Trochu histórie

Hoci sme do 17. storočia nepoznali neviditeľný svet mikroorganizmov, ich činnosť sme umne využívali tisíce rokov pri riadenej fermentácii počas výroby piva, vína, ako aj pri skvasovaní rôznych potravín hlavne rastlinného pôvodu. Vďaka tomu sa zmenili ich senzorické vlastnosti (chuť, vôňa), ale najmä sa predĺžila doba skladovateľnosti. Vďaka prítomnosti baktérií mliečneho kvasenia sa získali aj nové, zdraviu prospešné vlastnosti. S mikróbmi sme sa však od nepamäti stretávali aj za menej priaznivých okolností. Netušili sme síce, čo je príčinou infekčných ochorení, ale niektoré postupy prijímané pre ich zvládnutie (izolácia, karanténa, vyhnanstvo) boli správne. Naše poznanie mikrobiálneho sveta sa odvíja od pokroku vo vede a technike.

Priekopník mikrobiológie Antonie van Leeuwenhoek skúmal svojím primitívnym mikroskopom baktérie rôznych tvarov, huby a prvoky, ktoré nazýval animalcules. Izoloval ich hlavne z vody, bahna, a aj zo vzoriek zubného plaku, čo mu ako prvému umožnilo objaviť prvý náznak, že mikroorganizmy žijú v komplexe spoločenstiev. Dôležitým medzníkom v mikrobiológii bol výskum Roberta Kocha, ktorý ako prvý vysvetlil mikrobiálny pôvod niektorých ľudských a zvieracích ochorení. Opis patogénnych mikroorganizmov bol kľúčový pre rozvoj lekárskej mikrobiológie a tieto zistenia presunuli nielen ťažisko výskumu, ale aj chápanie mikroorganizmov ako potenciálneho zdroja infekčných ochorení s dôrazom na ich elimináciu vo verejnom záujme. Komplexný výskum v poslednom storočí však ukázal, že iba malá časť mikroorganizmov sa spája s chorobami alebo patogenitou. Prevažná väčšina mikróbov je pritom nevyhnutná pre zachovanie života na Zemi v podobe, v akej ho dnes poznáme.

Vznik mikrobiálnej ekológie

Koncom 19. storočia začal vznikať nový vedecký odbor – mikrobiálna ekológia, ktorá sa snažila opísať zložité vzťahy mikroorganizmov, ich funkčné i metabolické prepojenie v konkrétnom prostredí (voda, pôda) a ich vzťahoch s makroorganizmami (v prvopočiatku hlavne s rastlinami). Vo svojich priekopníckych prácach opísal holandský mikrobiológ Martinus W. Beijerinck proces fixácie dusíka, ku ktorému dochádza na koreňoch bôbovitých rastlín vďaka symbiotickej kolonizácii špecifickými baktériami. 

...

Doc. RNDr. M. Mikuš, CSc.


You-Tube kanál Herby

Kanál Herby