Jarabina mukiňová (mukyňa) – Jeřáb muk - Sorbus aria (L.) Crantz
Tvorí vysoký ker alebo krovitý strom vyrastajúci do až do výšky 8 m. Má striedavé, stopkaté, klinovito vajcovité až okrúhle, dvojito pílkovité listy, ktoré sú tmavozelené, na opaku múčnato plstnaté. Dorastajú do veľkosti až 14 cm. Päťpočetné kvety majú viaceré tyčinky a spodný semenník. Kvitnú v máji až v júni. Tvoria koncové chocholíkové metliny ktoré sú, spolu s kalichami bielo plstnaté. Plody – malvice sú pomarančovo karmínové. Majú múčnatú dužinu. Dorastajú do veľkosti menšej čerešne.
Mukyňa obľubuje suché slnečné stráne s vápenatým podkladom. Vyskytuje sa v spoločenstve listnatých drevín, najmä dubov. Druhový odborný názov môže pochádzať z miesta výskytu, perzskej Ázie. Ľahko zameniteľné sú príbuzné druhy ako je jarabina grécka – Sorbus graeca (Spach) Kotschy in Unger et Kotschy a jarabina rakúska – Sorbus austriaca (Beck) Hedl.
Popri vitamíne C majú plody dostatok ďalších ovocných kyselín a sacharidy so základnou zložkou sorbitu. Nachádzajú sa tu aj flavonoidy s antokyánmi, viaceré zložky vitamínu B a minerálne látky. Štandardný je obsah trieslovín a pektínov.
Ovocie má najmä sťahujúce a protizápalové účinky, čo sa dá využiť pri poruchách zažívania pri dysmikróbii spojenej s hnačkou a brušným dyskomfortom (prelievanie, koliky, pocit plnosti v bruchu a i.).
Protihnačkové účinky trieslovín sa čiastočne kompenzujú sorbitom, ktorý je mierne laxatívny.
Jarabina mukyňová sa vysádza aj na verejných priestranstvách v teplejších lokalitách. Rovnako, ako ďalšie rastliny s ochlpenými listami, dobre znáša aj prostredie s vyšším obsahom exhalátov.
V parkoch a sadoch má mukyňa osobitné estetické poslanie. Jej kontrastné sfarbenie opačných listových strán trblietavo spestruje a oživuje prostredie už pri najmenšom závane vetra.
MUDr. K. Mika
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
