Spotreba liečivých rastlín má za posledné štvrťstoročie celosvetovo vzostupnú tendenciu. Ide nielen o následok návratu obyvateľstva k "zelenej medicíne", prevencii ochorení, zdravšieho životného štýlu, ale aj neutíchajúceho záujmu farmaceutického, potravinárskeho, kozmetického a chemického priemyslu o liečivé rastliny ako zdroje suroviny. Úmerne k rastu spotreby liečivých rastlín rastie aj počet hlásení o nežiaducich účinkoch na zdravie ich užívateľov. Väčšina týchto nepriaznivých hlásení je priamo spojená s nízkou kvalitou liečivých rastlín ako suroviny.
V súčasnosti je na Slovensku zaregistrovaných okolo 40 čajovín. Aj napriek podstatne zjednodušenej procedúre registrácie tradičných rastlinných liekov ide o proces ešte stále zdĺhavý (z hľadiska administratívneho) a náročný (z hľadiska odborného). Je to tiež jeden z dôvodov, prečo výrobcovia zaraďujú prípravky z liečivých rastlín do kategórie doplnkov výživy (pokiaľ to predpisy povoľujú).
Spotreba doplnkov výživy na Slovensku z roka na rok narastá a výrazne tomu napomáhajú aj masívne reklamné kampane. Napriek tomuto trendu sa však výrobcovia rastlinných prípravkov, ale najmä ich užívatelia, nezaobídu bez registrovaných rastlinných liekov, vrátane čajovín. Ide najmä o tie prípravky - rastlinné lieky, ktoré sa používajú na liečbu, napr. kardiovaskulárneho systému, zažívacieho traktu a metabolizmu alebo sú to v tuzemsku vyrobené prípravky z netradičných liečivých rastlín alebo ide o liečivé rastliny, ktoré preukázateľne spôsobujú nežiaduce účinky pri interakcii s inými liekmi a podobne. Pre zaobchádzanie s liekmi vo všeobecnosti platia zásady správnej lekárenskej praxe, správnej veľkodistribučnej praxe, správnej výrobnej praxe, správnej laboratórnej praxe a správnej klinickej praxe. U výrobcov rastlinných liekov, ale aj doplnkov výživy z liečivých rastlín k týmto zásadám v posledných desiatich rokoch pribudli i zásady správnej poľnohospodárskej praxe a zásady správnej zberovej praxe liečivých rastlín.
Smernicu o Správnej poľnohospodárskej a zberovej praxi pre liečivé rastliny prijala Svetová zdravotnícka organizácia aj z dôvodov zvyšujúceho sa počtu nežiaducich účinkov spôsobených liečivými rastlinami.
Na vypracovaní smernice sa zúčastnili odborníci rôznych pracovísk zo 105 krajín. Pripomienkovalo ju 240 odborníkov, ktorí zastupovali rôzne vedecké inštitúcie a medzinárodné organizácie.
Popri úvodnej časti sa smernica člení na tieto časti:
1. Správna poľnohospodárska prax pre liečivé rastliny,
2. Správna zberová prax pre liečivé rastliny,
3. Spoločné technické aspekty správnej poľnohospodárskej praxe a správnej zberovej praxe pre liečivé rastliny a
4. Ďalšie dôležité sporné problémy.
Na úvod treba uviesť, že smernica používa pre zber pestovaných liečivých rastlín výraz žatva, a pre zber divo rastúcich liečivých rastlín výraz zber.
Podľa tejto smernice popisuje Správna poľnohospodárska prax pre liečivé rastliny všeobecné zásady a stanovuje technické detaily pre pestovanie liečivých rastlín, zabezpečenie kvality a jej kontrolu. Je založená na nasledujúcich zásadách:
Prvou zásadou je identifikácia a určenie pôvodu pestovaných liečivých rastlín. Ak je to možné, k výberu pre pestovanie liečivých rastlín treba aplikovať najmä tie druhy liečivých rastlín, ktoré sa uvádzajú v národných liekopisoch, prípadne, ktoré sa povoľujú v iných národných dokumentoch. V prípade, že niektoré liečivé rastliny nie sú zaradené v národných liekopisoch - možno použiť liekopisy iných krajín. Pri introdukovaných liečivých rastlinách treba vyberať variety, ktoré sa popisujú v tradičnej medicíne domovskej krajiny. Pri botanickej identifikácií je nutné uviesť vedecké meno (čeľaď, rod, druh, poddruh, varietu, autora) - pri každej pestovanej liečivej rastline sa musia tieto údaje overiť a zaznamenať. Ak je dostupný národný a aj anglický názov, mali by sa zaznamenanať obidva názvy. Primerane možno uviesť ďalšie dôležité informácie, ako názov kultivaru, ekotyp, chemotyp alebo fenotyp.
Pri komerčne dostupných kultivaroch stačí uviesť názov kultivaru. V prípade krajiny pôvodu zberu, množenia, šírenia a pestovania treba presne zaznamenať región, názvy lokálnych línií, vrátane zdroja semien, pôvodu rastlín a množiteľského materiálu.
V prípade prvej registrácie v krajine výrobcu a v prípade pochybností je vhodné dať si potvrdiť botanickú identitu a botanický druh a vzorku podrobiť identifikácií v regionálnom alebo národnom herbáre, kde sú aj možnosti genetického porovnania s autentickou vzorkou. Dokumentácia o botanickej identifikácií je súčasťou registračnej dokumentácie...
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|
