Ľudoví liečitelia

Henrik Mészáros

24. 7. 1859 – 9. 11. 1932, Tešedíkovo

Pochádzal z viacpočetnej rodiny a tak si našiel prácu ako pomocný ošetrovateľ v nemocnici. Tu pracoval viac ako päť rokov a získal vedomosti o chorobách i spôsobe ich liečenia. Určoval „diagnózu“ z nechtov na prstoch pacienta. Jeho prvé vlastné liečiteľské zásahy sa viažu ešte k práci v nemocnici. Ako 20-ročný odchádza zo služieb v nemocnici do dediny Csorvás na území dnešného Maďarska pri Békéscsabe, kde liečil plných 25 rokov. Odtiaľ sa vracia do rodného Tešedíkova, kde si kúpil veľký mlyn a pokračoval v liečiteľskej práci ďalších 25 rokov až do svojej smrti. Vybudovaním mlyna sa vyriešili problémy spojené s prepravou chorých pacientov k liečiteľovi. Priemerný denný počet pacientov bol 100.

Michal Pavlík

25. 9. 1903 – 10. 7. 1979, Zavar

Medzi liečiteľov, ktorí z pohľadu záujmu národopisnej vedy nie sú „ľudovými“, ale z pohľadu oficiálnej medicíny sú amatéri, patril i rím.-kat. kňaz Michal Pavlík. V Zavare pri Trnave liečil pacientov plných 36 rokov. Patril medzi liečiteľov, ktorí mali denne najmenej 25 pacientov z rôznych  končín dnešného Západoslovenského kraja. Hlavným liečebným prostriedkom boli rastliny a masti. Na základe jeho receptov pripravovala masti určitý čas i trnavská lekáreň.

Terézia Münichová

1869 - 1936, Kopernica

Preslávená liečiteľka známa ako „babka z Kopernice“. Jej liečiteľské úspechy boli také známe, že aj 50 rokov po jej smrti, rozprávajú o nej informátori z rôznych oblastí Slovenska s obdivom a úctou. Ako 16-ročné dievča pracovala u lekára, kde získala základné vedomosti o chorobách a ich liečení. Lekár objavil jej „schopnosť“ určovať chorobu magnetizmom, ktorý mala v ľavej ruke. 40 rokov vykonávala prácu pôrodnej baby a ľudovej liečiteľky. Denne prijala priemerne 50 pacientov. Tento počet pacientov bol na vtedajšie pomery taký vysoký, že ovplyvnil aj vybudovanie lepšej prístupovej cesty pre vozy z Kremnice do Kopernice začiatkom prvej republiky. Zomrela ako obeť závisti a nenávisti spolu so svojou maloletou vnučkou.

Antónia Lysá

16. 6. 1900 – 12. 6. 1982, Solivar

Za druhej svetovej vojny pri bombardovaní prežila silný duševný otras, následkom ktorého začala mávať „sny“.  Podľa výpovedí informátorov vedela zo svojich snov, aký pacient za ňou v ten deň príde, akú chorobu bude mať a vopred mala pripravený liek. Stávalo sa to i v prípadoch, keď prichádzajúci pacienti boli zo vzdialenejších miest a prišli za ňou prvý raz. Ako ľudová liečiteľka aktívne pôsobila v rokoch 1940 až 1975. Cez deň mávala priemerne 20 pacientov. Liečila pomocou rastlín a domácky zhotovených mastí.

Mária Dreveňáková

10. 4. 1878 - 21. 11. 1962, Liesek

45 rokov pôsobila ako pôrodná baba v troch oravských obciach. Pod menom „pani baba z Liesku“ sa stala jednou z najvyhľadávanejších ľudových liečiteliek na Slovensku. „Diagnózu“ určovala dotykom ruky na žily a tepny pacentov. Hlavným liečebným prostriedkom boli rastliny, ktoré doporučovala pacientom. Každému pacientovi ukázala rastlinu, akú potreboval, povedala mu i miesta, kde rastie. Denne prijala priemerne 30 pacientov popri pôrodoch.

Andrej Hrabčák

Lenartov

V Lenartove pri Bardejove sa narodil a pôsobil ľudový liečiteľ regionálneho významu Andrej Hrabčák. Liečiteľom sa stal v priebehu svojho života. Ako každý lepší gazda za prvej republiky odoberal i on najrôznejšie kalendáre, ktoré prinášali okrem iného aj informácie o liečení rastlinkami. O liečivých účinkoch rastlín sa presvedčil sám, keď ako mladý človek vážne ochorel na žalúdok a otravu krvi, a sám sa nimi vyliečil. To prebudilo u neho intenzívnejší záujem o štúdium a zbieranie rastlín. V priebehu niekoľkých rokov sa stal vyhľadávaným nielen v rámci rodnej obce, ale i širšieho okolia, približne dnešného Bardejovského okresu. „Diagnózu“ neurčoval. Na základe priamych informácií od pacientov doporučil im zelinky, ktoré mohli po okolí zohnať.