Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Odpovedáme čitateľom - železník lekársky

Na nášho odborného redaktora sa obrátilo niekoľko  našich čitateľov, ktorí vedia, že sa podujatia Agrokomplex v Nitre už tradične zúčastňuje v rámci účasti Farmaceutickej fakulty UK – Záhrady liečivých rastlín,  s otázkou na novinky vystavovaných čajovín.

Na rozdiel od minulej účasti  bolo tohto roku podtatne viac vystavovateľov s liečivými rastlinami. Pribudli najmä z Česka. Kombinácie byliniek, plodov a iných pochutín boli rozmanité. Obsiahnuť všetky nie je možné, všimneme si iba niektoré zaujímavejšie.

Okrem tradičných čajovín s terapeutickým uplatnením (seriózny výrobcovia balia pre zachovanie farmaceutickej kvality len ako sypané čajoviny, a nie v prášku v záparových vreckách!) a najrozličnejších bylinných výťažkov  z liečivých rastlín  propagačne označených ako „pestovaných podľa zásad ekologického poľno hospodárstva  a nabitých  preto bioenergiou“  objavili sa aj čajoviny  „určené pre denné užívanie“ s charakteristikou „pre dobrú náladu,   na voľné chvíle, na dobré ráno, pre potešenie, na osvieženie“, ale aj „čaj šťastia, čarovný nápoj, milostný bylinkový čaj“ a podobne. Nad fantáziou zostavovateľov týchto čajovín – ako sa vraví – „klobúk dolu“ – „čarovný nápoj pre nevšedné chvíle“ totiž  obsahuje „malinu, medovku,. ostružinu, lipu, nevädzu a nechtík“ a tieto zložky s niekoľkými málo ďalšími („čaj šťastia“ obsahuje mätu, alchemilku, šalviu, rumanček a dúšku materinu), sa kombinujú prakticky takmer vo všetkých ostatných. Nesnažte sa používať tieto zložky čajoviny podľa reklamného uplatnenia, pretože ich terapeutická účinnosť s ním nie vždy plne súhlasí. Pri zložení „čaju pre umocnenie intímnej atmosféry“ – „milostného bylinkového čaju“ – výrobca siahol po u nás v oficiálnej terapii zatiaľ vôbec nepoužívanej, teda pre nás „novej“ liečivej rastline „verbene“ – správny názov je železník lekársky – sporýš lékařský Verbena officinalis L.

Železník lekársky – pôvodom zo Stredomoria,  je trváca bylina takmer celej Európy, rozsiahlych oblastí Ázie a severnej Afriky. Dorastá do výšky asi 30 – 60 cm, má stonkové listy trojzárezové, vrúbkované, svetlofialové kvety v klasoch, súkvetie odstávajúco rozkonárené. Obľubuje dusík a tvorí porasty burín.  Pozdĺž lemuje najmä   záhradné plody a rastie na dedinskom priedomí. V dôsledku skrášľovania dedín stráca vhodné stanovištia.

Podľa  antickej tradície liečil zimnicu, horúčky a bolenie hlavy a ako všeliečivý tvoril zložku  ochranného amuletu proti všetkým zraneniam. Pre obsah hormonálne (sexuálne) účinných obsahových látok v blízkom príbuznom druhu z tej istej čeľade (vitex jahňací – Vitex agnus castus L.) stal sa predmetom intenzívneho vedeckého  záujmu a výskumu. Okrem miernej toxicity a izolovania horkého glykozidu so slabým kontrakčným pôsobením na hladké svalstvo (preto je nebezpečný pre gravidné ženy, čo však  sa pri tejto čajovine neuvádza), účinné obsahové látky (sexuálne účinné) sa v ňom zatiaľ nenašli. Americký železník (Vitex hastata) má na Západe široké ľudové použitie a obidva druhy sa uvádzajú ako perspektívne liečivé rastliny nového milénia. .Ich oficiálne liečebné uplatnenie na Západe však ani fytoterapeutickí odborníci zatiaľ neodporúčajú.  Niekoľko novších štúdií o užívaní amerického železníka v liečení obličkových kamienkov  konštatovalo, že jestvuje viac a  účinnejších liekov na ich   liečenie.

Bylinkové a ovocné čajoviny, tzv. porcované (v záparových vreckách) z bežných tradičných zložiek (medovka, mäta, jahoda, malina, rumanček, lipa, šípky, ibištek a i., ale aj netradičná lieska)  sú zasa pomenované, napr. „dobrý večer, osvieženie, kuc-kuc na uvoľnenie dýchacích ciest, mužský čaj, ženský, slnečná žiara, adventný čaj“ a i.  Za novinku ako zložku čajoviny by sme mohli považovať  prímes kvetov nevädze (nevädza poľná – chrpa modrák – Cyanus segetum  seu Centaurea cyanus, astrovité), ktorá sa u nás vyskatuje už zriedkavo, v slovenských čajovinách preto chýba  a pre hubenie medzi obilím rýchlo ustupuje. Tvoria tu  zložku mnohých čajovín – často zrejme iba ako „skrášľovací“ prostriedok dotyčnej čajoviny, čo  však nie je na škodu.

Novinka ako zložka ovocných čajovín je dula (dula podlhovastá – kdouloň podlouhlá – Cydonia oblonga MILL.). Tvorí, napr. s hruškami a škoricou zložku  Ovocnej čajoviny sv. Hildegardy a Ovocnej milostnej čajoviny  Ich staré tradičné ľudové liečebné uplatnenie je pri žalúdočných ťažkostiach a bolestiach v krku, proti hnačkám a krvácaniam. Ale  v tomto prípade nie je zrejmé jej pôsobenie.

Medzi špecialitami možno azda spomenúť  „PAI MU TAN“ – biely čaj – zelené čajovníkové lístočky pokryté množstvom bielych vlásočníc. Inak druhy čierneho a zeleného čaju boli viac-menej tradičné, podobne ako ponuky arálie mandžurskej, arónie čiernej, boráku, kapucínky a i. Novinkou možno nazvať starý, zabudnutý a novo oživovaný dvojzub trojdielny (dvouzubec trojdílný –  Bidens tripartitus L.), na psoriázu, alergie, kožné ochorenia, reumu a vrchol „odvážnej indikácie“ je na  nadľadvinky – čo by mali byť nadobličky – bez špecifikácie v akom zmysle.  Indikácia je naozaj  až priveľmi odvážna a otázna.

Dvojzub je rastlina jednoročná, vysoká asi 10 až 100 cm, s nenápadnými úbormi v nepravých okolíkoch, zložených z vonkaj ších len príležitostne jazykovitých  a vnútorne hnedastých rúrkovitých kvetov. Plod tvoria 2, zriedka 3 – 4 nažky s osinami, ktoré sa zachytávajú na srsti zvierat a na odeve ľudí (na Chrudimsku  je  preto táto rastlina známa ako „chytačka“). Protistojné listy sú tmavozelené, zväčša troj-, zriedka päťdielne. Rastie roztrúsene až hojne v priekopách,  na brehoch a obľubuje bahnité pôdy. Nachádza sa takmer v celej Európe, severnej Ázii a v Severnej Amerike.

V herbároch a atlasoch liečivých rastlín by sme ho darmo hľadali. Nemá ho ani tradičný  Futák  vo svojom Herbári,  zmienku uvádza  F. Polívková: „Názorná květena“ z roku 1901 – opis končí  konštatovaním, že rastlina s kamencom dáva  dobré žlté farbivo a vo Švédsku sa ňou na dedine farbí priadza. „Druhdy se užívala též v lékařství a ranhojičství“. Podobnú zmienku má aj „Veľký ilustrovaný herbár“ Dr. F. Müllera z  roku 1867 a „Farmakognózia“ prof. Dr. G. C. Wittsteina z  roku 1882 –  rastlina sa kedysi rátala medzi liečivé rastliny  liečiace rany, starí nemeckí botanici ju poznali ako „Kunigundenkraut“ – vodný piepor, nemecká Akmelle, ktorá mala nahradiť pravú.  Pravá bola indická (Spilathes acmella L. – bez slovenského mena), používané pri ťažkostiach s kamienkami. Rastlinu si nosili vo Východnej  Indii deti  do školy a žuli ju, lebo sa verilo, že pomáha vytvárať sliny, a tým uľahčovať vyslovovať ťažko vysloviteľné slová.  V súpiske liečivých rastlín Ing. P. Bohinského (z roku 1999) sa uvádza, že „lieči psoriázu a mikróbny ekzém“.

Podobne „odvážne“ sú kombinované aj „kvapky“ na zvýšenie imunity, pri fyzickom a psychickom vypätí a na odstránenie depresií aj, ktoré obsahujú výťažky z echinacei, rodioly, lastovičníka a leuzey napriek upozorňovaniu na  veľmi dôležitý faktor pri užívaní  liečivých rastlín, ktorým je interakcia – vzájomné pôsobenie súčasne užívaných liečiv – liekov (interakcia vplyvom rastlinných liečiv). Tento faktor sa donedávna vôbec nebral do úvahy a u nás sa ešte aj doposiaľ, ako vidieť v tomto prípade, o ňom vlastne ani veľmi nevie. Rizikové je už samotné užívanie tzv.  trankvilizérov. Veľmi dôležité je pritom najmä neužívať rovnako účinnú liečivú rastlinu, ako sú lieky, ktoré súčasne predpísal lekár na  liečenému ochorenie. Tak, napr. pri  užívaní  lieku s antidepresívnym (vitalizačným, aktivačným) pôsobením alebo na vysoký krvný tlak, bez súhlasu ošetrujúceho lekára nemožno užívať liečivú rastlinu, ako je ľubovník (třezalka) bodkovaný. Ak je predpísaný liek proti krvnej zrážlivosti (antikoagulans) taký, ako je bežne známy ľudovo povedané „aspirín“, na liečeniu nie je vhodné pridávať napr. bežný cesnak. Rovnako k užívanému upokojujúcemu lieku (trankvilizéru) nie je vhodné svojvoľne si naordinovať rastliny s podobným pôsobením, ako je teraz „módna“   kava  (kava-kava) alebo iné. Trankvilizéry a  sedatíva – upokojujúce  a utišujúce lieky a práve tak ako nadmerná stimulácia  môže byť nebezpečná, takisto si môžeme ublížiť nadmerným podávaním upokojujúcich liekov. Rastlinné trankvilizéry, utišujúce  lieky a aj lieky utišujúce bolesti obsahujú,  napr. valeriánu, kocúrnik obyčajný, rumanček, chmeľ, kavu, levanduľu, mučenku - pasifloru a i. Treba sa vyvarovať užívaniu viac ako jednej z týchto bylín a rastliny užívať len omedzený čas, a to aj na lekársky predpis –  či ústne, či v odvaroch a pod.  Rastliny sa nesmú  pritom  kombinovať s alkoholom, ktorý je veľmi potenciálny trankvilizér a nesmú sa  kombinovať s farmaceutickými trankvilizérmi alebo s upokojujúcimi liekmi.

Čo k tomuto dodať? Ako vidieť, zloženie fytoprípravkov by malo podliehať interne nielen kontrole, či ide o rastlinu, ktorá je deklarovaná, ale aj odbornej kontrole  podnikovým špecialistom –  odborníkom – napr. farmaceutom, zloženiu, čo sa tu v podstate obchádza, lebo prípravky sú  „pochutinami“ a nie liekmi.  Kde je zásada, že čajovina by mala mať omedzený počet zložiek, z čoho jedna – dve by mali byť nositeľmi účinku, ďalšia 1 – 2  pomocné a 1 – 2 doplňujúce vzhľad, chuť a pod. ?  A interakcie ? Tie sú zrejme nepodstatné ....

Odporúčanie na záver:  pred kúpou fytoprípravku sa poraďte s odborníkom.

Doc. DrPH. J. Kresánek, CSc.

Home Odkazy Otázky a odpovede Odpovedáme čitateľom Odpovedáme čitateľom - železník lekársky