Nikolaus Joseph von Jacquin (1727 ‒ 1817) pochádzal z holandského Leydenu, vyštudoval botaniku a filozofiu v Leuvene a medicínu vo Viedni. Po promócii pôsobil ako praktický lekár a vedúci cisárskeho prírodovedného kabinetu vo Viedni.

V roku 1763 ho menovali profesorom chémie a metalurgie na Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Roku 1769 ho povolali na miesto profesora do Viedne, kde sa stal vedúcim Katedry botaniky a chémie na jej Lekárskej fakulte a aj riaditeľom cisárskych parkov a botanickej záhrady. V rokoch 1755 ‒ 1759 bol účastníkom expedície v Karibiku, Venezuele a Kolumbii, na ktorej skúmal ich flóru. Z tejto cesty uverejnil roku 1760 dielo Enumeratio systematica plantarum, ktoré je dodnes základným zdrojom informácií o kvetene tejto oblasti.

O dva roky neskôr publikoval dielo Enumeratio Stirpium Pierarumque, v ktorom pokračoval v opise ďalších nových rastlín.

Roku 1763 vydal dielo Selectarum Stirpium Americanarume, ktoré je jedno z prvých diel o vybratých rastlinách Latinskej Ameriky.Mimoriadne plodné obdobie v jeho práci boli roky 1764 ‒ 1771, v ktorom vydal 4 zväzky diela Observatorium Botanicarum, v ktorom začal publikovať svoje originálne botanické pozorovania.

Keď sa stal riaditeľom viedenskej botanickej záhrady, začal vydávať dielo Hortus Botanicus Vindobonensis, v ktorom v piatich zväzkoch opísal jej najdôležitejšie rastliny s 300 výbornými ilustráciami Franz von Scheidela.

Toto dielo bolo odbornou komunitou veľmi kladne prijaté, a to ho povzbudilo na spísanie ďalšieho 5zväzkového diela Florae Austriacae, ktoré sa stalo základnou literatúrou o rastlinách nielen Rakúska, ale i celej strednej Európy.

V rokoch 1747 ‒ 1804 vydal 4 zväzky diela Plantarum rariosum horti Caesari Schoenbrunnensis descriptiones et icones, v ktorom opísal vtedy prakticky všetky vzácne rastliny cisárovej botanickej záhrady, ktoré boli znázornené na vyše 500 obrázkoch. Bola to akási daň jeho zamestnávateľovi. Roku 1806 vydal dielo Stapellarium in hortis Vindobonensibus culturam descripriones, v ktorom opísal vzácne druhy rastlín z viedenských záhrad svojich známych záhradkárov a priateľov. Jeho posledným dielom sú Fragmenty z botaniky, ktoré vydal roku 1809 už ako 82-ročný.

Za svoje dielo získal mnohé vysoké vedecké a spoločenské ocenenia, z ktorých je potrebné uviesť aspoň Rád sv.  Štefana, ktorý mu udelil cisár, titul baróna alebo funkciu vládneho dolnouhorského banského radcu.

Jeho meno nesú viaceré rastliny, ktoré po ňom na jeho počesť pomenovali jeho epigóni. Z úcty k jeho osobnosti bola po ňom pomenovaná aj ulica vo Viedni. Stal sa čestným členom najdôležitejších vtedajších vedeckých spoločností v Európe. Celý život si dopisoval s vtedy najdôležitejšími predstaviteľmi botaniky ako vedy. Význam, aký sa pripisuje jeho botanickému dielu, najvýstižnejšie vyjadruje jeho prezývka rakúsky Linné.

Analýza obsahu jeho diela ukazuje, že počas svojho života opísal vyše 3000 nových druhov rastlín, z ktorých mnohé si aj osobne zobrazil a nakreslil do svojich diel. Celkovo jeho dielo má 36 zväzkov.

K dokresleniu jeho profilu treba dodať, že značné úspechy dosiahol aj v chémii, v ktorej bol stúpenec antiflogistónovej teórie a diela Lavoisiera. Uskutočnil prvé analýzy rúd a minerálov na obsah ich kovov. Zostavil jednu z prvých zbierok minerálov, na ktorých učil svojich študentov. Pripisuje sa mu i vybudovanie prvého chemicko-metalurgického laboratória na svete. Vďačíme mu aj za rozbor piešťanských liečivých vôd a bahien, ktorým potvrdil ich význam v kúpeľníctve.

Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.


You-Tube kanál Herby

Kanál Herby