Špargľa je dužinatý mladý výhonok, ktorý na jar vyháňa zo zeme asparágus lekársky – chřest obecný (Asparagus officinalis). Poznáme ho hlavne zo starých záhrad a kvetinárstva z obdobia socializmu, keď ozdobné druhy asparágu boli jednou z mála zelených pomôcok na prikrášlenie kytíc. Táto trváca bylina má pravé listy zmenené na drobné šupinky a na tenkých stonkách samičej rastlinky dozrievajú červené guľaté plody, ktoré síce nie sú toxické, ale už zopár bobúľ vyvolá žalúdočnú nevoľnosť.

Kolískou špargle je Európa

V kuchyni ju používali už starí Gréci a Rimania. Ešte pred pár storočiami bola pochúťkou určenou len pre kráľovské dvory, no vďaka svojim chuťovým a výživovým vlastnostiam sa v minulom storočí udomácnila aj v krajinách, kde o nej predtým nechyrovali. Dnes patrí medzi dvadsať najviac konzumovaných zelenín na svete. U nás však zostáva na okraji záujmu – domácností, reštaurácií i pestovateľov, hoci sa považuje za natívnu. Väčšina Slovákov nevie, čo si s ňou v kuchyni počať a ani to, ako by mala dobre pripravená špargľa chutiť. A pritom v niektorých európskych regiónoch to špargľou naozaj žije a na špargli si vybudovali základy miestneho turizmu. Tak napríklad v hlavnom meste nemeckej špargle (juhobavorskom Schrobenhausene) navštívia múzeum špargle desaťtisíce ľudí ročne a od roku 1975 si dokonca volia aj svoju špargľovú kráľovnú – ktovie, čo pri jej voľbe rozhoduje najviac – podobnosť tvarov alebo farba pokožky?

Využívanie liečivých účinkov

Doteraz sa opísalo okolo 300 divo rastúcich druhov na celom svete, ale asparágus lekársky je jediný druh pestovaným ako zelenina. Je bežný takmer v celej Európe, pričom u nás rastie v nížinách a teplých pahorkatinách, a hoci je jeho výskyt relatívne ojedinelý, nie je zákonom chránený. Ako už jeho latinské meno naznačuje, patrí medzi liečivé rastliny. V minulosti sa korene niektorých druhov používali na rôzne účely, napr. Asparagus curilus pri diabete a dyzentérii, Asparagus filicinus pri reumatizme, Asparagus racemosus pri epilepsii, šeroslepote a hypercholesterolémii. Vodným extraktom koreňov Asparagus officinalis sa pripisovala regulácia reprodukčných hormónov a oogenézy cicavcov. Špargľa má močopudný účinok. Správy o jej afrodiziakálnych účinkoch bežnej špargle považujte za zavádzanie konzumentov mužského pohlavia, lebo túto vlastnosť má bohužiaľ len sušený koreň Asparagus racemosus. Výhonky našej špargle môžu chýbajúcej mužnosti pomôcť len ako mechanická výstuž po jej opatrnom priviazaní za predpokladu, že nie je zvädnutejšia ako inkriminovaný orgán.

...

 

Doc. RNDr. M. Mikuš, CSc.


You-Tube kanál Herby

Kanál Herby