Machorasty predstavujú najstaršiu skupinu vyšších suchozemských rastlín. Ide o organizmy s relatívne primitívnou stavbou stielok, čo im neumožňuje dorastať do veľkých rozmerov. Zato sú schopné osídľovať takmer všetky životné prostredia, dokonca aj tie, ktoré nie sú veľmi vhodné pre iné druhy rastlín. Môžeme ich nájsť na extrémnych stanoviskách, ako sú púšte, výrazne antropogénne poznačené miesta, či snehové výležiská, kde sa snehová pokrývka drží až 10 mesiacov v roku. Machorasty sa vzhľadom na stavbu stielky rozdeľujú na tri taxóny: rožteky, machy a pečeňovky.

Machorasty ako také nemajú veľkú tradíciu používania v ľudovom liečiteľstve. Je to pravdepodobne spôsobené ich malými rozmermi, a preto ich získavanie vo väčších množstvách je často zložité. Na druhej strane ide o druhovo pomerne pestrú skupinu organizmov, ktorá na území Slovenska zahŕňa približne 1000 druhov, čo komplikuje ich spoľahlivé určenie v teréne.

Druhovo najchudobnejším taxónom machorastov sú rožteky. Z nášho územia sú známi len dvaja zástupcovia, ktorých vo voľnej prírode možno stretnúť veľmi výnimočne. Príkladom tejto rastliny je čertík karolínsky (obr. 1). Ani napriek výskytu pozoruhodných obsahových látok nemajú rožteky veľký potenciál v liečení ľudských alebo zvieracích ochorení. Rožteky obsahujú zaujímavé polyfenolové zlúčeniny, ktoré vznikajú spájaním dvoch molekúl navzájom, za tvorby štvorčlánkových kruhov, ktoré v rastlinnej ríši nemajú obdobu. Ide o zlúčeniny s výrazne antioxidačným účinkom, a preto by mohli nájsť uplatnenie v terapii ochorení spôsobených nepriaznivým vplyvom prostredia, ako je ultrafialové alebo radiačné žiarenie, fajčenie, smog alebo stres....

Doc. PharmDr. M. Lukáč, PhD.

 


ISSN 1335-9878

You-Tube kanál Herby

Kanál Herby