Skalický rodák Jozef Agnelli – Baránek (1852 – 1923)mal síce od útleho veku vzťah k rastlinám a botanike, ale vyštudoval v Ostrihome teológiu a stal sa kňazom.
Analýza jeho života a zanechané dielo ukazuje, že už ako desaťročný pestoval na svojom pozemku, ktorý mu venovali jeho rodičia, jačmeň, raž, kukuricu, pšenicu, zemiaky a mal aj niekoľko koreňov viniča. Naučil sa niekoľko metód štepenia vzácnych stromov a zakoreňovanie výhonkov.
Priestor pre návrat k jeho záľube z mladosti sa mu vytvoril, keď nastúpil za kňaza v roku 1876 v Lakšárskej Novej Vsi a tu sa ako autodidakt začal systematicky a vedecky venovať šľachteniu poľnohospodárskych plodín a pestovaniu liečivých rastlín. Prvé významné úspechy dosiahol v šľachtení zemiakov. Počas svojho života vyšľachtil cez 200 odrôd zemiakov, z ktorých najvzácnejšie boli: Juwel, Panónia, Hungária, Bauernfreund, Magnum bonum, alebo Magyar kincs. Jedna z jeho vyšľachtených odrôd zemiakov bola po ňom pomenovaná ako „agnelky“, ktoré sa vyznačovali svojou veľkosťou. Okrem zemiakov sa profiloval aj v pestovaní nových odrôd pšenice, raži, viniča a kukurice. Neskôr sa špecializoval na pestovanie liečivých rastlín.
Analýza jeho práce dokazuje, že pestoval vyše 250 druhov liečivých rastlín. Cieľavedomou a systematickou prácou dosiahol, že z priesad mäty piepornej vyprodukoval až 2 milióny kusov, z medovky lekárskej okolo 3 miliónov, yzopu lekárskeho a šalvie okolo 2 miliónov a levandule lekárskej 20 000 kusov. Tieto priesady expedoval nielen po celej Európe, ale aj do Ameriky. Analýza ďalej ukazuje, že z mäty piepornej dosiahol vysoké výnosy – až 70 g drogy, zo šalvie okolo 50 g, z medovky lekárskej 40 g, z ruty 70 g. Tieto výsledky ho kvalifikovali medzi priekopníkov plantážového pestovania liečivých rastlín v celoeurópskom merítku.
Prof. RNDr. Jozef Čižmárik, PhD.
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
