SARS-CoV-2 je RNA vírus, ktorý sa do buniek dostáva pomerne jednoducho. Následne môže spôsobiť dýchacie, črevné, pečeňové a neurologické choroby u rôznych organizmov vrátane človeka. SARS-CoV-2 má proteíny zložené z dvoch podjednotiek, z ktorých jedna sa viaže na receptor (miesto prieniku) bunky a druhá podporuje prienik do bunky. Tým receptorom, cez ktorý prestupuje SARS-CoV-2 do bunky, je ACE2 (veľká a známa skupina liekov na vysoký tlak pôsobí práve na tento receptor). No a keďže sa ACE2 vyskytuje najmä v pľúcach, srdci, tenkom čreve, obličkách a močovom mechúre, je zjavné, ktoré sústavy tela vírus najviac postihuje.

Pandémia chrípky z minulého storočia (1918 ‒ 1919), známej ako španielska chrípka, si vyžiadala 40 ‒ 50 miliónov obetí. Zistilo sa, že k podstatnej časti úmrtí došlo viac ako 2 týždne po objavení sa príznakov a pripisované boli „cytokínovým búrkam“. Cytokínová búrka je nekontrolovaná reakcia, keď imunitný systém „posiela do boja“ abnormálne množstvo molekúl spôsobujúcich zápal, čo často vedie k závažnému poškodeniu organizmu, ba až k smrti. Žiaľ, druhé a tretie vlny pandémie z rokov 1918 – 1919 boli oveľa smrteľnejšie ako prvé, pretože vírus H1N1 mutoval do nebezpečnejšej formy a po svete sa tak šíril oveľa rýchlejšie.

Čo sme tušili už pred 100 rokmi a vieme dnes?

Analýza údajov už z obdobia pandémie španielskej chrípky ukázala spojitosť medzi množstvom prirodzeného slnečného žiarenia UVB (podľa geografickej polohy krajín) a mierou úmrtnosti prípadov. Naznačuje to fakt, že práve vitamín D by mohol mať úlohu v rozvoji ochorenia aj v miere úmrtnosti. V priebehu rokov vyšli hádam tisícky štúdií zameraných na identickú problematiku – spojitosť dostatku, resp. nedostatku UVB žiarenia na výskyt a stupeň ochorenia, či úmrtnosť. Sledoval sa v nich vplyv vitamínu D na mnohé civilizačné alebo autoimunitné ochorenia. Viacero metaanalýz v posledných 10 rokoch potvrdilo ochranný (hoci iba mierny) účinok vitamínu D voči respiračným infekciám a prevažná väčšina potvrdzovala hypotézu zo začiatku 20. storočia. Vzhľadom na viaceré prekrývajúce sa rizikové faktory nedostatku vitamínu D a ťažkého priebehu infekcie COVID19 mnohí odborníci uvažujú o tom, že dostatočná hladina vitamínu D by mohla mať dôležitú úlohu v prevencii a liečbe ochorenia vyvolaného novým koronavírusom. Na základe dostupných dát o imunologickom pôsobení vitamínu D je možné, že vitamín D by mohol regulovať odpoveď organizmu na infekciu vírusom SARS-CoV-2 vo včasnej fáze a aj v neskorej fáze typickej pre ťažký priebeh ochorenia.

Primárnym cieľom vírusu SARS-CoV-2 sú pľúcne bunky (pneumocyty). Ich poškodenie znižuje tvorbu dôležitých pľúcnych sekrétov a zvyšuje riziko syndrómu akútnej respiračnej tiesne (ARDS). Ukazuje sa, že práve vitamín D zabraňuje smrti pľúcnych buniek a podporuje tvorbu dôležitých sekrétov v týchto bunkách, aby sa zabránilo ťažkým poraneniam pľúc, ako je ARDS.

Déčko“ z kože vs. „déčko“ z pľúc

U ľudí je hlavným zdrojom vitamínu D metabolit kožnej syntézy, ktorý však z dôvodu zmeny životného štýlu z posledných desiatok až stoviek rokov na dostatočnú hladinu v prevažnej väčšine populácie nestačí. Aby sa tento metabolit stal biologicky aktívnym, prechádza dráhou za prítomnosti enzýmov až k finálnemu aktívnemu metabolitu. Tento „systémový“ vitamín D má zásadnú úlohu v udržaní správnych hladín vápnika a metabolizme kostí.

Hromadiace sa dôkazy ukazujú, že tvorba vitamínu D prebieha aj lokálne, v rôznych tkanivách tela. Konkrétne aj v respiračnom trakte, čo je kľúčové pre imunomodulačnú funkciu vitamínu D. Molekulové a bunkové mechanizmy takejto tvorby však nie sú úplne známe z dôvodu nedostatku nástrojov na lokálne meranie hladín vitamínu D vo svojom mikroprostredí.Výsledkami viacerých štúdií je predpoklad, že by vitamín D mohol ovplyvniť odpoveď organizmu na SARS-CoV-2 vo včasnej, ale aj neskorej fáze typickej pre ťažšiu formu ochorenia COVID-19 rôznymi mechanizmami. Ide napríklad o udržiavanie a ochranu spojení buniek respiračného traktu, zvýšenú tvorbu protizápalových látok, či zníženie tvorby prozápalových molekúl (cytokínov).

Imunomodulačné účinky vitamínu D v respiračnom trakte

Lokálna produkcia vitamínu D priamym aj nepriamym spôsobom ovplyvňuje vrodenú a aj získanú imunitnú odpoveď. Bunky respiračného traktu dokážu „skladovať” vitamín D a v prípade potreby aj lokálne zvýšiť jeho produkciu a koncentráciu, ktorá môže dokonca presahovať koncentráciu vitamínu D v krvi. K takémuto zvýšeniu v respiračnom trakte dochádza napríklad v dôsledku akútne prebiehajúcej vírusovej infekcie. Takto lokálne tvoriť vitamín D dokážu aj pľúcne bunky. Lokálna nadprodukcia dokáže zvýšiť odolnosť a priechodnosť tkaniva a bráni rozvoju ARDS. Vitamín D ovplyvňuje aj tvorbu telu vlastných látok, ktoré majú antimikrobiálne pôsobenie proti rôznym druhom baktérií, vírusov a mykotických infekcií. Vitamín D jednoducho preukázateľne významne ovplyvňuje vrodenú aj získanú imunitu človeka.

Čo je skutočne dobrá hladina?

Vo svete sa už dlhšie, u nás zatiaľ iba sporadicky, udáva ako optimálna hladina vitamínu D 40 ‒ 60 ng/ml. Pre zdravé kosti stačí, pokiaľ hladina neklesne pod 30 ng/ml. Ak je však v záujme „odomknúť potenciál“, a teda parakrinné účinky tohto hormónu, hladinu je potrebné zdvojnásobiť. Optimálnu hladinu, 40 ‒ 60 ng/ml má (nielen) na Slovensku približne 5 % obyvateľstva. S rastúcimi poznatkami sa táto hranica zvyšovala a tiež sa s nimi upúšťa od strašiaka zvaného „predávkovanie vitamínom D“. So zvyšujúcim sa záujmom o tento hormón čoraz viac lekárov hladiny meria. V praxi sa teda ukazuje ako mimoriadne náročné hladinu vitamínu D (bežnou suplementáciou) zvýšiť. Preto sa dnes odborníci neboja hovoriť o krátkodobom, niekoľkomesačnom (2 ‒ 4) dávkovaní na úrovní 10 000 IU denne ako o efektívnom prostriedku na zvýšenie hladiny vitamínu D v sére.

PharmDr. F. Max


You-Tube kanál Herby

Kanál Herby