Termínom Anglosasi sa označuje kultúrna skupina pozostávajúca z germánskych kmeňov, ich potomkov a pôvodných obyvateľov Anglicka. Anglosasi obývali anglické územie od približne 5. storočia; koniec tzv. anglosaskej éry nastal roku 1066, keď sa normandský vojvodca Viliam Dobyvateľ vylodil na anglickom pobreží a po víťazstve pri Hastingse ovládol celé Anglicko.

Z obdobia Anglosasov sa dochovalo niekoľko kníh obsahujúcich návody a recepty na liečbu chorôb, ktoré sužovali vtedajších obyvateľov Anglicka. Najstarším textom je rukopis nazývaný Baldova lekárska kniha (Bald´s Leechbook), a to podľa dodatku v závere knihy: „Bald vlastní túto knihu, ktorú dal spísať Cildovi.“

Predpokladá sa, že Bald bol lekár a že vlastnil viacero prác o liečení a medicíne. Ďalším prameňom je tzv. Lacnunga (v preklade „Liečivá“); obsahuje približne 1100 receptov, modlitieb a kúziel. Posledným dochovaným dielom je Staroanglický herbár (The Old English Herbarium), ktorý je prekladom latinskej zbierky textov známej ako Pseudo-Apuleiov herbár (Herbarium of PseudoApuleius) a opisuje 185 rôznych rastlín a ich využitie.

Baldova lekárska kniha obsahuje mnoho elixírov proti horúčke, často s veľmi komplexným zložením. Jednou z prísad do týchto elixírov bol čistec rovný, čistec přímý, Stachys recta L., Lamiaceae, stáročia považovaný za všeliek. Na bolesti hlavy sa odporúčalo čistec zmiešať s pieprom, zmes rozotrieť v kuse látky a aplikovať zvonku. Na bolesti uší sa do postihnutého ucha kvapkala vlažná voda, v ktorej sa predtým vylúhoval čistec spolu s ružovou silicou. V prípade bolestí alebo rán v ústnej dutine sa rozomletý čistec prikladal na pery, prípadne sa povaril vo víne, a týmto vínom sa potom vyplachovali ústa. Pripisovali sa mu aj magické vlastnosti: používal sa napríklad na liečbu pokúšania diablom alebo duševného postihnutia.

Jablčník obyčajný, jablečník obecný, Marrubium vulgare L., LamiaceaeJablčník obyčajný, jablečník obecný, Marrubium vulgare L., Lamiaceae sa používal na liečbu kašľa, vyrážok, lepry, bolestí chodidiel, nevoľnosti a straty chuti do jedla, bolestí hrude a bolestí slabín. Na kašeľ sa podával odvar z jablčníka sladený medom, prípadne sa jablčník povaril v mede a podával sa s maslom ako pokrm. Iný recept zas odporúčal variť jablčník s medom a jačmeňom; jačmeň je bohatý na minerály, ako vápnik, horčík a draslík, ktoré mohli tiež prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu pacienta...

Mgr. V. Rjašková