Stonka, listy či kvety sú pod vplyvom vonkajšieho prostredia, podliehajú striedaniu dňa a noci, sú pod tlakom patogénov či bylinožravého hmyzu. Rast, odolnosť a plodnosť rastlín určuje do výraznej miery mikrobióm týchto orgánov. Hoci na danom mieste majú podobné podmienky, susediace rastliny rôznych druhov budú mať rôzne zloženie svojho osídlenia. Ako je to možné? Aký to má pre ne význam?


Fylosféra

Rastliny sú kolonizované nielen pod zemou (rizosféra), ale svoj mikro bióm má aj stonka, listy, kvety a plody, čo sa spoločne označuje ako fylosféra. Najväčší podiel zaberajú listy, ktorých celková plocha na našej planéte sa odhaduje na viac ako 500 miliónov km2, čo zodpovedá celkovému povrchu Zeme (510 065 600 km2). Hoci sa na listoch nachádza 106 – 107 baktérií na cm2, čo je niekoľkonásobne menej ako v 1 g koreňa, aj tak sa ich celkové množstvo na všetkých listoch na planéte odhaduje na 1026, čo je počet, ktorý si ani nevieme predstaviť. Množstvo prítomných húb ešte nikto neodhadol, ale predpokladá sa, že ich zastúpenie je podstatne skromnejšie. Fylosféra má pri väčšine rastlín len krátkodobú trvanlivosť, je len sezónna, no napriek tomu od jej zloženia a kvality závisí rast, reprodukcia i výnos rastlín.


Mikrobióm listov

Listy všetkých rastlín sú kolonizované baktériami, archaebaktériami, hubami, bakteriofágmi i vírusmi. Malá časť baktérií (len niekoľko druhov) pochádza zo semena – sú to zvyčajne endofytické baktérie žijúce v tkanivách stonky i listov. Približne 25 % druhov pochádza z pôdy a do listov sa dostávajú cez cievne zväzky, pričom časť z nich sa nachádza aj v mikrobióme koreňa. Zvyšné baktérie a najmä huby sa na listy dostávajú z okolitého prostredia – dažďom, vzduchom alebo hmyzom. Celkový počet druhov sa počíta na stovky. Napríklad systematickou analýzou listov ryže sa po pár sto rastlinách ich sumárny počet vyšplhal na viac ako 500. Každá rastlina mala priemerne 200 rôznych druhov...

Doc. RNDr. M. Mikuš, CSc.


Predplatné

Sponzori

Inzercia

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby