Flavonoly sú podskupinou veľkej skupiny polyfenolových zlúčenín flavonoidov (viac ako 4000 druhov) rastlinného pôvodu. Ide o produkty sekundárneho metabolizmu s nízkou molekulovou hmotnosťou a charakteristickou tricyklickou štruktúrou. Bývajú vo forme glukozidov, galaktozidov a glukuronidov. Slúžia ako ochrana pred škodcami, negatívnymi vplyvmi klímy, mikróbmi, UV žiarením a pod.

Nachádzajú sa v zelenine, ovocí, semenách, rôznych druhoch orechov a koreninách, prevažne v listoch, kvetoch či šupkách. Vysoký obsah je napr. v cibuli (kvercetín), keli, brokolici, jablkách, lesných plodoch, v čiernom a zelenom čaji, alebo v hroznovom červenom víne. Odhadovaný príjem z potravín v západných krajinách je podľa štatistík 20 – 50 mg denne. Pre širokú škálu biologických účinkov je o ne v posledných desaťročiach mimoriadne aktívny záujem odborníkov. V mnohých experimentálnych, epidemiologických a klinických štúdiách sa ove-rovali ich potenciálne antioxidačné, antialergické, antifl ogistické, antisklerotické, antidiabetické, antineoplastické, antimutagénne aktivity. Nezodpovedanou otázkou je, či protizápalové a antioxidačné vlastnosti flavonolov môžu mať aj v organizme človeka podobné ochranné pôsobenie. Presvedčivé dôkazy, že existuje skutočný vzťah medzi ich konzumom a vznikom degeneratívneho ochorenia postihujúceho centrálny nervový systém, ako je Alzheimerova choroba, si vyžaduje realizáciu rozsiahlych randomizovaných štúdií doplnených čo najexaktnejšími udajmi o stravovacích návykoch, dlhodobo sledujúc ich vplyv na kognitívne (uvažovacie) funkcie. Medzi najohrozenejšie skupiny sem patria práve z hľadiska vzniku demencie najvyššie vekové kategórie.

V projekte Rush univerzity v Chicagu od roku 1997 monitorujú u viac ako 1000 seniorov stav ich kognitívnych funkcií. Aktuálne prezentovali údaje 921 osôb v priemernom veku 81,2 roka. Účastníkov podľa množstva v potrave prijatých flavonolov rozdelili do 5 skupín. V najmenej konzumujúcej skupine bola denná spotreba 5,3 mg flavonolov, v najviac konzumujúcej skupine bola denná spotreba 15,3 mg. Počas prvých šiestich rokov trvajúcej štúdie sa Alzheimerova choroba zistila u 220 účastníkov. V skupine s najvyššou spotrebou na demenciu ochorelo 28 osob, kým v skupine s najnižšou spotrebou ochorelo 54 osôb. Podľa stanovených kritérií hodnotenia sa riziko vzniku demencie u účastníkov s najvyššou spotrebou flavonolov znížilo takmer o polovicu. Testované boli izoramnetín, kempferol, myricetín a kvercetín. Všetky – s výnimkou kvercetínu – ukazovali štatisticky významné protektívne účinky.Najvýraznejší sa ukázal kempferol, o niečo menší ochranný efekt preukazovali myricetín a izoramnetín. Príjem flavonolov pokrývala v prevažnej miere konzumácia kelu, fazule, špenátu, brokolice, paradajok, z ovocia pomarančov, hrušiek, ďalej čierneho a zeleného čaju a olivového oleja.Dosiahnuté výsledky sú nádejné a pripúšťajú mierny optimizmus. Z ďalších cieľov výskumu bude aj zameranie sa na získanie nových poznatkov o – zrejme na antioxidačné účinky sa viažuceho – doteraz nie celkom objasnenom mechanizme účinku.

PharmDr. Ľ. Farkaš


You-Tube kanál Herby

Kanál Herby