Jednočná až trváca bylina pôvodom pravdepodobne z Prednej Ázie sa oddávna kultivovala už starovekými Egypťanmi, Grékmi a Rimanmi. Bola koreninou i váženým liečivom zasväteným bohyni lásky Afrodite. K nám sa dostala počas križiackch vojen z Jeruzalema.
Meno majorana sa odvodzuje z hebrejského mar – horký. U nás sa pestuje odpradávna ako korenina a ľudová liečivá rastlina a ojedinele prechodne splanieva. Je rastlinou medonosnou a včelám poskytuje dosť nektáru i niečo peľu. Kvitne v júli až v auguste.
Západ ju zaradil medzi perspektívne liečivé rastliny nového storočia. Slúži ako čajovina a na prípravu tinktúry. Ľudové liečiteľstvo Západu uplatňuje majorán ako: antidotum pri uštipnutí, pri bolesti hlavy, pri kašli, kŕčoch, ľahších nervových ochoreniach, menštruačných problémoch, nespavosti, žalúdočnej nevoľnosti, plynatosti, svalovej bolesti, udreninách, zápale očnej spojivky. V liečení sa uplatňuje sušený, list, prášok a tinktúra. Vedľajšie pôsobenie a interakcie nie sú známe.
Majorán záhradný – majoránka zahradní – Majorana hortensis Moench. – Hluchavkovité – Lamiaceae.
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
