa však neodporúča pre zmenšenú resorpciu aj biologicky nevyhnutných látok.
K regulácii správneho trávenia a vyprázdňovania prispieva aj príjem vlákniny a slizovitých látok, ktorú obsahujú riasy. Častou zložkou odtučňovacích čajovinových zmesí je chaluha bublinatá, ktorá obsahuje 3,5-dijódtriozín ovplyvňujúci funkciu štítnej žľazy a metabolizmus. V terapii sa používa usušená stielka alebo extrakt (Fucus vesiculosus) v kombinácii s ďalšími rastlinami obsahujúcimi fruktooligosacharidy (druh rozpustnej vlákniny), ktoré predstavujú zdroj živín pre fyziologicky významnú črevnú mikroflóru.
Červené riasy z čeľade Gelidiaceae obsahujú sliz, ktorý sa z usušených stielok rias extrahuje vriacou vodou, filtruje a vymrazuje ako agar. Agar obsahuje až 90 % polysacharidov, ktoré v tráviacom trakte nehydrolyzujú. Viazaním vody však zväčšujú objem, čím sa tlmí chuť do jedenia. Terapeutická dávka je 4 – 8 g, užíva sa 2 – 3-krát denne. Riasy sa využíva na prípravu.
Krušina jelšová je v našich podmienkach pomerne často používanou rastlinou pri liečbe obezity. Používa sa usušená kôra konárov – Frangulae cortex ako preháňadlo (laxans) účinné v hrubom čreve. Tento poznatok sa využíva pri zostavovaní čajovinových zmesí na vyprázdňovanie a pri obezite. Z účinných látok je v droge prítomná zmes antrachinónov (do 8 %) a ich derivátov, hlavne glukofrangulín A a B, ktoré sa v čerstvej kôre vyskytujú vo forme antrónových derivátov. Antrónové deriváty pôsobia dávivo (emeticky), vyvolávajú vracanie a dráždia sliznice. Kôra sa používa iba po usušení. Je potrebné dodržať jednorazovú terapeutickú dávku (1 g perorálne vo forme záparu), pretože vyššie dávky sú nebezpečné až toxické. Hoci je droga veľmi účinná, nesmú ju užívať deti, mladiství do 15 rokov, tehotné a dojčiace matky.
Plody krušiny obsahujú antrachinóny v nižšej koncentrácii a pôsobia tiež laxatívne, bývajú príčinou priotrávení s možným následkom smrti, najmä u detí.
Na zlepšenie trávenia a urýchlenie vylučovania sa používajú viaczložkové čajovinové zmesi, ktoré je možné pripraviť aj v domácnostiach za predpokladu dostatočného množstva kvalitných surovín. Pri domácky pripravených zmesiach platí známa zásada, že pri ich miešaní je potrebné použiť iba botanicky správne určené druhy rastlín, aby nemohlo dôjsť k zámene s inými, podobnými alebo toxickými druhmi. Druh drogy v namiešanej čajovine, spôsob užívania a dĺžka kúry by sa mala prekonzultovať s odborníkmi (farmaceut, lekár – fytoterapeut a pod.). V prípade nepredvídaných, náhlych nežiaducich a vedľajších účinkov je nevyhnutné kúru ukončiť. Platí to najmä pri preventívnej a podpornej liečbe obezity, kedy v snahe dosiahnuť čo najrýchlejšie zbavenie sa prebytočných kilogramov dochádza k závažným chybám – najčastejšie nedodržaniu terapeutickej dávky.
Pri redukčnej diéte možno využiť viaceré recepty, ktoré sú uvedené v mnohých knižných publikáciách od známych autorov (Kresánek, J., Krejča, J.: Atlas liečivých rastlín a plodov; Mika, K.: Fytoterapia pre lekárov; Gašpierik, F.: Zázrak menom fytoterapia; Velgos, Š., Velgosová, J.: Naše liečivé rastliny; Pamukov, D., Achtardžiev, Ch.: Prírodná lekáreň; Janča, J., Zentrich, J. A.: Herbář 1-9; Dugas, D.. Zdravý život s babkinými bylinkami), a tiež uverejňované aj v našom časopise.
Prehľad tradične používaných lieči-vých rastlín v terapii obezity, uvedených v tabuľke 2 dopĺňajú viac alebo menej známe rastlinné druhy, ktoré sa na základe odborných poznatkov a vedeckých štúdií oprávnene používajú na výrobu čajov, fytofarmaceutík, potravinových doplnkov pre zvláštnu výživu, ale aj nealkoholických, osviežujúcich nápojov.
Sú to druhy, ktoré uvádza v sérii článkov Jahodář, L.: To nejlepší z fytoterapie v boji proti nadváze I-III, ktoré boli uverejnené v časopise Liečivé rastliny – Léčivé rostliny (5, 6/2003 a 1/2004): Amorphophallus riveri Durie (syn. A. koniac) – amorfofalus Rivierov; Ananas comosus (L.) Merr. (syn. A. sativus) – ananás pestovaný; Thea sinensis L. (syn. Camellia sinensis) – čajovník čínsky; Carica papaya L. – papája melónová – papája obecná; Citrus paradisi Macf. (syn. C. decumana) – citrónovník rajský (grapefruitovník) – šedok; Garcinia hanburyi Hook fil. (syn. G. cambogia) – garcínia Hanburyová – garcínie barvířska /angostan/; Ginkgo biloba L. – ginko dvojlaločné – jinan dvoulaločný; Gymnema sylvestre – bez slovenského a českého názvu; Hydrocotyle asiatica L. (syn. Centella asiatica) – pupkovník ázijský [centela ázijská] – pupečník asijský; Pilosella officinarum F.W. Schultz et Sch. Bip. (syn. Hieracium pilosella L.) – chlpánik obyčajný – chlupáček zední; Paullinia cupana H. B. et K. (syn. P. sorbilis) – paulínia nápojová (guarana) – paulinie napojná; Orthosiphon spicatus (Thunb.) Bak. (syn. O. stamineus) – ortosifón klasnatý – trubkovec tyčinkový; Phaseolus vulgaris L. – fazuľa záhradná – fazol obecný...
Ing. M. Habánová, PhD. – Ing. M. Habán, PhD. – MUDr. P. Chlebo