Alergické ochoreniaastma patria k svetovo najrozšírenejším chronickým ochoreniam. Alergickou rinitídou trpí 23 – 30 % populácie Európy, atopickou dermatitídou 3,5 – 4,4 %. Odhaduje sa, že 11 – 26 miliónov ľudí v Európe trpí potravinovými alergiami, z čoho je približne 60 % spôsobených práve skríženou reakciou medzi inhalačnými a potravinovými alergénmi.

Breza bielaPríčinou vzniku skríženej reakcie protilátok je štruktúrna podobnosť niektorých skupín proteínov v rámci taxonomicky príbuzných rastlín. Znamená to, že ak si telo vytvorí IgE protilátky proti proteínu, ktorý sa nachádza v peli rastliny, môžu sa následne tieto protilátky naviazať aj na štruktúrne podobné proteíny, ktoré sa nachádzajú v potravinách. Pravdepodobne najznámejším príkladom v našom prostredí je alergia na peľ brezy previsnutej – bříza bělokorá (Betula pendula Roth), ktorá môže u ľudí spôsobiť lokálnu alergickú reakciu po konzumácii potravín z čeľade ružovitých – růžovité (Rosaceae) (jablko, hruška atď.). Sekundárne potravinové alergie spôsobené skríženou reaktivitou sú známe aj pod názvom orálny alergický syndróm. Tento názov vznikol na základe faktu, že väčšina symptómov sa prejavuje práve vo vrchnej časti tráviacej sústavy, nie je však správny, pretože v niektorých prípadoch môže dôjsť aj k systémovým symptómom. Najčastejším prejavom skríženej alergickej reakcie je svrbenie v oblasti úst a nosohltana. Ďalšie symptómy môžu zahŕňať opuch sliznice úst, pier, jazyka a hltana, tiež svrbenie uší a nosa, pľuzgiere na podnebí úst, pocit zúženého hrdla a s ním spojené ťažkosti s prehĺtaním a dysfóniu (stratu hlasu). Systémové reakcie sú zriedkavé (2 – 10 % prípadov) prejavujú sa však nauzeou, hnačkou, rinitídou, sťaženým dýchaním, kožnou vyrážkou, žihľavkou s angioedémom, ojedinele dochádza až k anafylaxii. Ľudia často pociťujú prejavy alergie iba po konzumácii surových potravín, pričom tepelne upravené im ťažkosti nespôsobujú. Dôvodom je rozdielna stabilita cieľových proteínov v potravinách, čiže teplom môže dôjsť k degradácii miesta proteínu, ktorý rozoznáva protilátka zodpovedná za skríženú reakciu. Keďže je skrížená alergická reakcia na potraviny podmienená predchádzajúcou senzibilizáciou voči inhalačným peľovým alergénom, závisí aj od geografickej polohy. Len v rámci Európy možno pozorovať výrazné rozdiely vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky a s nimi spojený výskyt jednotlivých druhov rastlín. Kým v strednej a severnej Európe sú ľudia v najväčšej miere vystavení peľu brezy previsnutej – bříza bělokorá, v Španielsku alebo Británii to je peľ zástupcov čeľade lipnicovitých (Poaceae) a v Grécku peľ rastlín z čeľade olivovitých – olivovníkovité (Oleaceae).

Ako už bolo spomenuté, pravdepodobne najznámejším príkladom skrížených alergických reakcií je tzv. syndróm breza–ovocie–zelenina. Týka sa až 70 % pacientov trpiacich alergiou na peľ brezy previsnutej – a môže sa prejaviť aj u ľudí, ktorý nemajú počas peľovej sezóny príznaky alergie. Hlavný alergén v peli brezy je proteín PR-10 označovaný aj ako Bet v 1. Je to jeden z proteínov, ktoré rastlina produkuje ako odpoveď na napadnutie patogénom (vírusy, baktérie či huby). Vzhľadom na dôležitú úlohu v rastlinnom organizme je štruktúrna podobnosť jednotlivých zástupcov tejto skupiny proteínov vysoká a sú v rastlinnej ríši rozšírené. Táto skutočnosť vysvetľuje, prečo protilátky reagujúce na proteín PR-10 v breze dokážu rozpoznať aj podobné proteíny v plodoch zástupcov čeľade ružovitých – růžovité (jablko, hruška, čerešňa – třešně, broskyňa – broskev), lieskových orechoch (lieska obyčajná – líska obecná patrí do čeľade brezovité – břízovité) a zelenine z čeľade mrkvovité – miříkovité (zeler – celer, mrkva – mrkev atď.). Proteíny štruktúrne podobné alergénu Bet v 1 sa nachádzajú v šupke a dužine ovocia a zeleniny, sú však nestabilné a ľahko podliehajú degradácii teplom alebo žalúdočnou kyselinou. Skrížená alergická reakcia preto nastáva po konzumácii surového ovocia, zeleniny a orechov a prejavy sú lokalizované v ústnej dutine a hltane. Systémová reakcia bola pozorovaná po skríženej reakcii s proteínom PR-10 v sójových bôboch (sója fazuľová – sója luštinatá)...

RNDr. V. Lachová, PhD.


ISSN 1335-9878

Predplatné

Sponzori

Inzercia

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby