Liečivé rastliny | Léčivé rostliny - časopis z Herby

Ing. M. Habánová, PhD. – Ing. M. Habán, PhD. – MUDr. P. Chlebo

LIEČIVÉ RASTLINY V PREVENCII A PODPORNEJ LIEČBE CIVILIZAČNÝCH OCHORENÍ (VI)

Ochorenia dýchacích ciest

Dýchací (respiračný) systém sa v komplexnej forme skladá z dýchacích ciest (nosná a ústna dutina, hrtan, priedušnica – trachea, priedušky – bronchy, priedušničky – bronchioly), pľúc (tvorených pľúcnymi dutinkami – alveolmi) a ventilačnej pumpy (skelet hrudníka, inspiračné a exspiračné dýchacie svaly, centrálny nervový systém a nervy inervujúce dýchacie svaly). Jeho hlavná funkcia spočíva v kontinuálnej dodávke kyslíka z atmosferického vzduchu do krvi pľúcnych kapilár a v eliminácii oxidu uhličitého z pľúc do atmosféry. Porucha funkcie pľúc sa prejavuje zníženou oxygenáciou (hypoxémiou) a zlyhanie ventilačnej pumpy má za následok vznik zvýšenej hladiny oxidu uhličitého v krvi (hyperkapnie). Pľúca tvoria funkčný celok iba v spojení s pľúcnou cirkuláciou.

Civilizačné ochorenia sa nevyhýbajú ani respiračnému systému. Choroby dýchacieho systému tvoria závažný medicínsky, ale i socio – ekonomický problém. Ako to vyplýva z rôznych štatistík, sú na prvom mieste medzi príčinami pracovnej neschopnosti, na treťom mieste medzi príčinami smrti a na siedmom mieste medzi príčinami invalidity.kašeľ,

Medzi civilizačné ochorenia dýchacích ciest je možné zaradiť:

• infekčné zápalové ochorenia (vírusové, bakteriálne a mykotické),
• alergické zápalové ochorenia (senná nádcha – rhinitis alergica a priedušková astma –  asthma brochiale).

Pri liečbe ochorení dýchacích ciest má tradičné uplatnenie fytoterapia, ako spoľahlivá a osvedčená liečebná metóda v prevencii a podpornej liečbe.

Kašeľ (tusis) býva sprievodným príznakom ochorení dýchacích ciest. Pri suchom zápale dýchacích ciest, zápale pohrudnice, nebezpečenstve krvácania z pľúc a pri iných ochoreniach bez vylučovania hlienov, vykašlávania – expektorácie, je vhodné kašľový reflex tlmiť (Mika, 1991). Medzi základné prostriedky, ktoré zmierňujú alebo úplne potláčajú suchý, neúčelný kašeľ patria ópiové alkaloidy, najmä kodeín, ktorý pôsobí tlmivo na centrum pre kašeľ v predĺženej mieche.

Pri zápale dýchacích ciest sa podávajú liečivé rastliny, ktoré podporujú tvorbu a vylučovanie ochranných hlienov a ich drogy sú expektoranciá, napr. fialkový koreň, kopytníkový podzemok s vňaťou, uragogový koreň. Ich dlhodobejšie užívanie nie je vhodné. Môžu nepriaznivo vplývať na činnosť žalúdka a znižovať chuť do jedenia.nádcha, zápal hltana,

Expektoračné účinky majú aj liečivé rastliny, ktoré obsahujú saponíny. V terapeutických dávkach sa môžu použiť expektoranciá obsiahnuté v saponínových drogách: gypsomilkový koreň, mydlicový koreň, koreň sladkovky hladkoplodej, vňať veroniky lekárskej. Dezinfekčne pôsobia na zapálenú sliznicu dýchacích ciest liečivé rastliny obsahujúce silice. Silicové drogy, napr. anízový plod, feniklový plod, vňať dúšky materinej, majoránová vňať, medovková vňať, pamajoránová vňať, tymianova vňať, pôsobia na epitel dýchacích ciest, kde miernym dráždením vyvolávajú výdatnejšiu sekréciu za súčasného antiseptického, expektoračného a sekretomotorického účinku. Pri dráždivom zápale horných dýchacích ciest sa predpisujú liečivé rastliny obsahujúce slizy. Slizové drogy, napr. divozelový kvet, ibišový kvet a list, ibišový koreň, kvet maku vlčieho, slezový kvet a list, skorocelový list, veroniková vňať, tlmia nervové zakončenia podráždenej sliznice, čím zmierňujú kašľový reflex

Akútná nádcha (rhinitis acuta) je infekčné, vírusové ochorenie nosohltana. Inkubačná doba býva 18 – 72 hodín.  Liečba spočíva v lokálnom podaní kvapiek s adstringentným a dezinfekčným účinkom. Na začiatku nádchy je možné použiť šťavu z čerstvej cibule a cesnaku, ktorá sa nanesie vatovým tampónom na sliznicu nosa. V podpornej liečbe sa využívajú na dezinfekciu ústnej dutiny kloktadlá (gargarizmatiká), napr. anízový plod (Anisi fructus),  feniklový plod (Foeniculi fructus), list slezu maurského (Malvae maritianae folium).

Chronická nádcha (rhinitis chronica) je chronické ochorenie nosohltana, ktorého príznakmi sú mierny opuch sliznice a zvýšená produkcia hlienového sekrétu. Niekedy môže byť aj bez sekrécie, v  suchej forme. Pri dlhodobom priebehu ochorenia, sprevádzaného zápalom a zväčšením sliznice nosohltana sa odporúča inhalácia silicami a mucilaginóznymi drogami, napr. skorocelový list (Plantaginis folium).

Zápal hltana môže vzniknúť ako primárne ochorenie a postupne zostúpiť do nižších oblastí dýchacích ciest. Zápal hltana môže prebiehať ako:

• akútny (laryngitis acuta) – prejavuje sa hypofóniou až  afónoiu – stratou hlasu.
• chronický (laryngitis chronica) – vyvíja sa z akútnej laryngitídy.

Liečba zápalov hltana spočíva v niektorých prípadoch v podávaní antibiotík. V podpornej liečbe sa odporúčajú inhalácie liečivými rastlinami so silicami (pri hypertrofickej forme) a slizom (pri atrofickej forme), ktoré sa môžu vyluhovať v alkalických a sírnatých minerálnych vodách. Je potrebné dodržať hlasovú hygienu – kľud hlasiviek, zamedziť prítomnosti dráždivých látok (nikotín, exhaláty a pod.).

Prudký zápal priedušnice a priedušiek – akútna bronchitída (tracheobronchitis) je akútne zápalové ochorenie sliznice tracheobronchiálneho systému, ktoré vzniká najčastejšie infekciou z nosohltana. Objavuje sa náhle a sprevádzajú ju výrazné ťažkosti a príznaky: horúčka, kašeľ, bolesti v hrudníku, prípadne sipenie a dýchavičnosť. Vzniká buď ako samostatné ochorenie priedušiek alebo ako súčasť celkového ochorenia dýchacích ciest. Najčastejšou vyvolávajúcou príčinou býva infekcia, najmä vírusová, ku ktorej sa môže pridružiť neskôr i bakteriálna infekcia, na čo upozorní často nový výstup teploty. Kašeľ, ktorý je spočiatku suchý a dráždivý, sa mení na vlhký s vykašliavaním hlienov alebo až hnisavých chrchľov. Neinfekčný prudký zápal priedušiek vyvolávajú rôzne dráždivé látky, ako je dym, prach, výpary rôznych chemických látok a pod. V prieduškách nastáva zápalové presiaknutie sliznice, poškodenie buniek s riasinkami, čím sa stráca ich posunovacia schopnosť s odstraňovaním hlienov a prítomných škodlivín. Keď sa organizmus pomocou liečby vylieči zo zápalu, hojivý proces prebehne pomerne rýchlo a chorobné zmeny a príznaky ustúpia do 14 dní. Ak však počas tejto doby nedôjde k vyliečeniu, proces prechádza do chronickej fázy. Začiatok zdĺhavého procesu zápalu priedušiek býva nenápadný a niekedy sa dá len ťažko určiť hranica, kedy kašeľ, najvýraznejší príznak ochorenia dýchacích ciest, je ešte prechodným úkazom alebo je už známkou chronického ochorenia.

Keď kašeľ trvá už dlhší čas, nie je už len prechodnou záležitosťou pomaly sa hojacej prudkej infekcie, ale sprevádza už zdĺhavý, rozvinutý proces. Pri príznakoch prechladnutia, niekedy spojeného s vyššou teplotou, zvyšuje sa tvorba hlienov, ktoré podľa stupňa ochorenia menia svoj vzhľad. Ak sú číre, ide o hlienový zápal priedušiek, ak sú zakalené a sfarbia sa do žltozelena až zelena, ochorenie prechádza v hlienovo – hnisavý až hnisavý zápal, obyčajne s výraznejším poškodením sliznice. V postihnutých miestach dochádza k zvýšenej tvorbe hlienov, ktoré pre poškodenie riasinkových buniek nie sú dostatočne z dýchacích ciest vylučované, hlieny sa hromadia a vytvárajú sa v nich podmienky pre rozmnožovanie mikróbov a pre hlbšie a trvalejšie poškodenie sliznice.

Hromadenie hlienov v prieduškách kladie postupne stále väčší odpor prúdeniu vzduchu do pľúcnych dutiniek (pľúcnych  alveol). Odpor zvyšujú aj kŕčovité sťahy (spazmy) svalových vlákien v stenách priedušiek, zápalové zdurenie sliznice, zjazvenie a deformácia priedušiek. Vzniká pocit ťažkého dychu ako prejav rozvíjajúcej sa dychovej nedostatočnosti.

Liečba spočíva v podávaní antibiotík – pri tracheobronchitíde bakteriálneho pôvodu. Z liečivých rastlín sa osvedčili rastlinné drogy, ktoré pôsobia proti horúčke (antipyretiká) a potopudne (diaforetiká). Ak ochorenie sprevádza suchý kašeľ, tak sa pridávajú zmäkčujúce drogy (mucilaginóza). Na zlepšenie vylučovania ochranných hlienov sa podávajú silicové drogy (expektoranciá).

Najčastejším civilizačným ochorením dýchacieho systému je chronický zápal priedušiek – chronická bronchitída (bronchitis chronica), ktorá predstavuje trvalé alebo opakovane sa vyskytujúce abnormálne zvýšenie múkoznej sekrécie priedušiek.

Podľa všeobecne uznávanej definície je zdĺhavý zápal priedušiek vtedy, keď chorý kašle a vykašliava najmenej dva roky za sebou a každý rok prekašle väčšinu dní aspoň počas troch mesiacov. Kašeľ sa však môže opakovať i po celý rok. Okrem kašľa sa vyskytuje dýchavičnosť. Definíciu sformuloval anglický lekár Fletcher a schválila ju Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v Londýne už v roku 1958. U nás sa vyskytuje asi u štvrtiny ľudí vo veku nad 45 rokov a jej výskyt rastie s vekom – vo veku nad 60 rokov ňou trpí až polovica ľudí.

Liečba spočíva v podávaní antibiotík, prípadne chemoterapeutík. Na uvoľnenie kŕčov sa osvedčilo podávanie efedrínu (sympatikomimetikum). Na riedenie hlienov sa podávajú silicové drogy, ktoré súčasne pôsobia expektoračne a sekretomoricky. Na inhaláciu sa používajú rôzne druhy silíc: eukalyptusová silica (Eucalypti aetheroleum), silica mäty piepornej (Menthae piperitae aetheroleum), terpentínová silica (Terebinthinae /rectificatum/ aetheroleum), borovicová silica (Pini sylvestris aetheroleum), kosodrevinová silica (Pini pumilionis aetheroleum). Koncentrované silice získané destiláciou sa musia pred naparovaním zriediť, najčastejšie sa kvapkajú do horúcej vody, prípadne do minerálky. Na vdychovanie sa môže použiť ohriata voda na 37 – 40 °C. Naparovanie a inhalácie silíc sa môže použiť maximálne dva týždne. Inak sa môžu sliznice dýchacích ciest zoslabiť (atrofia slizníc).

V poslednom období výrazne stúpa počet ochorení respiračného systému vzniknutých na alergickom podklade, najmä u detí.

Priedušková astma (asthma bronchiale) je zvýšená dráždivosť trachey a bronchov na rôzne vnútorné a vonkajšie podnety. Vzniká opuchom sliznice priedušiek, tvorbou hlienu a kŕčom (spazmom) hladkého svalstva priedušničiek. Prejavuje sa záchvatmi, dýchavičnosťou a piskotom. V niektorých európskych krajinách (ale aj u nás) sa výskyt prieduškovej astmy pohybuje od 3 do 20 %, pričom postihnutých je viac detí ako dospelých.

Priedušková astma (asthma bronchiale, slovenský názov je prieduškový záduch) sa považuje za multifaktoriálne ochorenie. Predpokladá sa, že u dospelých vzniká astma na alergickom podklade až v 50 % prípadov, u detí je to až 90 %.zápal pľúc

Podstatou astmatického záchvatu je silné zúženie dýchacích ciest. Astmatický záchvat sa prejavuje sťaženým dýchaním a suchým dráždivým kašľom. Dýchanie je namáhavé, hvízdavé, sípavé. Chorý špúli ústa, aby si uľahčil namáhavý výdych. Má pocit nedostatku vzduchu a dusenia, je nespokojný, pociťuje úzkosť.

Záchvat môže vzniknúť nečakane, kedykoľvek v priebehu dňa alebo noci. Záchvaty sa môžu vyskytovať niekoľkokrát do roka, ale tiež niekoľkokrát za deň. Môže trvať rozlične dlho – od niekoľkých minút až po hodiny. Závažnosť aj intenzita záchvatu je rôzna a individuálna. Končí sa vykašľaním hustého hlienu, čím sa chorému veľmi uľaví.

Pri astme sú vždy zapálené dýchacie cesty. Sliznica je, ako pri každom zápale, opuchnutá a tak zužuje dýchacie cesty. Terapeuticky účinné sú obsahové látky z toxických rastlín: blen čierny, durman obyčajný, chvojník dvojklasý a ľuľkovec zlomocný. Ako uvádza Mika (1991) v praxi sa často predpisujú kombinácie:

Tinctura stramonii

Tinctura lobeliae                             aa 10,0

Kalium jodatum                                   2,0

Ephedrinium hydrochloricum                  1,0

Užíva sa 3-krát denne, alebo po 30 kvapiek pri záchvate.

Tinctura stramonii

Tinctura belladonnae                           aa 5,0

Tinctura lobeliae                                    3,0

Extractum primulae fluidi                   ad 30,0

Užíva sa 3-krát denne, alebo po 30 kvapiek pri záchvate.

Najčastejšími príčinami vzniku alergických ochorení dýchacích ciest sú:

• genetická predispozícia,
• znečistenie ovzdušia,
• fajčenie a nesprávna životospráva,
• zamorenie vzduchu v domácnostiach a prítomnosť roztočov (najmä pri astme),
• stres,
• celková chemizácia života,
• roztoče (najmä pri astme).

Vazomotorická nádcha (rhinitis vasomotorica) a peľová nádcha (rhinitis pollinosa) sú sezónne ochorenia, ktoré sa prejavujú trvalým vodnatým výtokom z nosa, záchvatovým kýchaním, svrbením a sčervenaním očnej spojovky, spojeným často so slzením, pričom sa môže vyskytnúť aj úporné svrbenie podnebia a vonkajšieho ucha (obr. 7).

Záchvaty kýchania môžu byť vyčerpávajúce, lebo postihnutý kýcha 20 – 50 krát za sebou. Hlavnou príčinou vzniku sennej nádchy je alergia na peľ, preto najviac ľudí ňou trpí v letných mesiacoch. V priebehu peľovej sezóny sa koncentrácia peľových zŕn vyvolávajúcich príznaky sennej nádchy stále znižuje. Keďže v tomto období je sliznica nosa alergika ultracitlivá, záchvat sennej nádchy môžu vyvolať aj také látky, ktoré sú mimo obdobia peľovej sezóny neškodné (cigaretový dym, parfumy, lak na vlasy, voda po holení, prenikavo voňajúce prášky na pranie a pod.).

Nádcha sa môže vyskytovať i po celý rok. Vtedy však zväčša nejde o alergiu na peľ, ale na roztoče a domáce zvieratá. Pri tomto type celoročnej nádchy sú svrbenie očí a zápal spojiviek menej časté.

Predpokladá sa, že sennou nádchou trpí asi 20 % ľudí, pričom časť z nich (asi 30 %) má neskôr prieduškovú astmu.

Okrem medikamentóznej liečby sennej nádchy je vhodné upraviť hygienické podmienky prostredia, zvlášť znížiť vplyv vonkajších faktorov vyvolávajúcich alergickú reakciu: roztoče v domácom prachu, peľ tráv a stromov, prítomnosť domácich zvierat, plesne a chemické látky.

Zápal pľúc (pneumónia) je zápalové ochorenie pľúcneho parenchýmu s charakteristickým zápalom postihujúcim alveoly celého laloka. Najčastejšie vzniká infekciou z horných dýchacích ciest. Liečba spočíva v podávaní antibiotík. Podporne sa používajú drogy s expektoračným účinkom.

Špecifickú skupinu civilizačných ochorení dýchacieho systému tvoria nádorové ochorenia dýchacieho systému a tuberkulóza.

Pľúcna tuberkulóza (tuberculosis pulmonum) je ochorenie vyvolané bacilmi Mycobacterium tuberculosis a Mycobacterium bovis. Pri prepuknutí ochorenia sa podávajú antibiotiká s antituberkulotickým pôsobením (streptomycín) a chemoterapeutiká. Z rastlinných drog sa podporne používa čaulmugrový olej (Hydnocarpi oleum, Chaulmoograe oleum), ktorý sa získava lisovaním za studena z čerstvých lúpaných semien rastliny hydnokarp Kurzov (Hydnocarpus kurzii /King/ Warb.), ale aj z iných druhov. Olej obsahuje organické kyseliny: chaulmoogrová (20 – 75 %), hydnokarpová (0 – 50 %), gorlová (15 – 20 %), ktoré pôsobia baktericídne na Mycobacterium tuberculosis a Mycobacterium leprae.

 

Tabuľka 1. Príklady liečivých rastlín a drog vhodných pri ochoreniach dýchacích ciest

Vedecký názov	Slovenský názov	Český názov	Droga
ANTITUSIKÁ  – prostriedky na zmiernenie alebo potlačenie suchého, neúčelného kašľa
Asarum europaeum	kopytník európsky	kopytník evropský	Asari rhizoma cum herba – kopytníkový podzemok s vňaťou
Papaver somniferum	mak siaty	mak setý	Kodeín
DIAFORETIKÁ – potopudné, na vypotenie
Rosa canina	ruža šípová	růže šípková	Rosae pseudo-fructus – šípkové plody
Salix alba	vŕba biela	vrba bíla	Salicis cortex – vŕbová kôra
Sambucus nigra	baza čierna	bez černý	Sambuci  flos – bazový kvet
Tilia cordata	lipa malolistá	lípa srdčitá	Tiliae flos – lipový kvet
Tilia platyphyllos	lipa veľkolistá	lípa širokolistá	Tiliae flos – lipový kvet
EXPEKTORANCIÁ  – podporujú tvorbu a vylučovanie ochranných hlienov
Glycyrrhiza glabra	sladkovka hladkoplodá	lékořice lysá	Liquiritiae radix – sladkovkový koreň
Gypsophila paniculata	gypsomilka metlinatá	šater latnatý	Gypsophilae radix – koreň gypsomilky
Papaver rhoeas	mak vlčí	mák vlčí	Rhoeados flos – kvet maku vlčieho
Pulmonaria officinalis	pľúcnik lekársky	plicník lékařský	Pulmonariae folium – pľúcnikový list Pulmonariae herba – pľúcniková vňať
Saponaria officinalis	mydlica lekárska	mydlice lékařská	Saponariae rubrae radix – koreň mydlice lekárskej
Verbascum densiflorum	divozel veľkokvetý	divizna velkokvětá	Verbasci flos – divozelový kvet
Veronica officinalis	veronika lekárska	rozrazil lékařský	Veronicae herba - veroniková vňať
Viola odorata	fialka voňavá	violka vonní	Violae herba cum floris – fialková vňať s kvetom
Viola tricoloris	fialka trojfarebná	violka trojbarevná	Violae tricoloris herba – vňať fialky trojfarebnej
Uragoga ipecacuanha	uragoga pravá	uragoga	Ipecacuanhae radix – uragogový koreň Ipecacuanhae pulvis normatus – štandardizovaný uragogový prášok Ipecacuanhae tinctura normata – štandardizovaná uragogová tinktúra Ipecacuanhae extractum fluidum normatum – štandardizovaný uragogový kvapalný extrakt
GARGARIZMATIKÁ  – na kloktanie a vyplachovanie ústnej dutiny a hltana; pôsobia protizápalovo, dezinfekčne a sťahujúco
Achillea millefolium	rebríček obyčajný	řebříček obený	Millefolii herba – rebríčková vňať
Agrimonia eupatoria	repík lekárský	řepík lékařský	Agrimoniae herba – repíková vňať
Foeniculum vulgare	fenikel obyčajný	fenykl obecný	Foeniculi dulcis fructus – feniklový plod sladký
Matricaria recutita	rumanček kamilkový	heřmánek pravý	Matricariae flos – rumančekový kvet
Mentha piperita	mäta pieporná	máta peprná	Menthae piperitae folium – list mäty piepornej
Pimpinela anisum	bedrovník anízový	bedrník anýz	Anisi fructus – anízový plod
Salvia officinalis	šalvia lekárska	šalvěj lekářská	Salviae folium – šalviový list
Thymus serpyllum	dúška úzkolistá	mateřídouška úzkolistá	Serpylli herba – vňať dúšky úzkolistej (materinej)
Thymus vulgaris	dúška tymianová	tymián obecný	Thymi herba – tymianová vňať
INHALOLÁ – inhalačné prostriedky, na inhaláciu
Eucalyptus globulus	eukalyptus guľatoplodý	blahovičník kulatoplodý	Eucalypti aetheroleum - eukalyptusová silica
Mentha piperita	mäta pieporná	máta peprná	Menthae piperitae aetheroleum - silica mäty piepornej
Pinus mugo subsp. pumilio	borovica horská kosodrevinová	kleč horská -  kosodřevina	Pini pumilionis aetheroleum - kosodrevinová silica
Pinus sylvestris	borovica lesná (sosna)	borovice lesní	Pini sylvestris aetheroleum - borovicová silica
MUCILAGINÓZA – slizové prostriedky; hlienotvorné
Althaea officinalis	ibiš lekársky	proskurník lékařský	Althaeae flos – ibišový kvet, Althaeae folium – ibišový list, Althaeae radix – ibišový koreň
Cetraria islandica	pľuzgierka islandská	pukléřka islandská	Lichen islandicus – islandský lišajník
Malva mauritiana	slez maurský	sléz maurský	Malvae mauritianae folium – list slezu maurského
Malva sylvestris	slez lesný	sléz lesní	Malvae sylvestris flos – kvet slezu lesného
Plantago lanceolata	skorocel kopijovitý	jitrocel kopinatý	Plantaginis folium – skorocelový list

Prehľad niektorých prípravkov z liečivých rastlín, ktoré je možné použiť v prevencii a podpornej liečbe ochorení dýchacích ciest:

• výživové doplnky

Tatranská priedušková zmes – bylinný sirup (100 ml) s výťažkom z liečivých rastlín. Priaznivo pôsobí pri ochoreniach horných dýchacích ciest, zmierňuje dráždivý kašeľ a má priaznivé účinky na sliznicu hrdla a horných dýchacích ciest.

Nontusyl ^® - bylinný sirup (100 ml) s výťažkom z liečivých rastlín. Priaznivo pôsobí pri ochoreniach horných dýchacích ciest a napomáha pri vykašliavaní.

Jitromax – jitrocelový sirup s vitamínem C – bylinný sirup (325 g) s výťažkom zo skorocelu kopijovitého. Je vhodný pri zápaloch horných dýchacích ciest, uľahčuje vykašliavanie, rozpúšťa hlien a ukľudňuje podráždenú sliznicu.

Jitromax plus – jitrocelový sirup s echinaceou a vitamínem C – bylinný sirup (325 g) s výťažkom zo skorocelu a prídavkom echinacey. Uľahčuje vykašliavanie, pomáha tlmiť kašeľ a zvyšuje odolnosť a obranyschopnosť organizmu, hlavne pri virózach.

• bylinné čaje

Tatranská priedušková zmes – bylinný čaj, z ktorého je možné pripraviť zápar priaznivo účinkujúci pri ochoreniach horných dýchacích ciest. Obsahuje viaceré rastlinné drogy: tymianová vňať, koreň ibiša, kvet slezu maurského, vňať mäty piepornej a pľuzgierku islandskú. Nie je určený pre deti do 6 rokov.

Nontusyl ^® - bylinný čaj proti kašľu, priaznivo pôsobí pri ochoreniach horných dýchacích ciest a napomáha pri vykašliavaní.

Lipový čaj sypaný a Lipový čaj porciovaný v záparových vreckách –  majú priaznivý účinok pri prechladnutí sprevádzanom kašľom. Podporujú potenie.

Prieduškový čaj – priaznivo pôsobí na dýchacie cesty a uľahčuje dýchanie.

Kláštorný čaj dúškový – sa používa na podporu funkcie horných a dolných dýchacích ciest a orgánov. Zlepšuje odkašlávanie, chráni sliznicu a pôsobí dezinfekčne na horné dýchacie cesty.

Cypriánov čaj vplýva na látkovú výmenu a funkcie dýchacieho ústrojenstva.

• ostatné prípravky z liečivých rastlín

Eukalyptový olej na inhaláciu (25 ml) – vhodný na aromaterapiu, tiež do odparovačov a zvlhčovačov vzduchu. Priaznivo pôsobí pri prechladnutí a ochoreniach dýchacích ciest, má dezinfekčné účinky.

Saunové oleje (100 ml) – Pinosol (zmes silíc získaných z ihličia borovice sosnovej, vňate mäty piepornej, listov z eukalyptu guľatoplodého), Borovica (silica z ihličia borovice sosnovej) a Mäta (silica z vňate mäty piepornej). Počas saunovania dochádza k uvoľňovaniu účinných látok, ktoré priaznivo pôsobia pri dýchacích ťažkostiach, pri zápaloch horných dýchacích ciest a pri nádche.

Tatranská priedušková zmes – bylinný balzam (30 g) obsahujúci silice, ktoré priaznivo pôsobia pri prechladnutí, kašli, chrípkových ochoreniach a napomáhajú pri uvoľnení dýchacích ciest a vykašliavaní. Výrobok je určený pre deti od troch rokov.

Liečba civilizačných ochorení dýchacej sústavy si vyžaduje dlhodobú trpezlivú liečebnú a preventívnu starostlivosť. V liečbe sa používa – okrem kauzálnej protizápalovej liečby (antimikrobiálne a antimykotickej) aj veľké množstvo podporných terapeutík. Veľkú úlohu tu zohrávajú najmä lieky podporujúce uvoľňovanie a vykašliavanie hlienov (mukolytiká, sekretolytiká a expektoranciá) alebo lieky zabraňujúce vzniku kašľa (antitusiká). Nezastupiteľnú úlohu, najmä v liečbe ochorení vzniknutých na alergickom podklade majú látky rozširujúce priesvit zápalom zúžených bronchov (bronchodilatanciá a kortikoidy), resp. látky zabraňujúce vzniku a rozvoju alergickej reakcie (antialergiká a antihistaminiká). Významné je aj použitie liečivých rastlín, ako aj prípravkov z nich.

Odporúčania v príspevku autori i vydavateľ časopisu overili. Nepreberajú však zodpovednosť za prípadnú ujmu na zdraví.

Dopredu >