Laureátom Nobelovej ceny za chémiu v roku 1965, za výnimočný prínos v oblasti syntézy prírodných látok sa stal prof. Dr. Robert Burns Woodward, DrSc. (1917 ‒ 1979) z Harwardovej univerzity v Cambridge, USA.

Už roku 1944 vyriešil prípravu chinínu, alkaloidu izolovaného z Cinchona rubrum, ktorý patrí medzi základné liečivá proti malárii.

V rokoch 1951 ‒ 1952 vyriešil a publikoval prípravu kortizónu, steroidového hormónu z nadobličiek, ktorý sa používa na liečenie zápalov oka a ako otolaryngologikum na liečenie zápalov uší a nosa. Neskôr roku 1954 odbornú verejnosť prekvapil vyriešením prípravy strychnínu, alkaloidu izolovaného z rôznych druhov rodu Strychnos (nux vomica alebo Ignatii), ktorý sa používa pri otravách narkotikami a hypnotikami ako dychové a obehové analeptikum. Pre vedu aj pre neho osobne bol mimoriadny výsledok roku 1960, v ktorom Woodward vyriešil totálnu syntézu rastlinného farbiva chlorofylu. Týmto výsledkom podstatnou mierou prispel k objasneniu procesu fotosyntézy rastlín. 

Roku 1960 publikoval aj prípravu Ctetracyklónu a roku 1964 vyriešil syntézu jedu tefrodoxínu.

Pri štúdiu maxím absorpčných spektier diénov a α a βnenasýtených ketónov zistil ich základné charakteristiky, ktoré ich umožnili aj vypočítať. Zovšeobecnením tohto štúdia vznikli známe Woodwardove pravidlá, ktoré sa využívajú na interpretáciu ich elektrónových spektier. Spolu s Roaldom Hoffmannom do roku 1965 vyriešil a publikoval základné pravidlá a princípy zachovania orbitálnej symetrie, keď je symetria molekulových orbitalov spoločná pre východiskový a konečný stav v procese ich chemickej premeny. Aplikovanie týchto princípov umožnilo predikovať a aj určiť, či v chemickej reakcii treba  dodať teplo, alebo ju chladiť, či reagenciu ožiariť. Využívanie týchto princípov v syntéze otvorilo jej neočakávané možnosti. Poznáme ich pod názvom Woodwardove ‒ Hoffmannove pravidlá. Z tejto problematiky napísali vynikajúcu monografiu: Orbital Symmetry Control of Chemical Reactions, ktorá bola preložená do všetkých svetových jazykov (aj do češtiny) a stala sa fundamentálnou príručkou organickej chémie.

Obaja boli navrhnutí na Nobelovu cenu, dostal ju však len Roald Hoffmann roku 1981 s Japoncom prof. Keniči Fukuiom, keďže Woodward roku 1979 medzi návrhom a udelením ceny zomrel. Veľká škoda. Mohol sa tak stať dvojnásobným laureátom tohto prestížneho najvyššieho vedeckého ocenenia. Doslova k celosvetovej sláve sa dopracoval roku 1966, keď v časopise J. Am. Chem. Soc., 88, 852 (1966) so spolupracovníkmi publikoval totálnu syntézu antibiotika cefalosporínu C.

Keď bola vyriešená roku 1955 zložitá štruktúra vitamínu B12, viacerí odborníci z oblasti syntetickej chémie sa ho pokúšali aj pripraviť. Úspešný bol až Woodward so svojimi spolupracovníkmi, ktorí do 1973 vyriešili a publikovali totálnu syntézu tohto vitamínu. Ich práca zároveň potvrdila správnosť jeho chemickej štruktúry.

Jeho prednáška pri udeľovaní Nobelovej ceny 11. 12. 1965 v Štockholme nazvaná Recent advances in the chemistry of natural products, vysvetľujúca kľúčové momenty v príprave cefalosporínu C a penicilínu, je dodnes ukážkou brilantného logického myslenia syntetického chemika. Woodwardovi životopisci ho charakterizujú ako workoholika, ktorý miloval fajčenie tuhých cigár. Zomrel na srdcový infarkt.

Na základe analýzy jeho vedeckého diela ho odborníci vyhlásili za osobnosť 20. storočia v oblasti syntetickej chémie par excellence.

Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.


You-Tube kanál Herby

Kanál Herby