O vybudovanie Záhrady liečivých rastlín Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave po vzniku celoštátnej farmaceutickej fakulty sa zaslúžila a jej základy položila pani docentka Melanie Felklová. S pomocou vedenia fakulty získala v areáli Ústavu národného zdravia v Bratislave - Prievoze provizórny pozemok, na ktorý s pomocou technika M. Novotného preniesla rad exponátov zo Záhrady liečivých rastlín Farmaceutickej fakulty v Brne.

Záhrada liečivých rastlín vznikla 1.10.1967, kedy FaF UK získala pozemok o rozlohe 1,5 ha na naplavenine zátoky Malého Dunaja v záhradkárskej oblasti v Prievoze, Nové Záhrady I. Po oplotení, vybudovaní provizórnej hospodárskej budovy (garáž, dielňa, sušiareň drog a semien, miestnosť na skladovanie a expedíciu semien, šatne spojenej s pracovnou miestnosťou pre pracovníkov záhrady a sociálne zariadenie), zakúpení 2 prenosných chatiek a vybavení najnevyhnutnejším strojovým parkom potrebným pre činnosť pracoviska, začalo plniť základné úlohy. Na predpestovanie sadeníc boli vybudované pareniská a skleník. Po prekonaní ťažkostí a problémov spojených so sťahovaním sa pracovisko stabilizovalo a začalo rozvíjať. V roku 1989 sa plánovala rozsiahlejšia prestavba záhrady - výstavba väčšieho pavilónu určeného na prevádzkové, pedagogické a vedeckovýskumné účely fakulty. Z pôvodného projektu sa však realizovala iba stavba jednoduchého skleníka, ktorý slúži na pestovanie rastlín potrebných pre pedagogicko-výchovnú a vedeckovýskumnú činnosť fakulty. V rámci uvedeného projektu sa vymenili prefabrikátové pareniská za drevené. Z areálu fakulty previezli do záhrady garáže na skladovanie náradia.

Postupnou rekonštrukciou sociálnych zariadení v roku 1994, 2001 a 2009 sa vylepšili pracovné podmienky záhradníkov a poľnohospodárskych robotníkov pracoviska.

Záhrada liečivých rastlín je v súčasnosti účelovým zariadením Farmaceutickej fakulty UK, ktoré zhromažďuje, udržiava a rozširuje sortiment liečivých rastlín. Je jediným špecializovaným pracoviskom zameraným na pestovanie liečivých, resp. potenciálne liečivých rastlín na Slovensku. Introdukcia a aklimatizácia rastlín cudzieho pôvodu resp. rastlín našej flóry s vyhranenými ekologickými požiadavkami je náročnou a cieľavedomou činnosťou dlhodobého charakteru, ktorá vedie k vytvoreniu čo najúplnejšej zbierky domácich a zahraničných liečivých rastlín.

Genofond zbierky zahrňuje cca 800 druhov rastlín. Časť plochy pozemku je vyčlenená na jeho udržiavanie. Prostredníctvom Index seminum si pracovisko vymieňa osivo a vegetabilia s cca 150 botanickými záhradami celého sveta. V prípade jednoročných a dvojročných druhov rastlín treba tieto plochy každoročne obnovovať. Pri mnohých trvácich rastlinách, hlavne tých, ktoré sa pestujú na získavanie podzemných orgánov, treba s ich obnovením počítať v predstihu, pretože porast poskytuje požadovaný materiál až po niekoľkých rokoch. Niekedy sa osivo, resp. vegetabilia na pestovanie získavajú zo zahraničia. Počet takto poskytnutých semien je obyčajne nízky (niekoľko kusov), a preto sa musí najskôr predpestovať.

Okrem záhonov určených na udržiavanie genofondu je časť pozemku vyčlenená pre vedeckovýskumné účely pedagogických a vedeckých pracovníkov, ako aj doktorandov a diplomantov fakulty.

Pôda pozemku Záhrady liečivých rastlín je pomerne chudobná na organické látky. Keďže mnohé liečivé rastliny sú citlivé na priemyselné hnojivá, pri rekultivácii sa musí používať hnojenie na zeleno? zelené hnojenie. Všetky viacročné rastliny, ktoré sa pestujú v monokultúre, sa pravidelne rekultivujú v 3 - 5-ročných cykloch.

Záhrada liečivých rastlín poskytuje rastlinný materiál pre potreby pedagogického procesu predmetov vyučovaných na Katedre farmakognózie a botaniky FaF UK. Študenti fakulty využívajú časť genofondu pracoviska pri praktickom poznávaní liečivých rastlín. Pri týchto stykoch vedú pracovníci záhrady študentov k aktívnej ochrane živej prírody a sú zainteresovaní do prípravy rastlinného materiálu pre pedagogické účely. Za účelom poznávania liečivých rastlín dlhoročne navštevujú záhradu aj študenti botaniky Prirodovedeckej fakulty UK, stredných zdravotnických škôl z Trenčína, Trnavy, Bratislavy a najnovšie sa k nim pripojili aj študenti Univerzity tretieho veku.

Vo vedeckovýskumnej oblasti v spolupráci s Katedrou farmakognózie a botaniky FaF UK sa v rámci jednotlivých úloh a grantových projektov riešila problematika patofyziologického charakteru a dynamiky zmien obsahových látok niektorých liečivých rastlín (Malva sylvestris L. a Mentha x piperita L.). Okrem toho sa skúmali možnosti regulácie biosyntézy niektorých farmaceuticky dôležitých látok. Hlavná pozornosť sa venovala otázke štúdia biosyntézy ópiových alkaloidov. Popri už uvedených liečivých rastlinách sa v ostatných rokoch venuje hlavná pozornosť štúdiu obsahových látok týchto liečivých rastlín: Salvia officinalis L., Echinacea angustifolia DC, Echinacea purpurea (L.) Moench, Colchicum autumnale L., Cynara cardunculus L., Amsonia tabernaemontana Walt., Leuzea rhapontica (L.) Holub, Anthemis tinctoria L., Mahonia aquifolium (Purrsh) Nutt., Curcuma longa L., Zingiber officinale Rosc., Muscari racemosum (L.) Mill., Philadelphus coronarius L. a rôznych druhov týchto rodov: Mentha, Lilium, Papaver, Drosera, Lobelia. Pracovníci záhrady boli spoluriešiteľmi uvedených úloh. Spektrum a kvantitatívne zastúpenie obsahových látok v mnohých liečivých rastlinách sa študovalo v laboratóriu Záhrady liečivých rastlín FaF UK.

Od roku 1980 sa Záhrada liečivých rastlín zúčastňovala na medzinárodnom poľnohospodárskom a potravinárskom veľtrhu Agrokomplex v Nitre, ktorý je vhodným miestom na oboznámenie širokej verejnosti so sortimentom a významom liečivých rastlín v súvislosti s renesanciou fytoterapie u nás.

V spolupráci so Slovakofarmou, a. s., Hlohovec boli spoločné expozície zamerané na využitie liečivých rastlín pri príprave čajovín a hromadne vyrábaných liekov. Účelom expozície bolo informovať širokú verejnosť o práci FaF UK v tejto oblasti. Autori scenárov a garanti expozícií: M. Felklová, T. Lindauerová, P. Blanárik, J. Kresánek, J. Stano a M. Koreňová si vytýčili za cieľ informovať o súčasnom stave pestovania liečivých rastlín a izolácii prírodných liečiv, poukázať na význam liečivých rastlín ako suroviny pre farmaceutický priemysel, aktivizovať zber a podporiť pestovanie liečivých rastlín, poukázať na možnosť zdrojov nových surovín a nových terapeuticky účinných látok a prezentovať časopis Naše liečivé rastliny (teraz Liečivé rastliny).

Po vybudovaní záhradnej chatky v areáli Agrokomplexu na pôvodných malých políčkach sa sústredila celá expozícia pri nej. Scenár expozície sa zameral na štúdium a izoláciu nových prírodných liečiv, pestovanie liečivých rastlín a hodnotenie množstva obsahových látok študovaného materiálu podľa aktuálnosti.

Expozície boli zamerané na nasledujúce problematiky: prírodná lekáreň a liečivé rastliny ako surovinová základňa pre farmaceutický priemysel, liečivé rastliny ako domáci zdroj surovín, využitie liečivých rastlín pri príprave čajovín a komplexné spracovanie šalvie lekárskej.

Vedenie Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave a vedenie divízie Liečivé rastliny, Malacky, Slovakofarma, a. s., Hlohovec, sa od roku 1994 rozhodli pre prezentáciu spoločnej expozície. Pracovníci Záhrady liečivých rastlín (ZLR) pripravili hlavne osivo a sadenice liečivých rastlín, ktoré vysadili a ošetrovali v spolupráci s pracovným kolektívom Ľ. Procházkovej a I. Šebšajevičovej z Výstavníctva v Nitre. Po dohode s riaditeľom divízie Liečivé rastliny, a. s., Malacky (neskôr Fytopharma) P. Čupkom a M. Kučerovou sa realizovali scenáre expozície zamerané na využitie liečivých rastlín pri príprave čajovín a hromadne vyrábaných liekov, ktorých garantom bol J. Stano a M. Koreňová. Na príprave expozície sa aktívne podieľali aj niektorí pracovníci Katedry farmakognózie a botaniky. Prípravu niektorých exponátov zabezpečil M. Kvašňák, vedúci propagačného oddelenia firmy Slovakofarma, a. s., Hlohovec so svojím pracovným kolektívom. Slovakofarma, a. s., Fytopharma, a. s., Bylinné prípravky Hanus poskytli pre účel výstavy propagačný materiál a vzorky niektorých liečivých prípravkov. Okrem liečivých rastlín sa mohli záujemcovia oboznámiť s osvedčenými receptami na prípravu liečivých čajov, vhodných na liečbu ochorení horných dýchacích ciest, porúch trávenia, prípadne čajov s protizápalovým a sedatívnym účinkom. Konzultačná služba poskytovala návštevníkom informácie o pestovaní, zbere a použití liečivých rastlín najmä v podpornej liečbe, prípadne ako korenín pri príprave jedla. Ďalšie informácie sa týkali zloženia, vlastností a použitia prípravkov Slovakofarmy. Konzultačnú službu vykonávali pracovníci Farmaceutickej fakulty a vyššie uvedených vystavovateľských firiem. Expozíciu liečivých rastlín, drog a hromadne vyrábaných liekov odborná komisia ocenila aj Zlatým kosákom a Čestným uznaním.

Počet pracovníkov ZLR sa v priebehu jej budovania pohyboval v rozmedzí 6 - 9 pracovníkov. Nedostatok stálych pracovníkov sa riešil výpomocou zamestnaním prechodných pracovníkov.

Štruktúra pracovníkov zodpovedá úlohám požadovaným od ZLR a zodpovedá aj vykonanej práci: 1 pracovník s vysokoškolským vzdelaním, 4 technici, 1 poľnohospodársky robotník.

Záhradu liečivých rastlín od jej založenia v roku 1967 až do odchodu na dôchodok v roku 1986 viedla M. Felklová. Po jej odchode do tejto funkcie nastúpila D. Tekeľová a v roku 1990 P. Blanárik. V druhej polovici roku 1993 pracovisko viedol D. Grančai. Od roku 1994 - 2011 bol vedúcim záhrady J. Stano. V súčasnosti je ZLR v gescii vedenia fakulty.

Od založenia záhrady až do odchodu do dôchodku v nej pracovali manželia M. Tóthová, V. Tóth a Ž. Martinovičová.

Vedeckovýskumná činnosť pracoviska bola zameraná na štúdium medovky lekárskej za účelom zvyšovania účinných látok vplyvom agrotechnických opatrení a introdukcie zahraničných kultivarov. Uvedená problematika bola súčasťou grantového projektu a s jej riešením sa počíta aj v budúcnosti. Pracovníci ZLR spolupracujú s Katedrou botaniky Prírodovedeckej fakulty UK na riešení projektu VEGA 1/0885/16 „Fytoindikácia enviromentálnej mutagenézy a aerobiologická analýza pri prevencii a minimalizácii negatívnych účinkov prostredia na zdravotný stav obyvateľstva“ a s Biochemickým ústavom UML v Halle pod bývalou gesciou prof. Dr. habil. Klausa Neuberta na riešení úloh zameraných na štúdium peptidhydrolytických enzýmov, vybraných glykozidáz a ich inhibítorov ako potenciálnych chemoterapeutík.

Pri štúdiu biologicky aktívnych látok - predovšetkým kyseliny rozmarínovej ako modelové objekty slúžia intaktné rastliny a rastlinné explantáty.

Okrem toho ZLR spolupracuje aj s Výskumným ústavom potravinárskym a v ostatných rokoch sa nadviazala spolupráca aj s Ústavom chémie prírodných látok v Taškente.

S výsledkami vedeckovýskumnej činnosti sa odborná verejnosť informuje formou publikácií, posterových prezentácií, ako aj prednášok.

Ing. M. Koreňová, RNDr. J. Stano, CSc Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave