Najčastejšie zberané liečivé rastliny, ktoré sa na Slovensku získavajú z voľnej prírody a patria oddávna k používaným hlavne v ľudovom liečiteľstve, sú ruža šípová, repík lekársky, lipa malolistálipa veľkolistá.


Ruža šípová - růže šípková, ružovité (Rosa canina, Rosaceae)

Rosa canina, ruža šípováJe to trváci ostnatý ker, rastúci do výšky 3 m. Ostne, tzv. tŕne, sú zakrivené alebo háčikovité, pevné. Listy sú zložené z 5 – 7 lístkov, s obrátenovajcovitou až elipsovitou čepeľou, ktorej okraj je 1 – 2-krát pílkovitý. Korunné lupienky sú ružové až biele, čnelky takmer nevyčnievajú z úzkeho hrdla kvetnej čiašky. Kvitne v máji až júli. Plody sú šípky, tvoria plodstvo nažiek, ktoré sú vo vnútri plodstva. Šípka je 10 – 20 mm dlhá, vajcovitá až guľatá, holá, červená. Na Slovensku je to hojne rozšírený druh, na lesných okrajoch a čistinkách, na výhrevných, vysychavých i vlhkých, výživných, humóznych, kamenitých i hlinitých pôdach. Okrem ruže šípovej sa pre farmaceutické účely môžu zbierať aj príbuzné druhy, napr. ruža previsnutá (Rosa pendulina), ruža májová (Rosa majalis) a iné. Za účelom získania šípok s vyšším obsahom vitamínu C boli na Slovensku vyšľachtené dve odrody ruže ovocnej (Karina a Askorba). Známa je aj odroda ruže huňatej – jabĺčkovej (Rosa villosa) Karpatia určená na zber šípok a ich priemyselné spracovanie....

Repík lekársky - řepík lékařský, ružovité (Agrimonia eupatoria, Rosaceae)

Agrimonia eupatoria, repík lekárskyJe to trváca bylina. Podzemok je tvorený hnedými, hrubými koreňmi. Byľ je priama, jednoduchá alebo rozkonárená, prevažne v spodnej časti olistená stonka, vysoká 0,3 – 1,0 m. Listy sú zložené 3 – 6 jarmami veľkých a 2 – 3 jarmami malých lístkov, ktorých čepeľ je na okraji vrúbkovane pílkovitá, na vrchnej strane tmavozelená, na spodnej sivo plstnatá...

Lipa veľkolistá - lípa velkolistá, širolistá (Tilia platyphyllos) a Lipa malolistá lípa malolistá, srdčitá (Tilia cordata)

Z čeľade slezovité (Malvaceae).
Predtým v samostatnej čeľadi lipovité (Tiliaceae).
Lipa veľkolistá – strom dorastajúci do výšky 40 m, s kmeňom v priemere 1,5 – 4 m hrubým. Koreňová sústava starých stromov vystupuje nad povrch pôdy. Koruna je vajcovito guľatá, redšia so silnejšími konármi v porovnaní s lipou malolistou. Listy rastú na 20 – 50 mm dlhých listových stopkách. Listová čepeľ je okrúhlo vajcovitá, na báze súmerne srdcovitá, 50 – 70 mm široká, do 120 mm dlhá, na vrchnej strane – líci matne zelená, páperistá alebo holá, na spodnej strane listu – na rube svetlozelená. Okraj listovej čepele je pravidelne ostro, nie ostito pílkovitý, končistý, previsnutý, akoby zvädnutý. Na rube listu sú pri rozkonárovaní žiliek chumáčiky páperistých bielych chĺpkov, na jeseň okrovo žltých. Žilnatina tretieho radu je vyčnievajúca, rovnobežná. Kvety sú obojpohlavné, usporiadané v priamom vrcholíku. Súkvetie je zložené z 2 – 5 kvetov so žltkastou korunou, s výrazným jazykovitým, 50 – 120 mm dlhým blanitým trvácim listeňom. V porovnaní s lipou malolistou súkvetia rastú pod listami. Kvety kvitnú približne o 14 dní skôr ako kvety lipy malolistej. Plod je oriešok, ktorý pretrváva na strome aj cez zimu. Mimoriadne variabilný druh.

Lipa malolistá – strom vysoký 20 – 30 m. Koreňová sústava s mohutnými postrannými koreňmi. Tvar kmeňu je valcovitý, kôra hladká, neskôr plytko roztrhaná. Koruna je hustejšia s redšími konármi v porovnaní s lipou veľkolistou. Listy rastú na 10 – 40 mm dlhých listových stopkách. Listová čepeľ je nesúmerne okrúhlo srdcovitá, 30 – 60 mm široká, do 80 mm dlhá, na vrchnej strane tmavo zelená, na spodnej sivozelená. Okraj listovej čepele je jemne pílkovitý. Na spodnej strane listu (na rube) sú v pazuchách žíl hrdzavé chĺpky. Žilnatina tretieho radu je málo výrazná, nezreteľná. Na jeseň listy žltnú a pomerne skoro opadávajú. Kvety sú obojpohlavné, usporiadané v priamom vrcholíku. Súkvetie je zložené z (3) 5 – 11 (16) kvetov so žltkasto bielou korunou, v 1/3 – 1/2 s čiarkovito jazykovitým veľkým podporným listeňom. Súkvetia rastú väčšinou nad listami v porovnaní s lipou veľkolistou. Kvety kvitnú v máji až júli, neskôr ako kvety lipy veľkolistej. Plod je vajcovito guľovitý oriešok. Na Slovensku sú lipy rozšírené hlavne v teplejších oblastiach, často vysádzané v blízkosti sídiel, skupinovo vysádzané v parkoch, pozdĺž ciest, brehov riek, solitérne vysádzané na pamätných miestach. Rastie na vlhkých aj suchších, zásaditých i vápenatých, humóznych, kamenistých, hlinitých pôdach.

Tilia cordata - Lipa malolistáZbiera sa súkvetie druhov: lipa veľkolistá, lipa malolistá, lipa obyčajná (Tilia x vulgaris Heyne) a ich zmesi. Drogou je kvet lipy (Tiliae flos), čo je celé, usušené súkvetie. Z 1 kilogramu čerstvých, kvitnúcich súkvetí sa po vysušení môže získať 200 – 250 g suchej drogy...

Doc. Ing. M. Habán, PhD.


Predplatné

Sponzori

Inzercia

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby